CBS strana 14 z 16

Na severe Slovenska, v regióne horného Spiša, rozprestiera sa mestečko obklopené všetkými odtieňmi zelenej. Rozprávkový les obopína mesto a historický hrad, ktorý si podáva ruku s Ľubovnianskou vrchovinou. Tá dotvára obraz čarovnej oázy pokoja pre oči aj pre dušu. Poprad a Jakubianka, dve zaľúbené rieky dávajúce život svojmu regiónu, patria ku klenotom, ktorými sa mesto Stará Ľubovňa môže pýšiť.Vzácnosť tohto kraja si všimli už aj jeho prví obyvatelia v staršej dobe kamennej. O meste sa prvý raz písomnosti zmienili v 13. storočí, no jeho význam vzrástolnajmä vtedy, keď sa nad Ľubovňou vystaval Ľubovniansky hrad. Ten urobil z mesta „podhradie“, a to veru bola pocta! To však nebola jediná výsada, ktorú Stará Ľubovňa naprieč svojou históriou získala. Dve podstatné sa odohrali len o 72 rokov po prvej písomnej zmienke o meste, keď kráľ Ľudovít I. udelil Starej Ľubovni povýšenie na kráľovské mesto, čo bola preveľká výsada. Zároveň mestu udelil právo vydržiavať si trhy. Mesto bolo a je hospodárskym aj kultúrnym centrom, ktoré má čo ponúknuť očiam všetkých generácií. Jeho okolie ukrýva mnohé prírodné a architektonické skvosty. Travertínové jazierko vo Vyšných Ružbachoch je jediné svojho charakteru na Slovensku. Pieniny zas predstavujú oku lahodiace scenérie a hrad Plaveč pripomína dávne príbehy minulosti. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Starú Ľubovňu a jej okolie.

Miesto, kam sa vydáme dnes, patrí medzi najstaršie obývané územia na Slovensku. Ožilo vďaka čarovnej vode ušľachtilých riek, ktoré sa pre tento región rozhodli spojiť svoje sily. Mocný Dunaj a rozumný Váh pretekali územím dnešného Komárna už v dobe bronzovej, keď dávali miestnym obyvateľom to najcennejšie – vodu. Neskôr nechali po sebe plaviť obchodnícke lode, aby zaistili mestu aj dostatok tovaru. Mocné rieky zaujali rôzne národy, no nie každému dovolili ich vody prekročiť. Môžu spomínať na kmene Keltov, na rímske vojská, ktoré na brehu Dunaja vybudovali svoje tábory. Zaiste si pamätajú aj na sťahovanie národov, keď sa na ich území zabývali Avari, a aj na to, ako ich obsadili Slovania. Predpokladá sa, že niekde pri Komárne v roku 863 prekročila hranice Dunaja misia slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Premýšľajú nad tým, ako sa cítili v Uhorsku, i nad tým, koľko sĺz smútku, ale aj radosti odplavili počas celej svojej existencie. Môžu byť pyšné, keď sa na Komárno pozrú dnes. Keď vidia, čo v tomto malebnom meste aj vďaka nim vyrástlo. Že vidia obyvateľov rôznych národností, kultúr i názorov žiť pokope a v mieri. Že majú ony aj ich mesto obdiv pred celým Slovenskom. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Čarovné Komárno a jeho okolie.

Asi všetky odtiene zelenej sa objavili na palete farieb, keď matka príroda maľovala scenériu tohto malebného kraja. A na jeseň pridala aj odtiene červenej, hnedej a žltej. Máloktoré mesto na Slovensku sa môže pýšiť takou nevšednou krásou v každom ročnom období ako práve Topoľčany, ležiace v dlhánskom rozprávkovom údolí medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Ako prvá sa do nich zaiste zamilovala rieka Nitra, ktorá obteká mesto a dáva jemu a jeho obyvateľom život už tisícky rokov. Prvá písomná zmienka o osade na území dnešných Topoľčian pochádza už z roku 1173. O necelé dve storočia neskôr kráľ Karol Róbert udelil Topoľčanom čestný titul kráľovské mesto. Topoľčany mali svoje unikátne miesto aj v časoch Rakúsko-Uhorska, keď boli súčasťou dopravnej cesty Via Magna a spájali rakúsku Viedeň, slovenské Košice, maďarský Debrecín a rumunskú Sibiu. V Topoľčanoch nájdeme barokový kostol, v Tovarníkoch kaštieľ a v okolí okresného mesta mnohé zaujímavé pamiatky. Na svoje si tak prídu aj milovníci histórie aj starej architektúry. Priaznivcov piva určite poteší, že z Topoľčian pochádza zlatý nápoj Topvar, ktorý sa môže hrdiť viacerými prestížnymi medzinárodnými oceneniami. Dovolenka sa dá v okolí príjemne tráviť v horách v Tribeči a tiež v neďalekom Považskom Inovci, kde sa v lete kúpe aj rybárči. Nazrite teda spolu s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa prostredníctvom fotografií pozrieť na Čarovné Topoľčany a ich okolie.

Viac ako 100 fotografií najkrajších slovenských hradov,zámkov a kaštieľov s krátkou povesťou o každom z nich.

Ťažko sa dá nájsť niečo, čo by o našej východnej metropole ešte nebolo povedané. Napriek tomu sa pokúsime ukázať vám druhé najväčšie slovenské mesto cez objektívy fotoaparátov a magické pohľady tak, aby aj pochybovačom bolo jasné, že ide o jeden z najväčších klenotov Slovenska. Naše rozprávanie o „Meste mieru“ sa začína v roku 1230, keď o ňom prvý raz napísali pramene. Vtedy malo ambície, no ani netušilo, aké úspechy sa mu podaria. Že sa stane kolískou vzdelania so svojimi tromi univerzitami. Že sa stane symbolom mnohého cez Európske hlavné mesto kultúry, Mesto športu alebo že dostane titul Európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva. Ani že sa v jeho uliciach bude behávať najstarší maratón v Európe a tretí najstarší na celom svete. Najväčšia mestská pamiatková rezervácia drží v rukách obrovský kus minulosti, no napriek tomu prekvitá mladosťou a vitálnym duchom. Pomáhajú k tomu mladí ľudia, z ktorých viac ako 20-tisíc študuje na vysokých školách v meste. V ich záujme je posúvať Košice vpred, aby každý pochopil, že na východe je ich srdce trochu viac ako kdekoľvek inde. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa pozrieť na Čarovné Košice.

Unikátny kraj Detvy sa spolu s tradíciami od nepamäti odrážal v každodennosti miestneho ľudu. V piesni a tanci, v bohato zdobenom odeve, ako aj v remeslách a pôvodnej ľudovej architektúre. Rezká podpolianska hudba, pestrá krojová výšivka či ojedinelé vyrezávané prícestné kríže sa stali symbolmi presahujúcimi tento región. Malebné lazy plné popretkávaných polí a roztrúsených usadlostí všade na okolí. Samoty na hornatých svahoch vyhasnutej sopky Poľany pripomínajú dávno stratený obraz Slovenska, ktorý sa tu zachoval dodnes. Obzvlášť nádherná je hriňovská jar, keď sú zazelenané polia posiate množstvom bielych korún kvitnúcich čerešní. Prebúdzajúca sa slovenská príroda v tej najkrajšej podobe. Nad všadeprítomnými lazmi sa vypína mohutná Poľana. Na jej úpätiach, vysoko nad Detvou, stoja po stáročia strmé kamenné bralá ako dávny odkaz tunajšej sopečnej minulosti, ktorá vytvorila steny Kalamárky, Kešovky či Melichovej skaly. Okolité staré lesy vo svojom vnútri stále ukrývajú domov rysov, vlkov, medveďov a sú jedným z posledných divokých kútov slovenských hôr. Detva so svojimi podpolianskymi zákutiami je dokonalým miestom pre každého fotografa. Čas sa však nedá zastaviť a aj krajina okolo Detvy sa postupne mení. Staré drevenice v tichu líhajú k zemi a z mnohých obrábaných oráčin sa stávajú zarastajúce lúky. O to viac si treba vážiť prácu gazdov, ktorí sú aj ďalej verní odkazu svojich starých otcov a nedajú dopustiť na tvrdú prácu. Ostáva nám veriť, že tunajší kraj aj naďalej zachová svoju malebnosť, aby aj naše ďalšie generácie mohli zažiť genius loci Detvy.

Krajina okolo Galanty zaberá roviny na juhozápade Slovenska. Podnebie Podunajskej nížiny robí z tunajšieho kraja jednu z našich najteplejších oblastí – a spolu s bohatstvom vodných zdrojov aj jednu z najúrodnejších. Obyvatelia to vždy vedeli umne využívať, takže poľnohospodárstvo tu bolo odjakživa hlavným zdrojom obživy. Územie priťahovalo svojou výhodnou polohou a podmienkami, preto sa tu od praveku vystriedalo mnoho kmeňov a národov, spomedzi ktorých napokon najvýznamnejšími zostali slovanské a maďarské. Historické pramene, zachované doklady i živá kultúra hovoria mnohé o ich dlhovekom spolunažívaní. Samotná Galanta bola dlhé storočia spätá s významnou uhorskou rodinou Esterháziovcov. Najmä vďaka nej sa stala rešpektovaným šľachtickým mestečkom a jedným z centier hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života celého podunajského regiónu. O významnosť sa však Galanta vždy akoby svorne delila s neďalekou Sereďou. Mesto na brehoch Váhu bolo od svojich počiatkov úzko späté s touto najväčšou slovenskou riekou, ktorá sa tu zo zovretia pahorkatinami rozlieva do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Sereď mala veľké prístavisko pltí – v minulosti dôležitých prostriedkov prepravy všemožných tovarov. Okrem dreva tu pristávali napríklad aj veľké náklady soli z Poľska a mesto sa stalo sídlom uhorského soľného úradu so štátnym skladom soli. Súčasná Galanta, Sereď, blízke Sládkovičovo i desiatky obcí v ich okolí sa právom pýšiapozoruhodnými podmienkami na pešiu, cyklistickú, no predovšetkým nezabudnuteľnú vodnú turistiku. Galantským regiónom okrem mocného Váhu preteká aj menší Dudváh a romanticky pokojný Malý Dunaj, zo zeme tu prýštia viaceré termálne pramene, zrkadlia sa jazerá a zurčia potoky. Pásmi lužných lesov lemované meandre Čiernej vody od Kráľovho Brodu až po Dolný Chotár priam neodolateľne lákajú na prechádzku, sprevádzanú šumením listnáčov a koncertom vodného vtáctva. Riečne a jazerné prostredie je domovom zaujímavých a vzácnych živočíchov, medzi ktorými nechýbajú svižné vydry a ondatry či elegantné labute a bociany. Milovníkom histórie ponúka galantské okolie príležitosť objavovať pútavé dejiny vo vzácne zachovaných kultúrnych pamiatkach a zbierkach miestnych múzeí. Popri romantických kaštieľoch a parkoch sú na riečnych brehoch mimoriadne atraktívne vodné mlyny. Tieto umne postavené diela ľudového staviteľstva sú v súčasnosti premenené na múzeá v prírode a do dnešných dní akoby v nich žila symbolika spojenia súše a vody v čarovnej krajine Galanty, Serede a ich okolia.

Na juhovýchode Slovenska, medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu, stojí už trištvrte tisícročia mesto, ktoré sa svojím rozvinutým baníctvom a železiarstvom nezmazateľne zapísalo do priemyselnej histórie Európy. Priamo na jeho území sa kedysi ryžovalo zlato, v okolí zase celé generácie baníkov z bohatých podzemných žíl dobývali farebné kovy a železnú rudu. Aj svoj pôvodný názov vlastne dostalo podľa mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Rožňava postupom času vyrástla zo svojich baníckych a hutníckych koreňov a rozvinula sa do dôležitého sídla remeselnej výroby a školstva. Nezameniteľnú tvár jej dávalo priestranné námestie, dodnes pozoruhodne zachované, ktoré je najväčším stredovekým námestím štvorcového pôdorysu na Slovensku. Obklopené honosnými meštianskymi domami a sieťou ulíc je územím, kde sa sústreďuje väčšina tunajších architektonických pozoruhodností – renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor, ale predovšetkým gotický katedrálny Kostol nanebovzatia Panny Márie. Rožňava svojím zjavom dokonale zapadá do kraja, ktorý ju obklopuje, lebo horný Gemer je nesporne jednou z kultúrnych aj prírodných klenotníc Slovenska. Medzi kultúrne skvosty určite patria ikonické stavby šľachtických sídiel. Majestátna Krásna Hôrka, gotický hrad premenený na reprezentačné šľachtické sídlo, je svojou pozíciou na strmom kužeľovitom vrchu doslova neprehliadnuteľná. Alebo kaštieľ Betliar, ktorému štyri nárožné vežičky a anglický park s romantickými stavbami, jaskyňou a vodopádom dávajú priam rozprávkový vzhľad. Prírodným pokladom je zase jeden z našich úžasných národných parkov – Slovenský kras. Je najväčším krasovým územím planinového typu v strednej Európe a tiahne sa až po južnú štátnu hranicu. V zemi sa tu ukrýva vyše tisíctristo priepastí a jaskýň, ktoré boli spolu s jaskyňami susedného Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Veru. Celý svet nám dal doslova písomný dôkaz o tom, aká je všetka táto nádhera vzácna. Tieto jedinečné fotografie sú zase obrazovým svedectvom toho, aká dokáže byť Rožňava so svojím okolím čarovná.

V povodí rieky Bebrava rozpína sa dlhočizná kotlina, ktorá je zo všetkých strán obklopená svojimi pahorkami. Hôrky, kopce aj hory sú však len pozadím čarovných scenérií, ktoré so sebou Bebrava a jej kotlina prinášajú. V jej srdci sa už pred sedemstodeväťdesiatimi rokmi zabývali ľudia a vybudovali si na jej šírych poliach mesto. Bánovce nad Bebravou sa stali slobodným kráľovským mestom už v roku Pána tisíctristosedemdesiatšesť. Nie je sa čomu čudovať, lebo už v stredoveku chyrovali všetci o tom, akých remeselníkov Bánovce majú. Obuvníci, krajčíri, tkáči, stolári, mäsiari a mnohí iní šikovnínobyvatelia svoje mesto zveľaďovali, ale i bránili. Nezľakli sa ani Turkov, ktorí do mesta vpadli o necelé tri storočia. Začiatkom toho sedemnásteho sa mesto nad Bebravou mohlo pýšiť aj vzdelanými deťmi, keďže tu Bánovčania postavili svoju prvú základnú školu. Mohli byť právom hrdí aj na hrad Uhrovec, ktorý pomohol turecké vojská zadržať a porazeným nebol. Dnes je po storočiach vytrvalosti poranený požiarom, no svojemúry hrdo drží nielen pre turistov. Nazrite s nami do skutočného sveta rozprávok.

Malý rozlohou, ale zato plný krásnych zákutí. Začíname pri románsko-gotickom kostolíku na Sádku, odtiaľ príjemnou prechádzkou na vrchy Kozlica a Vres, kde sa dá kochať výhľadmi na pohorie Tribeč a Považský Inovec. Za dobrej viditeľnosti zazrieme aj bratislavský Kamzík. Skorá jar je vhodná na návštevu pozostatkov lužného lesa v Chynoranoch, kde nás očarí záplava kvitnúceho medvedieho cesnaku. Na jarnom slniečku sa môžeme vyhriať na Štrkovisku v Žabokrekoch nad Nitrou, odtiaľ prejdeme na zabudnutý židovský cintorín hore nad dedinou. Po poľných cestičkách sa presunieme k výhľadu na krásne zvlnené polia smerom k Ostraticiam. Ďalšia pekná jarná prechádzka je intravilánom Veľkých Uheriec. Od kaštieľa Thonetovcov prejdeme k priehrade, cez les sa dostaneme na turistickú chatu Brezová. Pekným výstupom je aj návšteva Dobrotínskych skál. Pozorovanie babieho leta je očarujúce z letiska v Malých Bieliciach. V posledných lúčoch letného slnka vytvárajú pavučiny súvislý koberec na tráve. Jeseň plná farieb pozýva do Brodzian na návštevu Puškinovho múzea v kaštieli s priľahlým parkom s vodnými kaskádami. Na skok odtiaľ je hrobka rodu Friesenhofovcov a kúsok nad ňou zaujímavý letohrádok Babylon. Z Brodzian sa presunieme na turistickú značku chata Ondrej a lesom prejdeme na usadlosť Hlboké, kde o krásne pohľady do dolín nie je núdza. Cestou sa dostaneme do sedla Plešovica k nášmu cieľu – útvaru Skalná brána. Zima v meste Partizánske nám ukáže jedno z najdlhších námestí. Dominuje mu Kostol Božského Srdca Ježišovho. Návštevníkom okresu sa vždy zavďačia malebné západy slnka. Prijmite srdečné pozvanie do regiónu krásnej prírody na strednom toku rieky Nitry. V knihe sú podmanivé fotografie neobyčajných momentov regionálnych zákutí doplnené v textovej časti informáciami nielen o samotnom meste a obciach, ale aj o rôznych inštitúciách, sociálnych zariadeniach, školách, firmách, spoločnostiach a regionálnych podnikoch pôsobiacich v okrese.

Piešťany so svojimi preslávenými kúpeľmi ležia v údolí Váhu, na území označovanom ako Dolnovážska niva. Legendárna slovenská rieka sa tu dotýka výbežkov pohoria Považský Inovec, tiahnuceho sa od východu, kým horizont na západnej strane zase tvarujú krivky hrebeňa Malých Karpát. Elegantné kúpeľné mesto na širokých vážskych brehoch si svoje miesto našlo už v pradávnych dobách. Horúce pramene so zázračnou vodou sem lákali vari už lovcov mamutov. Niet divu, že sa tu za doslova tisícročia nazhromaždili skvostné pamätihodnosti a cennosti ľudského budovania. Kultúrou a slávnou históriou dýchajú domy, ulice aj celé malebné námestia. Prechádzka Kúpeľným ostrovom napĺňa vnímanie krásou historickej architektúry či umeleckých plastík v Kúpeľnom parku. Podmanivé prostredie prispelo k zrodu významných osobností spoločenského, kultúrneho, ale aj netuctového športového života – a to od čias stredovekých až po tie naše, moderné. Súčasné Piešťany hýria farbami a bohatým a pestrým životom, lákajúcim návštevníkov nielen zo všetkých kútov Slovenska, ale aj z obrovských vzdialeností sveta. Prichádzajúc za liečivou vodou objavujú príjemnú atmosféru, čo v pôvabnom meste vládne. A šíri do tiež do celého príťažlivého okolia. Ctitelia kultúry a histórie majú z kúpeľnej metropoly na skok k vznešeným šľachtickým sídlam obdivne zachovaným hradom i magickým zrúcaninám. Milovníkom prírody zase piešťanský kraj ponúka skvosty hneď vo viacerých formách. Podmanivé kopce a doliny Považského Inovca sú domovom čulých zvieracích spoločenstiev spoločenstva i krajinou, v ktorej sa pozoruhodne spája teplomilná a horská flóra. Okolitá hojnosť jazerných nádrží a široký tok Váhu sú na druhej strane ideálne na spoznávanie mokradí a vodného života a zachovaných kúskov lužného lesa. Čarovné Piešťany a ich okolie sú jednoducho pôvabným a harmonickým spojením bezpočtu miest, kde telo pookreje a duša nájde pohladenie.

Okolie Dunajskej Stredy, podobne ako aj celá Podunajská nížina, patrí k najteplejším, najslnečnejším a najúrodnejším oblastiam Slovenska. Od nepamäti sa v kraji rozvíjalo poľnohospodárstvo, o čom svedčí obrovská farebná mozaika polí rozprestierajúca sa po celom okolí. Na jar sa polia rozžiaria žltými kvetmi repky, v lete zas bohatými zlatistými klasmi. Jeseň zas celý región, no najmä lužné lesy, zahalí do pestrých a ohnivých odtieňov. Bohatstvo úrody dalo názov aj Žitnému ostrovu, na ktorom sa celý región rozlieha. Práve Žitný ostrov je naším najúrodnejším kúskom zeme. Zároveň ide o najväčší riečny ostrov v Európe. Rozlieha sa medzi riekami Dunaj a Malý Dunaj. Jeho bohatstvo však netkvieiba v tunajšej úrode. Žitný ostrov je totiž aj najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. A sami predsa vieme, že voda je naším najväčším bohatstvom. Životodarná voda hrá v tomto kúte Slovenska mimoriadne dôležitú rolu. Za ňu vďačí región už spomínaným riekam Dunaj a Malý Dunaj. Malý Dunaj ho lemuje zo severu, kľukatí sa a vytvára mnohé čarovné zákutia. Je domovom množstva vodných rastlín a živočíchov a jeho brehy lemuje niekoľko romantických drevených vodných mlynov. Z juhu lemuje región naša najväčšia rieka – Dunaj. Neprehliadnuteľnou dominantou, či už z výšky, alebo zo zeme, je obrovské vodné dielo Gabčíkovo. Pôvodné koryto Dunaja však vedie rozľahlými lužnými lesmi, kde pokojnú vodnú idylku dopĺňa len šum lístia, šplechot rýb či neutíchajúci štebot rozmanitého vtáctva. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Polia, vinice, sady, dedinky a rovina, kam len oko dovidí... Zásobáreň pitnej vody na Žitnom ostrove a obilnica Slovenska. Mnoho slnka, kúpalísk a jazier.. A k tomu majestátny Váh, rieka, ktorá od nepamäti bojuje s ľuďmi a ľudia bojujú s ňou. Jedným z ich víťazstiev je hrádza na vodnej nádrži Kráľová trochu východne od mesta Galanta. A na juhu víťazí príroda meandrami Malého Dunaja, romantickej rieky krútiacej sa územím a na svojich cestách vytvárajúcej nezabudnuteľnú atmosféru lužného lesa s originálnou faunou a flórou. Vodné mlyny, ktoré kedysi prinášali obživu miestnym ľuďom a dnes zostali ako svedkovia minulosti technickými pamiatkami. Starobylé kostoly, tíško pripomínajúce zašlú slávu, bohatstvo, ale aj boj o moc. To všetko je územie obsiahnuté v tejto knihe. Okolie Galanty, Sládkovičova, Serede a ďalších menších obcí, ktoré ste možno ešte nenavštívili a takmer určite si ich nepozerali zhora. Tak ako ich vidia bociany vracajúce sa k hniezdam, lastovičky na ceste na juh a mnoho iných vtákov obývajúcich zákutia okolo Malého Dunaja. Tak ako ich vidia naši piloti a fotografi zostavujúci túto knihu. A trošku tej krásy sa rozhodli sprostredkovať touto knihou aj vám...

Členitý horský a podhorský charakter najlesnatejšieho okresu na Slovensku určujú jeho okolité vrchy. Takmer celé územie okresného mesta Gelnica a 19 priľahlých obcí patrí do oblasti Slovenského rudohoria, ktoré sa rozprestiera po brehoch dolného toku Hnilca. Priamo nad mestom je to týčiaca sa Kojšovská hoľa s meteorologickou stanicou či Folkmarská skala, jeden z najvýraznejších výhľadových vrcholov Volovských vrchov, ktoré sú zároveň chráneným vtáčím územím. Cestovný ruch v tejto oblasti sa sústreďuje v lokalitách okolo Hlineckej doliny, viazanej na územie Slovenského raja údolím rieky Hnilec. Sútok riek Hornád a Hnilec, ktoré miestni využívajú ako obnoviteľný zdroj energie, tvorí začiatok vodnej nádrže Ružín v Margecanoch. Jej prírodné okolie využívané na vodácke športy, rekreačné účely, rybolov, vyhliadkové plavby, vodné lyžovanie, Margecianska línia, historické banské mesto Gelnica, Smolník a banská cesta, obec Žakarovce s prepojením na zimné turistické stredisko Plejsy patria k mnohým záujmovým bodom prírodného turizmu v okrese Gelnica. Čo sa týka kultúrneho turizmu, za najnavštevovanejšie pamiatky kraja sú považované Dom baníka, Banícke múzeum a Zámčisko v Gelnici, banské štôlne v Gelnici a v Smolníku, technická pamiatka Bujanovský tunel v Margecanoch. Tak ako Hnilec a Hornád prechádzajú stredom okresu, jeho územie križuje aj hlavná železničná trať na trase Bratislava – Košice s významným železničným uzlom Margecany. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Hlohovec je už niekoľko desaťročí známy ako „mesto ruží“. Tento prívlatok mesto získalo pomerne nedávno – približne v 60. rokoch minulého storočia. A úzko súvisí s tunajšou zámockou záhradou v štýle záhrad francúzskych zámkov. V tomto období tu vo veľkom začali pestovať ruže, čo pretrvalo dodnes. Ruže však nie sú len okrasou zámockej záhrady. Rastú skutočne po celom meste. Pre samotný Hlohovec to v minulosti znamenalo aj istú prestíž. Ruže, alebo kvety vo všeobecnosti, sa vo veľkom vysádzali najmä v šľachtických sídlach či kúpeľných mestách. Mesto, ale najmä región okolo neho je odpradávna známy aj ako kraj vína. Cesta nápoja bohov začína v rozprávkových scenériách vinohradov, slnkom zaliatych strání či malebných starodávnych pivničiek. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Kto by nepoznal mesto Humenné, mesto, ktoré leží uprostred krásneho kraja Zemplína? Mesto, s ktorým sa spájajú mená ako Andrassyovci, Matej Korvín, Mária Terézia, mesto, do ktorého viedla prvá železnica v tomto kraji... Okolie Humenného je vskutku nádherný kraj. Z juhu región ohraničuje hradba majestátnych Vihorlatských vrchov. Silueta ich najvyššieho vrchu Vihorlat. Väčšina obcí v okolí Humenného leží roztrúsená v údoliach riek Laborec, Cirocha a ich prítokov. Obkolesené sú malebnými pahorkami Ondavskej vrchoviny a Laboreckej vrchoviny. Humenné je spolu s ostatnými obcami kúskom mozaiky jedného z najrázovitejších regiónov Slovenska – Zemplína. Samotný Zemplín je najväčším regiónom Slovenska a Humenné je oddávna akýmsi srdcom jeho severnej časti. Neďaleko Humenného nad dedinkou Jasenov na vás čaká ďalší zo svedkov dávnej histórie – hrad Jasenov. Rozľahlá zrúcanina stojí v prekrásnom lesnom prostredí Humenských vrchov. Z hradu sa vám predostrú výhľady najmä na Humenné a jeho blízke okolie. Nad cestou zo Strážskeho do Humenného v mieste úzkej Brekovskej brány, kadiaľ sa Laborec predral pomedzi Humenské vrchy, stoja zvyšky hradu Brekov. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok