Dajama strana 8 z 29

Súčasťou edície Prírodné Krásy Slovenska je aj nová kniha Vody. Z hydrologického hľadiska je Slovensko neobyčajne zaujímavou krajinou. Možno ho tak trochu prirovnať k streche, pretože mnohé rieky na jeho území pramenia a odtekajú z neho do susedných štátov. Viaceré z našich riek napríklad Dunaj či Váh, patria medzi symboly Slovenska a vytvárajú najcharakteristickejší obraz jeho krajiny. Pýchou Slovenska sú aj jazerá, z ktorých mnohé majú ľadovcový pôvod. Takmer všetky sa nachádzajú v Tatrách, nazývajú sa plesá a sú pozostatkom ľadovcovej činnosti. Nerovnako intenzívnou činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách aj vodopády, často viacstupňové. Ich hučiace kaskády sú lákavou atrakciou viacerých tatranských dolín. Na území Slovenska sa vyskytuje a j množstvo minerálnych prameňov a veľké zásoby podzemnej vody. Kým minerálnymi (v mnohých prípadoch liečivými) prameňmi je posiate celé Slovensko, najväčšie zásoby podzemnej vody sú v riečnych usadeninách Dunaja predovšetkým na Žitnom ostrove. Návšte vníkov Slovenska však priťahujú aj zákutia starých korýt riek a sieť ich ramien, v ktorých ako keby sa zastavil čas. Aj z tohto dôvodu sme sa podujali vybrať najkrajšie vodné lokality nielen z vizuálneho hľadiska, ale aj z pohľadu turistickej dostu pnosti a príťažlivosti. Do tejto publikácie sme vybrali 62 najcharakteristickejších lokalít, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s výskytom vody na Slovensku. Cieľom tejto knihy je prezentovať lokality prírodného alebo prírode blízkeho výskytu vody na Slovensku. Jednotlivé lokality sú zoradené tematicky podľa formy výskytu vody. Veríme, že vás naším výberom osviežime. Želáme vám nádherné putovanie za najkrajšími vodnými zaujímavosťami našej krajiny a veľa príjemných chvíľ strávených v ich blízkost i.

Najnovším prírastkom edície Kultúrne Krásy Slovenska je kniha Archeologické pamiatky. Tie patria k najstarším svedectvám života našich predkov a sú obrazom tej-ktorej historickej epochy. Slovensko je krajina bohatá na historické pamiatky nielen z obdobia nášho letopočtu, ale aj pred naším letopočtom. Na jeho území možno napočítať množstvo hradísk s pozostatkami valov a opevnení, dvorcov či obydlí, ktoré vznikli v rôznych historických obdobiach. Východoslovenská obec Nižná Myšľa je napríklad ukážkou pravekého osídlenia okolia Košíc, Havránok dokumentuje prítomnosť keltského obyvateľstva na Liptove a Kostolec na okraji Považského Inovca zasa opevnený dvorec veľkomoravského veľmoža. Dôkazom vyspelosti rímskeho obdobia sú uchované časti pevnosti pri obci Iža neďaleko Komárna, odkryté základy rímskeho vojenského tábora Gerulata v Rusovciach či Villa rustica v lokalite Veľká lúka na území bratislavskej Dúbravky. Cieľom publikácie je poskytnúť čitateľovi základnú predstavu o nej ešte skôr, ako ju navštívi. Úvodná časť ku každej archeologickej pamiatke patrí opisom polohy a prístupových ciest k nej a pokračuje krátkou históriou, súčasnosťou a zaujímavosťami v jej bezprostrednom okolí. Nechýba ani prierez archeologickým výskumom danej lokality ilustrovaný mapkami, fotografiami súčasného stavu pamiatky ako aj archeologických nálezov. Do publikácie sme vybrali podľa nášho názoru dvadsať najzaujímavejších slovenských archeologických lokalít, z ktorých mnohé sú malými múzeami v prírode. Našou snahou bolo vybrať lokality, ktoré dýchajú históriou a bohatstvom archeologických artefaktov, ale zároveň sú aj turisticky atraktívne.

Súčasťou edície Kultúrne Krásy Slovenska bude aj nová publikácia Ľudová kultúra, ktorá je ďalším knižným počinom z hľadiska kultúrno-historickej prezentácie Slovenska. Slovensko je krajina mimoriadne bohatá na materiálne i duchovné pamiatky ľudovej kultúry. Ide o jeden z najdôležitejších fenoménov charakterizujúci slovenský národ i krajinu. Súčasne predstavuje významný prínos do klenotnice európskej kultúry. Prírodné podmienky a členenie slovenskej krajiny spolu s etnicitou, konfesiou, migračnými prúdmi a historickými udalosťami spôsobili neobyčajnú pestrosť a variabilitu obyvateľstva, ktorá našla odraz v jeho materiálnej i duchovnej kultúre. Slovensko bolo od nepamäti križovatkou západoeurópskych a východoeurópskych kultúr, čo dodnes vytvára badateľné rozdiely medzi jeho západnou a východnou časťou. Zároveň sa nachádzalo na rozhraní nížinnej a horskej geografickej oblasti, čo takisto zanechalo stopy v spôsobe života nielen vo sfére materiálnej a duchovnej kultúry, ale aj v spoločenských vzťahoch. Cieľom publikácie je sústrediť do jedného celku osobitosti ľudovej kultúry jednotlivých regiónov Slovenska a prehľadnou formou predostrieť mozaiku jeho kultúrnej pestrosti. Určená je všetkým, ktorí chcú bližšie spoznať Slovensko, jeho krajinu, históriu, kultúru a najmä ľudí, ktorí tu žijú. Publikácia Ľudová kultúra je tak trochu i sprievodcom po regiónoch Slovenska a snaží sa poskytnúť komplexnú predstavu o ich kultúrnej histórii ešte skôr, ako ich čitateľ navštívi. Dúfame, že vás zaujme a že pri ich návšteve objavíte veľa často zabudnutej krásy. A možno si zreteľnejšie uvedomíte obrovské kultúrne posolstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia, a možno pocítite aj trochu hrdosti na všetko, čo nás obklopuje.

Pri prezentácii minulosti slovenských miest nemusí ísť vždy o veľké a známe mestá, ale aj o menšie mestečká, v ktorých sa takisto výrazným spôsobom písala história Slovenska. A takým bolo napr. aj mesto Malacky – centrum dolného Záhoria. Zaujímavé a slávne obdobie prežívali Malacky najmä na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Mesto malo v tom čase už obchodno-priemyselný charakter. Boli tu vybudované priemyselné podniky (napr. parná píla, tehelňa, liehovar a továreň na mydlo) a pokračoval rozvoj potravinárskeho priemyslu, remesiel a spracovania dreva. Stál tu nádherný zámok a v tomto období bol zrenovovaný aj komplex františkánského Kostola Nepoškvrneného Počatia Panny Márie a kláštora františkánov. Z tohto pohľadu nebolo preto vôbec ťažké dať dokopy viaceré zbierky starých pohľadníc, ktoré výstižným spôsobom dokumentujú práve tieto najvýznamnejšie malacké stavby a pozoruhodnosti. Viacerých čitateľov možno prekvapí aj fakt, aké veľké množstvo pohľadníc bolo vydaných o meste. Možno zložitejšou úlohou bolo vybrať tie, ktoré najvýstižnejšie charakterizujú život Malaciek v prvej polovici 20. storočia. Texty o jednotlivých častiach mesta, jeho uliciach a domoch opisujú nielen ich históriu, ale sú obohatené aj o rôzne príbehy, ktoré čitateľom pomôžu lepšie pochopiť mentalitu a spôsob života obyvateľov Malaciek v minulosti. Dúfame, že spolu s nimi aj obsahová štruktúra a členenie jednotlivých kapitol prispeje k plnšiemu precíteniu života v meste a publikácia si nájde svojich čitateľov nielen medzi Malačanmi, ale aj návštevníkmi tohto pekného mesta.

Ďalšou publikáciou z edície Prírodné Krásy Slovenska je Kvetena, ktorá nadväzuje na predchádzajúce tituly z tejto edície a dopĺňa celkový obraz slovenskej prírodnej krajiny. Hoci človek svojou činnosťou značne pozmenil jej pôvodný charakter, dodnes sa nám zachovali viaceré územia v relatívne čistej podobe. Či už sú to lužné lesy na nivách našich riek, stepy južného alebo kopanice západného Slovenska, rašeliniská, pralesy alebo kvitnúce skaly stredného, severného a východného Slovenska, kvetnaté lúky na vyhasnutých sopkách Poľany, Štiavnických vrchov a Cerovej vrchoviny, prípadne tatranská kvetena. Na viacerých miestach Slovenska žijú mnohé ohrozené druhy rastlín, ktoré si zaslúžia našu pozornosť, rešpekt a úctu. Hoci naša krajina je rozlohou mala, vyskytujú sa na jej území aj rastliny, ktoré nenájdeme nikde v Európe ani vo svete. Aj im je venovaná publikácia Kvetena, ktorá má za úlohu čiastočne zmapovať všetky tieto lokality a priblížiť nielen ochrancom a milovníkov prírody, ale aj širokej verejnosti všetky prírodné pozoruhodnosti, ktoré v sebe skrýva viacero biotopov. Nimi sa v odbornej literatúre označujú spoločenstvá rastlín, ktoré často vídame na potulkách v prírode a väčšinou len nevšímavo prechádzame okolo nich. Ich poznávanie však môže byť cieľom našich turistických výletov a kniha Kvetena predkladá súhrn a opis najzaujímavejších „rastlinných“ lokalít Slovenska.

Kniha Živočíchy voľne nadväzuje na predchádzajúce knihy z edície Prírodné Krásy Slovenska a po knihách venovaných napríklad kameňom, vode či stromom dopĺňa celkový obraz slovenskej prírodnej krajiny. Hoci ju človek svojou činnosťou značne pozmenil, dodnes je domovom veľkého množstva živočíšnych druhov. Fauna Slovenska je naozaj mimoriadne pestrá – odhaduje sa na niekoľko desiatok tisícov druhov živočíchov, z ktorých mnohé žijú v lesoch. Z tohto dôvodu sú lesy pokrývajúce viac ako dve pätiny nášho územia aj prvou kapitolou publikácie. Živočíchy v nich žijú v rôznych nadmorských výškach a k najväčším lesným obyvateľom patrí najmä medveď, vlk, diviak či jeleň. Vodné toky a plochy sú spolu s mnohými vlhkými lokalitami domovom takisto pestrého živočíšneho zoskupenia. Tieto oblasti autori súhrnne nazvali mokrade a tvoria druhú obsažnú kapitolu. Množstvo zvierat žije aj na poliach, stepiach, lúkach či pasienkoch. Tu žijúce živočíchy majú zvyčajne nenápadné zafarbenie, ktoré splýva s prostredím a ochraňuje ich pred nepriateľmi. Sú obsahom kapitoly o otvorenej krajine, ktorej rozloha na Slovensku neustále rastie. Ďalšou kapitolou je prostredie skál, alpínskych lúk či jaskýň. Tu napríklad na turistike vo vysokých polohách Tatier možno zazrieť kamzíka alebo svišťa, ktoré patria medzi veľmi plaché zvieratá a sú endemitmi Karpát. Vo vysokohorskom prostredí hniezdia aj viaceré dravé vtáky, ktoré sú ozdobou tohto atraktívneho prírodného prostredia. Poslednú kapitolu tvoria ľudské sídla a ich okolie. Ani toto prostredie nemožno vynechať pri prezentácii živočíchov Slovenska, z ktorých mnohé sú doslova „viazané“ na človeka. Kniha Živočíchy má za úlohu zmapovať všetky tieto lokality a priblížiť slovom i úžasnými farebnými fotografiami nielen ochrancom a milovníkov prírody, ale aj širokej verejnosti všetky pozoruhodnosti a tajomstvá sveta živočíchov, ktoré skrývajú naše zalesnené či odlesnené oblasti.