Denisa Herichová

Štyri ženy, štyri životy, štyri odlišné boje. Lívia, Mia a Ivana pracujú v anglickej nemocnici, zatiaľ čo Luna s mužom a malým synčekom žije v Nemecku. Okrem priateľstva ich spája krehká nádej, že aj z najtemnejších miest vedie cesta von. Lívia uviazla v manželstve, kde láska už dávno vyprchala. Roky sa prispôsobuje manželovi, ktorý myslí len na seba. Ale čo ak sa aj on sám vidí ako obeť nefunkčného vzťahu? Mia býva ešte s rodičmi, no o pokojnom prostredí nemôže byť ani reči. Alkoholizmus jej otca, prežitá trauma a ťažké psychické problémy sú pre ňu čoraz neznesiteľnejším bremenom. Dokáže si poradiť s neúnosnou realitou, keď ju aj jej vnútorný svet zrádza? Ivana má všetko, čo sa zvykne nazývať šťastím – stabilitu, lásku milovaného muža, zázemie. No jedno želanie stále zostáva nenaplnené a pomaly sa mení na posadnutosť, ktorá ju oberá o pokoj aj istotu. Luna žije ďaleko od domova, v Nemecku, kde ju jej žiarlivý manžel tyranizuje a organizuje každý moment jej života. Dokáže izolovaná a utláčaná žena nájsť silu postaviť sa tomu, čo ju ničí? Nádej spieva potichu predstavuje emotívnu sondu do ženských duší, ktoré sú zraniteľné, ale aj neobyčajne odhodlané. Príbehy, ktorými autorka odkrýva osudy štvorice žien, nie sú len o bolesti, ale aj o odvahe pozbierať posledné zvyšky síl a o tom, že hoci človek často stráca nádej, nikdy ho neopúšťa nadobro.

Existujú tragédie, ku ktorým vedie okamih nepozornosti. Odohrajú sa náhle a otrasú všetkými ich svedkami. A potom sú také, ktoré sa dejú opakovane, s vylúčením spoločnosti, pod rúškom tmy alebo za zatvorenými dverami bytu či izby. Ich svedkovia mlčia, hoci srdcia sa im pritom lámu na kúsky. Aj tínedžerka Natália má dušu poznačenú hlbokými ranami. Po rokoch odkrýva závoj zo spomienok a myšlienok, o ktoré sa vo svojej hrdosti takmer s nikým nedelila. Tragická smrť najmladšej sestričky vedie v rodine k cyklu domáceho násilia, v ktorom sa staršie sestry musia samy vyrovnať s krutou realitou. Tá im postupne kradne lásku a starostlivosť rodičov, bezstarostné detstvo a núti ich dospieť príliš zavčasu. Ako dlho dokáže ľudská bytosť čeliť pocitom smútku a zúfalstva? Kde nájsť chuť do života, keď vám prázdnota pohltí celé telo aj celú dušu? Dá sa vôbec prežiť smrť dieťaťa bez ujmy na zdraví? Autobiograficky motivovaný príbeh o strate milovanej bytosti, každodennom pasovaní sa s jej následkami, ale aj o nádeji, súdržnosti a láske je zároveň pripomienkou toho, že človek je silnejší a odolnejší, než si sám o sebe myslí, a že nikdy sa netreba vzdávať, pretože po každej búrke raz musí vyjsť slnko.

Existujú tragédie, ku ktorým vedie okamih nepozornosti. Odohrajú sa náhle a otrasú všetkými ich svedkami. A potom sú také, ktoré sa dejú opakovane, s vylúčením spoločnosti, pod rúškom tmy alebo za zatvorenými dverami bytu či izby. Ich svedkovia mlčia, hoci srdcia sa im pritom lámu na kúsky. Aj tínedžerka Natália má dušu poznačenú hlbokými ranami. Po rokoch odkrýva závoj zo spomienok a myšlienok, o ktoré sa vo svojej hrdosti takmer s nikým nedelila. Tragická smrť najmladšej sestričky vedie v rodine k cyklu domáceho násilia, v ktorom sa staršie sestry musia samy vyrovnať s krutou realitou. Tá im postupne kradne lásku a starostlivosť rodičov, bezstarostné detstvo a núti ich dospieť príliš zavčasu. Ako dlho dokáže ľudská bytosť čeliť pocitom smútku a zúfalstva? Kde nájsť chuť do života, keď vám prázdnota pohltí celé telo aj celú dušu? Dá sa vôbec prežiť smrť dieťaťa bez ujmy na zdraví? Autobiograficky motivovaný príbeh o strate milovanej bytosti, každodennom pasovaní sa s jej následkami, ale aj o nádeji, súdržnosti a láske je zároveň pripomienkou toho, že človek je silnejší a odolnejší, než si sám o sebe myslí, a že nikdy sa netreba vzdávať, pretože po každej búrke raz musí vyjsť slnko.

Existujú tragédie, ku ktorým vedie okamih nepozornosti. Odohrajú sa náhle a otrasú všetkými ich svedkami. A potom sú také, ktoré sa dejú opakovane, s vylúčením spoločnosti, pod rúškom tmy alebo za zatvorenými dverami bytu či izby. Ich svedkovia mlčia, hoci srdcia sa im pritom lámu na kúsky. Aj tínedžerka Natália má dušu poznačenú hlbokými ranami. Po rokoch odkrýva závoj zo spomienok a myšlienok, o ktoré sa vo svojej hrdosti takmer s nikým nedelila. Tragická smrť najmladšej sestričky vedie v rodine k cyklu domáceho násilia, v ktorom sa staršie sestry musia samy vyrovnať s krutou realitou. Tá im postupne kradne lásku a starostlivosť rodičov, bezstarostné detstvo a núti ich dospieť príliš zavčasu. Ako dlho dokáže ľudská bytosť čeliť pocitom smútku a zúfalstva? Kde nájsť chuť do života, keď vám prázdnota pohltí celé telo aj celú dušu? Dá sa vôbec prežiť smrť dieťaťa bez ujmy na zdraví? Autobiograficky motivovaný príbeh o strate milovanej bytosti, každodennom pasovaní sa s jej následkami, ale aj o nádeji, súdržnosti a láske je zároveň pripomienkou toho, že človek je silnejší a odolnejší, než si sám o sebe myslí, a že nikdy sa netreba vzdávať, pretože po každej búrke raz musí vyjsť slnko.