Divadelný Ústav Bratislava

Každý diskurz o akomkoľvek type divadla v čase a v priestore sa dnes môže beztrestne odvolávať na jednu alebo druhú, na jednu aj druhú postavu z tejto trojice. Aristotelove kategórie predstavujú súčasť tohto spoločného obrazu, pôsobia na divadelný etnocentrizmus a ich starobylosť ich posvätila; namiesto toho, aby sme ich používali len ako koncepty súvisiace so systémom istého spôsobu myslenia, používajú sa ako nadčasové pravdy, ktoré navždy uviazli na svetových divadelných scénach. Ako pochybovať o jestvovaní katharsis, mimésis alebo mythos (prekrstená fabula)? Znamenalo by to pochybovať o nás samých.

Zbierka súčasných ruských hier nadväzuje na pôvodné prekladové publikácie Nemecká dráma, Maďarská dráma a Srbská dráma, ktoré vyšli v edícii Divadelného ústavu Bratislava Nová dráma / New Drama, v rámci medzinárodného projektu Európska dielňa prekladu. Výber z vynikajúcich textov súčasných ruských autorov v preklade Evy Maliti-Fraňovej a Romany Maliti dopĺňa štúdia renomovaného divadelného kritika a publicistu, redaktora The Moscow Times Johna Freedmana. Publikácia prináša výnimočné dramatické texty najvýznamnejších predstaviteľov mladej súčasnej drámy. Reprezentatívny výber je tematicky a žánrovo pestrý – od monológu masového vraha (Júl), cez drsný obraz života mladých ľudí v provinčnom meste (Poďme, čaká nás auto), mierne ironický, ale aj dojímavý pohľad na dokonalé celebrity mediálneho sveta (Letí), originálnu konfrontáciu súčasnosti s mytologickým príbehom (Kuchyňa) až po emocionálne silnú hru o komplikovanom vzťahu dcéry a matky v podobe takmer filmového scenára (Vĺčik). Ruská klasická, ale aj moderná súčasná dráma slovenských divadelníkov stále inšpiruje a fascinuje, je teda pravdepodobné, že sa i tieto hry dostanú na repertoár slovenských divadiel.

O vine a treste nad pokazenou polievkou Tri bezmenné postavy, žena, otec a dcéra, sedia za jedálenským stolom a už niekoľko dní obedujú to isté: pokazenú polievku – na iné nemajú. Pri rodinnom obede panuje neznesiteľné dusno, v ktorom graduje vzájomné obviňovanie, aké poznáme z rodinných melodrám, búcha sa po stole kropenom matkinými slzami. Otec tyran, zúfalá bezbranná matka a dospievajúca dcéra ako obeť večnej vojny medzi mužom a ženou... Pri tomto stole chýba druhá dcéra, ktorej sa z tohto rodinného pekla podarilo uniknúť. Štvrtou postavou hry je muž v úlohe svedomia postáv. Ten vstupuje do hry, dej zastavuje a vracia ako režisér, pohybom prsta po akomsi imaginárnom tablete; postavy hry si potom vymieňajú úlohy, on sám sa stáva jednou z nich… a postupne sa ukazuje, že úvodná „rodinná konštelácia“ nie je čierno-biela. Takto svoju hru Polievka „zamiešal“ maďarský dramatik a herec Tamás Varga (1976). Jeho text je súčasťou rovnomennej trilógie, knižného debutu absolventa hereckej akadémie v srbskom Novom Sade, ktorý ako herec, pedagóg a kultúrny pracovník pôsobil v maďarskom prostredí, v Srbsku i Rumunsku a v súčasnosti je umeleckým šéfom Udvari Kamaraszínház v Budapešti (Dvorné komorné divadlo). „Vo svojich hrách sa väčšinou zaoberám sebapoznávaním, posúvaním vnútorných hraníc a odhaľovaním skrytých motivácií, ktoré nás poháňajú,“ hovorí autor, ktorý sa podľa vlastných slov vždy usiluje vystúpiť z rámca zaužívaných riešení a pre svoje hry hľadá netradičné formy. „V týchto textoch nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá,“ píše o Vargovom retrospektívnom postupe dramaturg Tamás Oláh. „Hoci na začiatku všetko pôsobí jasne, zrozumiteľne a logicky, s približujúcim sa záverom sa objavuje čoraz viac nezvyčajných, zdanlivo nepochopiteľných prvkov a nečakaný zvrat napokon úplne reinterpretuje predchádzajúce akčné momenty. Ústrednou kategóriou trilógie Tamása Vargu je zločin a trest. Jeho protagonistami sú každodenné postavy, ľudia s prehreškami, s ktorými nás autor konfrontuje až v závere. Texty trilógie sú vzrušujúcimi vrcholmi súčasnej maďarskej dramatickej literatúry,“ konštatuje Oláh.

Zbierka súčasných ruských hier nadväzuje na pôvodné prekladové publikácie Nemecká dráma, Maďarská dráma a Srbská dráma, ktoré vyšli v edícii Divadelného ústavu Bratislava Nová dráma / New Drama, v rámci medzinárodného projektu Európska dielňa prekladu. Výber z vynikajúcich textov súčasných ruských autorov v preklade Evy Maliti-Fraňovej a Romany Maliti dopĺňa štúdia renomovaného divadelného kritika a publicistu, redaktora The Moscow Times Johna Freedmana. Publikácia prináša výnimočné dramatické texty najvýznamnejších predstaviteľov mladej súčasnej drámy. Reprezentatívny výber je tematicky a žánrovo pestrý – od monológu masového vraha (Júl), cez drsný obraz života mladých ľudí v provinčnom meste (Poďme, čaká nás auto), mierne ironický, ale aj dojímavý pohľad na dokonalé celebrity mediálneho sveta (Letí), originálnu konfrontáciu súčasnosti s mytologickým príbehom (Kuchyňa) až po emocionálne silnú hru o komplikovanom vzťahu dcéry a matky v podobe takmer filmového scenára (Vĺčik). Ruská klasická, ale aj moderná súčasná dráma slovenských divadelníkov stále inšpiruje a fascinuje, je teda pravdepodobné, že sa i tieto hry dostanú na repertoár slovenských divadiel.