Eruditio

Ondrej Sokol omnoho radšej počúva, než rozpráva. Vypočul teda modlitby i zbožné priania svojich fanúšikov a napísal pokračovanie svojho úspešného debutu o patáliách s vozením Nórov v autobusoch. Tentokrát sa dozvieme, aké je to šoférovať ekologické hybridy v extrémnych severských podmienkach, aké sú výhody vozenia turistov na Nordkapp a prečo jazdiť MHD hoci aj v Nórsku nemusí byť až taká výhra. Táto kniha má naozaj všetko: politicky nekorektný humor, intermezzo s ňuňu mačiatkom a dokonca virtuálnu prehliadku najsevernejšieho WC Európy. Viacerých čitateľov určite prekvapí tiež fakt, že nielen u nás sa zadávajú a vyhrávajú tendre s absolútne nezmyselnými podmienkami. V knihe Ako som vozil Nórov 2 je študovaný prekladateľ a vášnivý šofér autobusu Ondrej opäť v plnej sile - dočkáme sa trefných prirovnaní a zábavných historiek, cez ktoré nakukneme oknom autobusu do prostredia príťažlivej škandinávskej krajiny. Je to jednoducho Sokol taký, akého ho máme radi - otrlý, nad vecou a s chuťou voziaci rôzne národnosti po napínavých trasách.

Voziť Nórov v MHD nie je len tak! Jednak je tam oveľa väčšia zima ako na Slovensku a podľa Ondrejovho písania aj oveľa väčšia sranda. Ale to môže byť aj jeho štýlom. Možno keby opisoval vyšívanie v Zimbabwe, tiež by vám to prišlo ako závideniahodná činnosť. Prvý záblesk lúčov slávy Ondreja zasiahol, keď na portáli Dailymale.sk vyšiel jeho debutový článok a internet vybuchol. Okamžite sa katapultoval medzi najobľúbenejších autorov a s každým ďalším príspevkom narastal tlak, aby texty vydal knižne. Tak sa aj stalo. Ak očakávate, že sa dozviete pikošky z geografických a demografických rozdielov a nórskych zvyklostí, máte čiastočne pravdu. Akurát, že ich nemusíte postrehnúť, pretože sa budete práve smiať na jeho neopakovateľných, trefných prirovnaniach alebo na jeho skvostnom majstrovstve špičkovania pointy. Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v katastri malebného mesta Trenčín. Mal snahu vyštudovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, ale po zrušení fakulty sa napokon rozhodol splniť si detský sen a začal jazdiť pre Dopravný podnik Bratislava. Odtiaľ to už nabralo rýchly spád - po štyroch mesiacoch odišiel do Nórska a dobre mu tak. Je to práca vonku, posediačky, s pekným výhľadom a, ako sám vraví, rozmanitá, každý deň ho nasrdí niečo nové. Zároveň dúfa, že reputácia vydaného autora bude mať pozitívny vplyv na jeho sexuálny život.

Aj vojny vedia rozosmiať. Presvedčia vás o tom tieto pozbierané skutočné historky ozajstných hrdinov plné frajerských hlášok a drsných okolností. Bojové príbehy, ktoré bavia aj pacifistov. Väčšina malých chlapcov prejde fázou, keď ich fascinuje všetko vojenské. U autora táto fáza trvá už vyše 30 rokov. Logicky sa teda témou jeho knihy stali výjavy z bojov. Chronologicky zoradených, dlhých, krátkych, dejinne významných aj tých menej dôležitých. Jedno však majú spoločné sú plné akcie a humoru. Nemusíte byť zanietený militarista, aby vás tieto príbehy strhli. O to viac, že sú písané, akoby ste sledovali hollywoodsky akčný film. Autor začal písať kvôli sláve a peniazom popri práci právnika, manželke, dvoch deťoch, dvadsiatich sliepkach a pohyblivom počte králikov. Jeho texty môžete poznať aj z projektu Vedátor_sk a portálu dailymale.sk. Práve tam ho čitatelia uprosili na knihu. Teší sa, že svojím štýlom písania približuje vojnové témy aj ľuďom, ktorí nie sú práve fanúšikovia bojov alebo dejepisu všeobecne. Pri jeho príbehoch sa pobavíte, ale hrozí vám, že sa aj niečo naučíte.

... pravda má opicu, a každý len hľadá, kde tú svoju uloviť. Je to naozaj tak? Spýtajte sa slona, keď ho stretnete v čerešňovom sade. Že ste ešte nevideli slona v čerešňovom sade? To sa len príliš dobre maskuje... Matej Vlašič mal odjakživa rád svoj vnútorný svet. Ten ovplyvnila večerná oranž zapadajúceho slnka nad petržalskými činžiakmi, no ešte o kúsok viac konáre nádhernej čerešne, ktorá mu bola detským útočiskom, a vinič, tiahnuci sa nekonečnou starkinou záhradou. Prvú báseň v živote napísal v trinástich, prvú báseň zo zbierky v sedemnástich. Od prvých veršov cítil, že ho už pero a ceruzka budú sprevádzať vnútorným životom navždy. Nikdy by však neveril, že obsah svojho veľkého srdca, čo kládol na papier, ho jedného dňa dovedie až sem k ucelenému dielu o láske, vášni, podstate bytia, či aspoň k snahe ho pochopiť. Básne sú popretkávané myšlienkami z knižiek, ktoré autorom počas života otriasli. Niektoré z básní prifarbujú kresby, čo robí z knižky ozajstnú zbierku pokladov. Kombinácia výrokov velikánov, veršov z čistej duše človeka a autentických ilustrácií osloví čitateľa svojou ľudskosťou. Pripravte sa: tieto básne o láske, hľadaní pravdy a svetla v tme pravdepodobne odhalia aj zopár slonov vo vašom čerešňovom sade. Ozaj, viete, prečo majú slony červené oči?

Voziť Nórov v MHD nie je len tak. Jednak je tam oveľa väčšia zima ako na Slovensku a podľa Ondrejových zážitkov aj oveľa väčšia sranda. Možno ste si ich už stihli prečítať, no teraz si ich môžete aj vypočuť v podaní nezameniteľného Juraja Kemku. Ak očakávate, že sa dozviete pikošky z geografických a demografických rozdielov a nórskych zvyklostí, máte čiastočne pravdu. Akurát, že ich nemusíte postrehnúť, pretože sa budete práve smiať na autorových neopakovateľných, trefných prirovnaniach alebo na jeho majstrovstve špičkovania pointy. Okrem toho audiokniha ponúka ako bonus na záver aj brepty z nahrávania, ktoré potešia nielen poslucháčov, ale určite aj samotného autora knihy. Jednoducho, Juraj Kemka mal z načítania päťriadkových súvetí veľkú radosť. Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v katastri malebného mesta Trenčín. Mal snahu vyštudovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, ale po zrušení fakulty sa napokon rozhodol splniť si detský sen a začal jazdiť pre Dopravný podnik Bratislava. Odtiaľ to už nabralo rýchly spád - po štyroch mesiacoch odišiel do Nórska a dobre mu tak. Je to práca vonku, posediačky, s pekným výhľadom a, ako sám vraví, rozmanitá, každý deň ho nasrdí niečo nové. Zároveň dúfa, že reputácia vydaného autora bude mať pozitívny vplyv na jeho sexuálny život. V CD booklete nájdete okrem fotografií zo súkromného archívu autora, ktoré ilustrujú jeho dlhoročnú lásku k autobusom, aj bonusové texty - vtipné popisy k fotkám, ako to len Ondrej vie. Započúvajte sa do jeho nórskych patálií a pripravte sa na všetko - bude veľa snehu, srandy aj vyberaných slov. A vy nebudete ľutovať. načítal Juraj Kemka

Vozit Nory v MHD není jen tak! Jednak je tam mnohem větší zima než na Slovensku, a podle Ondrejova psaní i mnohem větší sranda. Ale to může být i jeho stylem. Možná kdyby popisoval vyšívání v Zimbabwe, taky by vám to připadalo jako záviděníhodná činnost. Ondrej se hřeje v paprscích slávy od chvíle, kdy pověsil na internet svůj první článek a způsobil tím doslova výbuch. S každým dalším příspěvkem narůstal tlak, aby texty vydal knižně. Stalo se. Kniha, kterou právě držíte v rukou, se na Slovensku stala zcela nečekaně bestsellerem. Kromě tisíců čtenářů si získala i uznání kritiky – nominaci na Cenu René. Jestli doufáte, že se dozvíte pikošky o geografických a demografických rozdílech a o norských zvyklostech, máte částečně pravdu. Jenomže je nemusíte postřehnout, protože se právě budete smát Ondrejovým neopakovatelným, trefným přirovnáním nebo mistrovsky gradovaným pointám. Ondrej Sokol se narodil roku 1980 v katastru malebného města Trenčín. Měl snahu vystudovat překladatelství a tlumočnictví, ale po zrušení fakulty se nakonec rozhodl splnit si dětský sen a začal jezdit pro Dopravní podnik Bratislava. Odtud už to nabralo rychlý spád – po čtyřech měsících odešel do Norska, a dobře mu tak. Je to práce venku, vsedě, s hezkým výhledem a, jak sám říká, rozmanitá, každý den ho vytočí něco nového. Zároveň doufá, že reputace mezinárodně vydávaného autora bude mít pozitivní vliv na jeho sexuální život.

Voziť Nórov v MHD nie je len tak! Jednak je tam oveľa väčšia zima ako na Slovensku a podľa Ondrejovho písania aj oveľa väčšia sranda. Ale to môže byť aj jeho štýlom. Možno keby opisoval vyšívanie v Zimbabwe, tiež by vám to prišlo ako závideniahodná činnosť. Prvý záblesk lúčov slávy Ondreja zasiahol, keď na portáli Dailymale.sk vyšiel jeho debutový článok a internet vybuchol. Okamžite sa katapultoval medzi najobľúbenejších autorov a s každým ďalším príspevkom narastal tlak, aby texty vydal knižne. Tak sa aj stalo. Ak očakávate, že sa dozviete pikošky z geografických a demografických rozdielov a nórskych zvyklostí, máte čiastočne pravdu. Akurát, že ich nemusíte postrehnúť, pretože sa budete práve smiať na jeho neopakovateľných, trefných prirovnaniach alebo na jeho skvostnom majstrovstve špičkovania pointy. Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v katastri malebného mesta Trenčín. Mal snahu vyštudovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, ale po zrušení fakulty sa napokon rozhodol splniť si detský sen a začal jazdiť pre Dopravný podnik Bratislava. Odtiaľ to už nabralo rýchly spád - po štyroch mesiacoch odišiel do Nórska a dobre mu tak. Je to práca vonku, posediačky, s pekným výhľadom a, ako sám vraví, rozmanitá, každý deň ho nasrdí niečo nové. Zároveň dúfa, že reputácia vydaného autora bude mať pozitívny vplyv na jeho sexuálny život.

Po dvoch úspešných dieloch o tom, aké je to voziť Nórov, prichádza Ondrej Sokol s historkami o vození Kórejcov. Obmena cestujúcich prináša nové spôsoby, akými sa dá šoférovi autobusu skomplikovať život, pričom autor sa vám ich nebojí dopodrobna opísať. Zmena nastáva aj v prostredí – tentoraz sa nebudeme premávať len po Nórsku, ale rovno krížom cez celú Európu. Z Nemecka cez Rakúsko s móresmi z čias monarchie, urobíme si zastávku v čiernej diere strednej Európy a cez našich južných susedov sa pretrmácame na divoký Balkán okolo roku 2014, aby sme sa šťastlivo presunuli vpred v čase aj v priestore za severný polárny kruh... Čo sa nemení, je Ondrejov typický humor a rozprávačský talent. Automaticky vás vtiahne na sedadlo vodiča medzi fotomaniackeho mnícha a sprievodkyňu. Napínavou jazdou zahraničím zistíte, že nezáleží na tom, či ste v Nemecku, u susedov alebo na Balkáne. Všade sa nájde nejaký dôležitý colník, šéf parkoviska, dôchodca alebo čajka, ktorí vám chcú pokaziť deň. Kniha obsahuje tradične veľa zábavy, dve záhadné kórejské tabletky a dokonca aj romantickú linku, v ktorej budete fandiť autorovmu kukovi. Nasadať, vyrážame!

Ondrej Sokol omnoho radšej počúva, než rozpráva. Vypočul teda modlitby i zbožné priania svojich fanúšikov a napísal pokračovanie svojho úspešného debutu o patáliách s vozením Nórov v autobusoch. Tentokrát sa dozvieme, aké je to šoférovať ekologické hybridy v extrémnych severských podmienkach, aké sú výhody vozenia turistov na Nordkapp a prečo jazdiť MHD, hoci aj v Nórsku, nemusí byť až taká výhra. Táto kniha má naozaj všetko: politicky nekorektný humor, intermezzo s ňuňu mačiatkom a dokonca virtuálnu prehliadku najsevernejšieho WC Európy. Viacerých čitateľov určite prekvapí tiež fakt, že nielen u nás sa zadávajú a vyhrávajú tendre s absolútne nezmyselnými podmienkami. V knihe Ako som vozil Nórov 2 je študovaný prekladateľ a vášnivý šofér autobusu Ondrej opäť v plnej sile - dočkáme sa trefných prirovnaní a zábavných historiek, cez ktoré nakukneme oknom autobusu do prostredia príťažlivej škandinávskej krajiny. Je to jednoducho Sokol taký, akého ho máme radi - otrlý, nad vecou a s chuťou voziaci rôzne národnosti po napínavých trasách. Nech mu to vydrží.

Ak čítate tieto riadky, možno tiež patríte k tým, ktorých uchvátili príbehy Ondreja Sokola, a ste jedným z tých, ktorí nástojili na vydaní ďalšej knihy príhod písaných s nadhľadom šoféra autobusu. Po dvoch úspešných dieloch o tom, aké je to voziť Nórov, prichádza Ondrej s historkami o vození Kórejcov. Obmena cestujúcich prináša nové spôsoby, akými sa dá šoférovi autobusu skomplikovať život, pričom autor sa vám ich nebojí dopodrobna opísať. Zmena nastáva aj v prostredí – tentoraz sa nebudeme premávať len po Nórsku, ale rovno krížom cez celú Európu. Z Nemecka cez Rakúsko s móresmi z čias monarchie, urobíme si zastávku v čiernej diere strednej Európy a cez našich južných susedov sa pretrmácame na divoký Balkán okolo roku 2014, aby sme sa šťastlivo presunuli vpred v čase aj v priestore za severný polárny kruh... Čo sa nemení, je Ondrejov typický humor a rozprávačský talent. Automaticky vás vtiahne na sedadlo vodiča medzi fotomaniackeho mnícha a sprievodkyňu. Napínavou jazdou zahraničím zistíte, že nezáleží na tom, či ste v Nemecku, u susedov alebo na Balkáne. Všade sa nájde nejaký dôležitý colník, šéf parkoviska, dôchodca alebo čajka, ktorí vám chcú pokaziť deň. Kniha obsahuje tradične veľa zábavy, dve záhadné kórejské tabletky a dokonca aj romantickú líniu, v ktorej budete fandiť autorovmu kukovi. Nasadať, vyrážame!

Jedna z najvýraznejších premien Bratislavy sa udiala pred 50 rokmi. Vznikala v tom čase nová dominanta mesta: Most SNP. Dizajn mosta spred polstoročia je taký originálny a nadčasový, že dodnes žasneme nad umom a nadaním jeho tvorcov z vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Nad ich odvahou a ambicióznosťou. Most SNP preklenul Dunaj v jedinečnej podobe a jeho silueta vpečatila mestu novú identitu. Raritné dobové reportážne fotografie Juraja Bonča z výstavby sa stretávajú v knihe s ich súčasnými verziami. Jeho pokračovateľ, fotograf Ľubomír Deák, si dal záležať na tom, aby ich spravil presne z tej istej pozície, z akej boli pred 50 rokmi odfotené. Monochrómia verzus farebnosť, budovanie zajtrajškov verzus svet dneška, z akéhokoľvek pohľadu sa na to pozriete, je to zaujímavé porovnanie. Pripomeňte si teda, aké to bolo, pozrite si, aké to je, a zasnívajte sa, aké to mohlo byť – to všetko vďaka výnimočnej fotodokumentácii tejto významnej bratislavskej premeny v majstrovsky spracovanej knihe.

Desať rokov Ľuba Nemeša sr...dila situácia na Slovensku. Preto si mesiac čo mesiac sadal za klávesnicu a glosoval spoločenskú situáciu. Jeho periodicky zverejňované myšlienkové pochody zakaždým zožali ovácie internetového publika. Oprávnene. Týmto čitateľom netreba Ľubomíra „Luborga“ Nemeša predstavovať. Nebudeme ďaleko od pravdy, keď ho odvážne nazveme enfant terrible slovenskej blogovej scény. Svoj štýl začal cibriť ešte na blogu denníka Sme. Následne sa Jeho Autorstvo presunulo na portál Dailymale „Kráľovstvo dokonalosti“, odkiaľ šíril pravidelnú dávku srdu i smiechu pomedzi slzy a sople. Takmer na nikom, kto sa mihol na politickej či celebritnej scéne, neostala nitka suchá. Svoje desaťročné úsilie, našťastie, nenechal len tak poletovať v efemérnom prostredí onlajnu. Upravil texty, vyhodil balast, vylepšil nadávky, učesal, zremastroval, zmenil font, doplnil chýbajúci kontext a diakritiku a pridal nový, nikdy nepublikovaný materiál. Dostávame kroniku našej krajiny ako žiadnu inú, takú, ktorá baví pri čítaní, no prežívať ju bavilo už menej. Kroniku krajiny, v ktorej to ide, zdá sa, od desiatich k piatim. Pri spätnom pohľade zistíme, aké zlatunké problémiky nás svojho času zlostili. Uvedomíme si, ako spoločenská klíma rokmi hustla. Varovanie: Nebude to prechádzka ružovým sadom. S vysokou pravdepodobnosťou nám o dekádu aj súčasnosť bude pripadať ako milý lapsusík, nad ktorým sme si nemuseli lámať hlavu. Neklesajme na duchu. Ako hovoria montypythonovci: Vždy si treba všímať svetlé stránky života. Ak s tým súhlasíte, kniha je pre vás. Pretože autora humor rozhodne neopúšťa ani v temných časoch.

Desať rokov Ľuba Nemeša sr...dila situácia na Slovensku. Preto si mesiac čo mesiac sadal za klávesnicu a glosoval spoločenskú situáciu. Jeho periodicky zverejňované myšlienkové pochody zakaždým zožali ovácie internetového publika. Oprávnene. Týmto čitateľom netreba Ľubomíra „Luborga“ Nemeša predstavovať. Nebudeme ďaleko od pravdy, keď ho odvážne nazveme enfant terrible slovenskej blogovej scény. Svoj štýl začal cibriť ešte na blogu denníka Sme. Následne sa Jeho Autorstvo presunulo na portál Dailymale „Kráľovstvo dokonalosti“, odkiaľ šíril pravidelnú dávku srdu i smiechu pomedzi slzy a sople. Takmer na nikom, kto sa mihol na politickej či celebritnej scéne, neostala nitka suchá. Svoje desaťročné úsilie, našťastie, nenechal len tak poletovať v efemérnom prostredí onlajnu. Upravil texty, vyhodil balast, vylepšil nadávky, učesal, zremastroval, zmenil font, doplnil chýbajúci kontext a diakritiku a pridal nový, nikdy nepublikovaný materiál. Dostávame kroniku našej krajiny ako žiadnu inú, takú, ktorá baví pri čítaní, no prežívať ju bavilo už menej. Kroniku krajiny, v ktorej to ide, zdá sa, od desiatich k piatim. Pri spätnom pohľade zistíme, aké zlatunké problémiky nás svojho času zlostili. Uvedomíme si, ako spoločenská klíma rokmi hustla. Varovanie: Nebude to prechádzka ružovým sadom. S vysokou pravdepodobnosťou nám o dekádu aj súčasnosť bude pripadať ako milý lapsusík, nad ktorým sme si nemuseli lámať hlavu. Neklesajme na duchu. Ako hovoria montypythonovci: Vždy si treba všímať svetlé stránky života. Ak s tým súhlasíte, kniha je pre vás. Pretože autora humor rozhodne neopúšťa ani v temných časoch.