Hiking.sk
vydavateľstvo
O čom sníva raketový pes?
Cesta hrdinov SNP je červená turistická magistrála, ktorá sa tiahne celým Slovenskom od Duklianskeho priesmyku až po Devín. Autorke knihy sa podarilo na tejto takmer 770 km dlhej trase vytvoriť ženský rýchlostný rekord, keď ju prešla za 11 dní a 18 hodín. Kniha je plná jej vtipných pozorovaní z cesty a prenikavých pocitov, ktoré sa s pribúdajúcimi kilometrami menia ako na hojdačke, zatiaľ čo zaznamenané rozhovory s jej kamošmi z podporného tímu prerastajú do humorných absurdností.
Je 5:45. Prebúdzam sa do nultého dňa môjho prechodu Cesty hrdinov SNP. Byt napĺňa svieže letné šero a vzrušenie pred veľkou udalosťou. S Jurom začíname deň zvyčajnými rannými činnosťami a prozaickými úkonmi, ktoré sú nevyhnutne spojené s opustením príbytku na dlhšie.
Miki je presný ako hodinky. O 6:30 na parkovisku otvára kufor svojej rozheganej červenej oktávky, a už do nej spoločne tlačíme haraburdy až po strop: potraviny, riad, bandasky, topánky, oblečenie, spacáky, karimatky, závesnú sprchu, sypačky, elektroniku, lekárničku, chladničku, vaničku, sušiak na prádlo a všetko ostatné životne dôležité, čo si mestské dievča bezpodmienečne musí zobrať na viacdňový pobyt v prírode.
Vyrážame podľa plánu. So slnkom nízko nad horizontom opúšťame Bratislavu prebúdzajúcu sa do nového dňa a frčíme smer Trenčianska Turná. Rádio hrá, my kecáme o hocičom a tešíme sa na to, čo nás čaká. Sami presne nevieme, čo to bude, a to je na tom najlepšie.
Bujón v šumienke
Táto knižka nie je o jedenástkových cestách v previsnutých stenách, ani o najstrmších zjazdoch, ba ani o neskutočných utrpeniach v mrazivej himalájskej stratosfére. Nespomína sa tu žiadny špičkový športový výkon a ani žiadny hrdinský čin. Lebo po svete behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo. Sám som taký.
Tatranská žula. Sitnianske lávy. Prívetivá Kalamárka. Iskrivý sneh. Modro-modrá obloha. Studené noci. Námraza na spacáku. Žeravé slnko. Vodorovný dážď. Blato. Stromy. Paprade. Tráva voňajúca po kamzíkoch. Pichľavé ľadové krúpky. Východ slnka. Obrovský okrúhly mesiac s krátermi a moriami. Mráz zájdený za nechtami. Vôňa mojich detí a mojej ženy. Cencúľ na fúzoch. Voda v topánkach. Ľad v rukávoch. Bolesť. Pot. Popukané pery. Týždňové gaštanky. Vietor. Vietor. Vietor. Ukrutný hlad. Mučivý smäd. Hviezdy. Belasý stokilometrový vzduch. Krvavé hánky. Opuchnuté brušká prstov. Voňavé lano. Batohy. Duralové haraburdy. Strach. Priestor. Čistá esenciálna radosť. Šťastie. Priateľstvo. Sloboda.
Skutočné veci. Skutočný svet. Drsný, studený, strmý. Horúci, prívetivý. Tichý. Biely, modrý, zelený. Mokrý. Suchý. Namáhavý. Ťažký. Ľahučký. Nebezpečný. Útulný.
Môj svet.
Tu sú niektoré príbehy z neho
Vypredané
11,07 €
11,90 €
Karpatské horské
Druhá Borova kniha humorne ladených príbehov z prostredia slovenských hôr a lesov. Text dopĺňajú kresby Jiřího Červinku.
Niekedy okolo roku 1964 som sa zúčastnil, ako vyznávač turistických športov, celoslovenských orientačných pretekov v pohorí Malé Karpaty. Boli sme ubytovaní v hoteli Jeleň v Pezinku. Utrhnutí z reťaze rodiny a nabití peniazmi (27,- Kčs) sme to večer v reštaurácii hotela roztočili s gitarami, za čo sme zinkasovali od miestnych štamgastov niekoľko pív a hlavne štamperlíkov tam vtedy obľúbeného likéru Karpatské horké.
Dopadlo to úplne hrozne, avšak tradične. Nie len, že sme potupne vrhli na toalete hotelu, ale na druhý deň sme s ťažkosťami a s hlavami ako melón nastúpili na štart. A poviem dobrovoľne náš nástup bol odôvodnený len tým, že sme už pre tým vyfasovali diéty na náš štart. A tak, chtiac či nechtiac, sme museli buď nastúpiť, alebo vrátiť už minuté peniaze. Odhodlane sme vyštartovali s mapou v jednej a s buzolou v druhej ruke a smerovali sme k prvej kontrolke. A po nej sme to zatočili do húštiny, zvalili sa do lístia a tam, liečiac si svoju opicu zo včera, sme vyčkali takmer na koniec závodu. Potom som si odtrhnutým koncom košele obalil členok, konárom rozdriapal líce, natrhol nohavicu a moji kamaráti ma, akože zraneného, dovliekli k cieľu. No a tak som poznal, že alkohol je sviňa -autor-