Hrabalová Anna

Láska je to, čo nás živí, čo nás teší a čo zostane, keď sa všetko pominie. Ak sa spomenie láska, hneď nám je na srdci lepšie, hneď sa zdá, že i slnko krajšie svieti, keď máme lásku sme zdravší, krajší, láska má úžasnú moc. Preto buď požehnaná láska. A lásky sú všelijaké: Láska priateľská, láska rodičovská, láska súrodenecká, láska detí k rodičom, láska verná až za hrob, láska neverná, láska, ktorá sa dopustila strašného omylu, láska sebecká, láska, ktorá sa nedá kúpiť, láska kvitnúca v každom veku, láska cez veky a diaľky, láska nerestná, láska ktorú zabil hazard, a iné lásky, každá iná, pretože sme všetci jedineční. Takéto lásky sa vyskytujú a mnoho, mnoho iných. O láske sa dá písať večne a nikdy nebude všetko obsiahnuté. Ja som pár príbehov o láske s láskou vybrala a do tejto knižočky vložila, pre radosť, potešenie, zasmiatie i zamyslenie. Prajem príjemné chvíle pri čítaní a život plný lásky.

Rada cestujem a svoje najväčšie cestovateľské sny som si splnila až na dôchodku. Thajsko som navštívila vo svojich sedemdesiatich dvoch rokoch. Cesta ma tešila, videla som, že v Thajsku sa na slniečku vyhrievajú a v teplej morskej vode sa kúpu mimo mladých cestovateľov i dôchodcovia z celého sveta.(Vtedy, keď u nás sú tridsaťstupňové zimy, v Thajsku sú tridsaťstupňové teplá v chládku.) Nestretla som tam žiadneho staršieho Slováka a to mi je ľúto. Veď si to zaslúžite. V knižke spomínam i na iné cesty. Navštívila som aj mimoeurópske krajiny, ako Nový Zéland, Bali, Austráliu, Uzbekistan, Kazachstan, Ruskú republiku, precestovala som Floridu. Z niektorých som prihodila malú spomienku. Všade sa mi páčilo, odvšadiaľ som si doniesla veľa pekných spomienok. Cestovanie ľudí obohacuje a prináša medzi nás, obyvateľov tejto planéty poznanie nových krajov, ľudí, zvykov a rozhojňuje lásku. A keď sa vraciame domov, radosť z návratu a uvedomenie si, aká je naša vlasť krásna a bohatá. Ľudia, choďte do sveta, poznávajte aký je svet krásny, čo všetko nám v ňom bolo pripravené a keď si to doprajeme i dopriate. A až príde čas, keď už nebudete môcť cestovať, budete mať na čo spomínať a poviete si: Ten život bol krásny. A ja som si teraz splnila svoj sen. Navštívila som Siam – Thajsko, rozprávkovú zem. Splňte si svoje sny. Je to celkom jednoduché. A najdôležitejšie je svoje sny mať..

Sú tu trapasy skutočné, čo sa niekomu stali. Mojim blízkym, priateľom, i celkom cudzím ľuďom. Niekto mi ich povedal a tešil sa, že sa nestali práve jemu. Zaspomínajme si, kde a kedy sa i nám nejaký pekný stal, len taký maličký a kedy taký poriadne veľký, ako ten, čo dievčati uprostred tanca spadli ... Pekný bol i ten, keď svadobná hostina bola v plnom prúde, a ženích v poslednej chvíli, keď nevesta bola vystrojená nasadnúť do svadobného koča, zmizol, a zmizol navždy, bez ohľadu na všetky koláče, pečené prasa, husi, kačice a vyhrávajúcu muziku. Nič tak strašné sa nestalo, len trochu vzruchu. A takých a podobných trapasov je tu cez päťdesiat. Všetci sme len ľudia, každému sa nejaký ten trapas stal, tak sa trochu zasmejme, so smiechom sa žije lepšie a zdravšie. Nech sme teda všetci zdraví. Moji milí čitatelia, veľa zdravia a pohodu pri čítaní.