Jas Zvolen

Dal by Pán, aby toto skromné dielo prispelo k oživeniu duchovného života čitateľov a k uvedomeniu si, že zrodením všetci spejeme k večnosti, a pre jej blaženosť máme urobiť na tomto svete všetko, čo je v našich silách. To pokladal aj pán Vlk za prioritu nad všetkým ostatným. "Je isté, že dosiahnuť blaženosť nie je také ľahké, ale nie nemožné. Každý dostal od Pána Boha tolko schopností, že môže večnú blaženosť dosiahnuť. Každý dostal tolko sily a milosti, žeby mohol dosiahnuť aj najvyššiu dokonalosť. Tu na zemi je na to čas. Po prekročení prahu smrti už to možné nie je, už je neskoro. Keď budeme tu na zemi na túto skutočnosť myslieť, iste sa budeme rýchlejšie polepšovať. Avšak naše polepšenie závisí od nás. Od nášho sebazapierania závisí výška našej dokonalosti... Netreba sa báť, ale treba ihneď začať. Keď začneme a budeme stále postupovať v sebazapieraní, iste sa k dokonalosti dopracujeme". "Áno, cesta sebazaprenia je bolestná, ale je istá a prináša mnoho duševného pokoja a radosti. A tie sú veru vždy krajšie a príjemnejšie, aj keď trvajú len okamih, ako všetky radosti sveta, po ktorých prichádza len sklamanie, nenávisť a strach". "Tu na svete utrpeniu neujdeme. Alebo sa budeme dobrovoľne zapierať a budeme mať duševný pokoj, alebo budeme užívať radosti sveta a potom budeme cítiť vo svojej duši a v srdci nepokoj a strach. No akákoľvek bolesť a utrpenie s pokojným svedomím je nič v porovnaní s utrpením duševným, ktoré nám pôsobia naše hriechy". "Teraz si môžeme vybrať, či trpieť s láskou a pokojom, alebo trpieť nepokojne a so strachom. Snažme sa sami vyhľadávať si utrpenie a sebazaprenie, ktoré nie je nikdy také strašné, ako hryzenie svedomia po hriechu. Dávajme dobrovoľne náhradu Pánu Bohu za svoje hriechy. Keď budeme takto robiť, je isté, že sa dostaneme do krásneho neba, kde sa budeme tešiťnaveky". (Z príhovorov Štefana Vlka)

2. doplnené vydanie Biskup Konštantín sv. Cyril sa pred svojou smrťou modlil za náš národ veľmi hlbokú modlitbu. Cyrilov starší brat arcibiskup s u. Metod a ich mladí slovenskí učeníci prijali s vierou modlitbu sv. Cyrila ako jeho Testament a snažili sa ho, napriek veľkým prekážkam obetavo uskutočňovať. To prinieslo najmä pričinením múdreho pastiera sv. Metoda požehnané plody medzi Slovenmi. Po jeho smrti sa cyrilo-metodskí učeníci dostali k iným slovanským národom a skvelý Boží projekt na christianizáciu vyše polovice obyvateľov Európy, umocnený modlitbou aj obetou sv. Cyrila, priniesol veľké požehnanie urýchlenej christianizácie Slovanov. Pri 1100. výročí tohto Testamentu, v roku 1969, nás vyzval pápež Pavol VI., aby sme Testament sv. Cyrila najmä my Slováci a Moravania prijali za svoj a uskutočňovali. A vyslovil proroctvo: „To, čo bolo predmetom Cyrilovej modlitby, zachovajte ako vám zverený dedičný odkaz a o jeho spĺňanie sa neustále usilujte! Hľadajte teda jednotu! Príklad jednoty, ktorý poskytnete, vyvýši sa ako zástava, za ktorej povievaním aj iné slovanské národy pôjdu.” Žiaľ, nesplnili sme to. Potom namiesto bratstva tiekla slovanská krv, najprv na Balkáne a teraz na Ukrajine. Je na čase to napraviť! Hľadajme jednotu najprv v našom národe a potom aj medzi ostatnými Slovanmi, lebo len v pravej jednote – v pravde a láske je sila! Boh je v nej a požehnáva ju. Tomu nech poslúži aj táto kniha! „Blažení tí, čo šíria pokoj!” (Mt 5, 9) Ak zoberieme vážne modlitbu a obetu Solúnskych bratov a ich nasledovníkov, a odpovieme naozaj úprimne na Testament sv. Cyrila, zachránime Slovensko a možno aj Európu pred spustošením a zánikom. Tak nám Pán Boh pomáhaj!