Kláštor bosých karmelitánov Lorinčík
vydavateľstvo
Sv. Terézia od Ježiša
Sv. Terézia Avilská, reformátorka karmelitánskej rehole, kráča po stopách svojich rodných bratov dobyvateľov Nového sveta oveľa náročnejším spôsobom. Nový svet svojho vnútra, nekonečné hĺbky duchovných priestorov, odhaľuje a dobýja za cenu obáv, či sa nezaplieta do pascí zlého ducha, za cenu rizika, že sa proti nej vzbúria menej horlivé spolusestry, obyvatelia Avily aj vlastné zdravie. Výsledok však stojí za to: vnútorná premena aj kríž prekračujúci všetky ľudské predstavy, Španielsko posiate reformovanými Karmelmi (holubníkmi Panny Márie), vrúcna túžba ospevovať Božie milosrdenstvo až na kraj sveta a srdce doslova prerazené šípom Božej lásky.
Pre tých, čo túžia po nájdení seba samých i po pravdivom dobrodružstve, niet nič lepšieho ako cesta vnútornej modlitby. Život tejto Božej tuláčky, učiteľky Cirkvi, mystičky a očarujúcej ženy nám ponúka príklad hodný nasledovania.
Sr. Immakulata Adamska (1922 2007), absolvovala štúdium filológie na Univerzite Adama Mickiewicza v Poznani (Poľsko). V roku 1948 vstúpila k bosým karmelitánkam v tom istom meste. Pôsobila ako formátorka, novicmajsterka, prekladateľka diel sv. Terézie Benedikty od Kríža (Edity Steinovej). Je autorkou mnohých kníh o karmelitánskych svätých.
Kniha života. Sv. Terézia od Ježiša, 1. zväzok
Kto s touto modlitbou začal, nech ju neopúšťa, napriek zlým veciam, ktorých by sa dopúšťal. Ved je to prostriedok, pomocou ktorého sa dá vrátiť k náprave, a bez nej to bude oveľa ťažšie. A nech ho démon nezvádza takým spôsobom ako mňa, totiž aby ju opustil pre pokoru. Nech verí, že Jeho slová nemôžu zlyhať. Lebo vždy, keď to ľutuje a rozhodne sa Ho neurážať, obnovuje sa pôvodné priateľstvo a udeľovanie milostí, ktoré predtým Boh dával, a niekedy oveľa viac, pokiaľ si to ľútosť zaslúži.
A kto s ňou doteraz nezačal, toho osobne, pre lásku Pána prosím, aby sa nezbavoval takého dobra. Niet sa čoho báť, naopak, treba po nej túžiť.Lebo aj keby nepokročil vo vnútornej modlitbe a nesnažil sa byť natoľko dokonalý, aby si zaslúžil zážitky a dary, ktoré dokonalým dáva Boh, ľahko získa poznanie cesty do neba.
Vnútorná modlitba totiž nie je, podľa môjho názoru, nič iné, ako dôverný vzťah priateľstva, častý rozhovor medzi štyrmi očami s tým, od ktorého vieme, že nás miluje.
Vnútorný hrad. Súborné dielo: 3.zväzok
Vnútorný hrad je vrcholným dielom sv. Terézie od Ježiša (Avilskej). Venovala ho najmä svojim sestrám, bosým karmelitánkam, ale môže osožiť všetkým veriacim. Cestu k čoraz hlbšiemu vzťahu k Bohu prirovnáva k putovaniu príbytkami duše, ktorú opisuje ako nádherný drahokam – až do jej stredu, kde sídli Najsvätejšia Trojica.
Boh pozýva každého, ale nie všetci ochotne odpovedajú.
Tí, ktorí sa úprimne rozhodnú pravidelne praktizovať vnútornú modlitbu, rozjímať nad Božím slovom, pristupovať k sviatostiam a pomáhať blížnym, dozrievajú ako ľudia i kresťania, menia svoj život a začínajú si uvedomovať, ako veľmi po nich nebeský Otec túži.
“Keď som dnes úpenlivo prosila nášho Pána, aby hovoril cezo mňa, pretože ja som neprichádzala na nič, čo by som mohla povedať, ani ako začať plniť túto úlohu, ktorú mi zadala poslušnosť, ponúklo sa mi ako východisko to, čo teraz poviem: a to je uvažovať o našej duši ako o hrade, ktorý je celý z jediného diamantu alebo veľmi číreho krištáľu a v ktorom je veľa komnát, tak ako v nebi je veľa príbytkov.
Predstavme si teda, že tento hrad má veľa príbytkov – ako som už povedala -, jedny hore, druhé dolu, ďalšie uprostred všetkých je ten najhlavnejší, v ktorom sa odohrávajú tie najtajnejšie veci medzi Bohom a dušou.”