Kubš Vladimír

Celý život si prežil v meste, v ktorom si sa narodil. Manželstvo stroskotalo, máš dcéru, vybudoval si úspešnú firmu, ale zopár zlých rozhodnutí stačilo, aby si sa dotkol dna. Firmu predáš a v istej chvíli sa rozhodneš, že za všetkým, čo bolo, urobíš hrubú čiaru a začneš písať novú, zrejme poslednú kapitolu svojho života. Dôvodov je viac. Bez dlhých úvah kúpiš starý domček nad mestom, odstrihneš sa od sveta, od priateľov a známych, posedávaš a fajčíš na malej terase a jedného dňa (pretože už nechodíš do práce) si povieš, že napíšeš knihu pre dcéru. Žije ďaleko, všetko si jej povedať nestihol, a niečo nemohol. Čerstvý poberateľ starobného dôchodku bilancuje svoj život, do ktorého sa nečakane pripletie mladá susedka. Kniha je, podobne ako autorov debut, knihou o láske.

Na našom knižnom trhu pravdepodobne bezkonkurenčná spoveď pedagóga, ktorému dlhoročná služba v školstve dopriala zrejme všetko, čo ponúknuť môže. Stredná škola. Pár rokov intenzívne prežitých v tínedžerskom veku, asi nezabudnuteľných. Ak máme (o čosi neskôr) potomka, opäť sa nám pripomenú. Škola sa nás dotkne ako študentov, ako rodičov. Potom už len spomíname. V dobrom alebo v zlom. Učiteľa sa dotýka o čosi dlhšie, ale aj naňho čaká posledné zvonenie a ostanú len spomienky. Spomína ako my. Spomína na nás. V dobrom aj v zlom. Spomína nielen na nás, na študentov a rodičov, ale aj na kolegov. Na mnohých s úctou a vďakou... Ale vie si aj nebrať servítku pred ústa. Samozrejme, je to len pravda jednotlivca, môžeme s ňou súhlasiť, môžeme ju odmietnuť. Nie je ťažké nájsť v jeho texte seba. Nemusí sa nám to páčiť, ale je nad čím premýšľať. Kniha spomienok, ktorá svojou autenticitou zaskočí. Spoveď kantora, ktorý mal svoju prácu rád. Okrem nej dal na papier aj svoj privátny život. Je to kniha o láske.