Ľubomír Rabatin

Panické ataky sú ako prísny učiteľ, ktorého najprv nenávidíte. A až neskôr mu poďakujete, že vás bil po prstoch, keď ste ubližovali sebe alebo druhým. Sú ako váš posledný strážca, ktorý vás chce ochrániť a zastaviť pred úplným šialenstvom. A aj keď najprv nechápete, prečo vás spútal do okov a nechcel pustiť spadnúť zaživa do hrobu, kde vás pomaly zožerie strach, depresia a apatia. Sú ako váš najtichší radca, ktorého oceníte, až keď vyhodíte tie hlučné myšlienky strachu.

Keď strach požiera lásku, zmarené nádeje preskúšajú vieru v sny a vášeň prerastie v závislosť.