Lukáš Kohár

Volám sa Latvei Clanpe. Môj názov knihy nesie názov Papier A.. Je viac než isté, že kategória tejto knihy je pre nové dejiny. V mojom formáte sa dočítate o vyjadreniach, ktoré riešia aspekty ľudstva a sužujú nás až dovtedy, dokým si ich neprečítame a nepochopíme ich. Mala by vznikať premena ľudí do ľudí. Obsah tejto knihy plnia moje myšlienky a vyjadrenia. V tomto diele sa vyvíja ľudstvo, tvorí sa nový vesmír, nové chápanie, ale len do takej miery, koľko mu myšlienka dovolí prúdiť. Porozumenie je hlavným ťahačom. Latvei Clanpe určuje, prečo nepotrebujeme hovoriť o motivácii, ale o poriadku, v ktorom sme sa ocitli vďaka motivácii. Zdedené umenie nám má zložito a 100% udávať fakt. V kompromisoch budete zasiahnutý, ale vo vášni bude už len v poslednom rade utužené pochopenie. Strávite čas v ponechaní lapenia a so snažením vás myšlienky poetizujú. Posaďte sa, ak chcete poznať niečo, čo má zmyselnosť. Predstavujem sa vám ako očarujúci autor. Z histórie našich súčasných životov sme sa dozvedeli, že potrebujeme pôvab, ktorého činiteľa od dnes voláme Latvei Clanpe. Spočiatku času sa chceme pozerať smerom, ktorý nás nadchýna. To, čo prejde očami nie je koniec, sentencie v očiach a svet v emóciách. Dočítate sa, že niekde v epoche tornáda, ktorá minimalizuje dušu, sú stvorené dôvody k získaniu vízie. Koľko sveta potrebujete, toľko pravdy a inteligencie máte žiadať. Práve preto Papier A.. Čítať Papier A. pre začiatok spraví momenty skúsenosťou a preveje znamenitosťou posuny, ktoré boli doteraz pre vás bez hlasu a nevýslovnej artikulácie. V dosahovaní ste konali sledovanými úkonmi. A vtedy, keď ste premýšľali, tak veľký počet detailov našťastie nenasledoval úkony. Bez tejto knihy nás môžu trápiť aspekty, ktoré vyvolávajú otázky. Prečo neprinášam moje veľdiela ľuďom alebo blízkym tak ako po prvýkrát? Ako je možné, že pri prideľovaní abstrakcie ostane môj papier stále nepretvorený v umenie? Čo to zrážam v okamihoch, ktoré mi nezapadajú do charizmy? Vidím krásu tam, kde krása je? Kedy to bolí? V čom to je hra? Pc gaming? Horizonty nemajú slnko, pokiaľ slnko netvorí tieň. Ak nevieme opravovať na elektronike udalosti, tak slobodu nepoznáme.

Vždy keď sa niečo stane, tak nám treba pochopenie a ja som si vždy prial len upresňovať jav a to prítomný čas. Ak považujeme väčšinu priateľov za všetko, tak od tých pravých väčšinou si vystačíme aj s veľmi veľkým málom. Jedna veľká neznáma, vyžiadaná groteska, vplyv, neuskutočnená prestávka. Niekedy ťahali sme o niečo viac, nikto nezakazoval nám rásť. Byť skúsení a vedieť tušiť. Byť doma na vode a súši. Niekedy absolvujeme prázdnotu, aby sme mali znovu význam. Dorothy bola zasa jedinečná inak, vedela si nepočítať do desať a vedela k rôznym témam skladať profesionálne kázania. Jediné čo ju nebavilo tak to boli témy... Životopisné, údajové príbehy, pre štruktúrované posolstvá ďalej publikum, ktoré malo jasný osvietený príbeh, niekoho kto nebol schopný svojho opisu. Ale pohyboval sa v biznise kde sa ťahalo inými slamkami. V podstate som sa v práci bežne stýkal z rôznymi typmi jej nepísaných deštrukcií. Držať sa chvíľu svojho uváženia znamenalo buď, dlhú chvíľu ticha alebo sa človek dostal k odpovediam na otázky, ktoré neboli ešte vyslovené. V takýchto prípadoch stačí menšia skupina ľudí, ktorý sú si tak blízky až vedia ťahať zo sveta audiovizuálne maľby, ktoré sa stávajú viac ako svetom, v ktorom každý deň pohltilo svetlo a tmu. Tereza, Michael moja križovatka toho čo s Dorothy nenájdem. Ak mám mať všetku tóninu vzdelania obávam sa, že ma moje vedomie raz zatratí, tak ako predošlé generácie a ja Lukáš ostanem ako posol príkladu.