Mayor

Verejná politika sa snaží zmeniť politiku z „pánskeho huncútstva“ na priestor, v ktorom môžu svoj vplyv legálne a legitímne presadzovať nielen politické strany, ale aj občania, občianska spoločnosť, verejnosť. Publikácia prináša kritický pohľad na súčasnú prax prístupu k uplatňovaniu tohto otvoreného prístupu k verejnej moci u nás z pera autora, ktorý sa tejto téme venuje už dlhodobo. Je teda určená nielen do rúk odborníkov, ale každého čitateľa, ktorý má záujem o veci verejné.

Zobliekanie očami je štvrtá básnická zbierka Jany Šimulčíkovej. Básne spisovateľka popri publicistike, prózach a knihách pre deti a mládež píše od mladosti, ale prevažne len z vnútornej potreby v citovo vypätých chvíľach. Aj preto sú medzi jej zbierkami /Brnkanie na city (1999), Pred zrkadlom (2013), Lyrika do kufríka (2019)/ viacročné prestávky. Úspešná Lyrika do kufríka získala druhú cenu Literárneho fondu za poéziu 2019 a recenzenti ju ocenili ako radostné stretnutie s komunikatívnou poéziou alebo aj pohladenie po duši. Zbierka Zobliekanie očami, v ktorej verše sprevádzajú grafiky výtvarníčky Kvety Fulierovej, akoby bola jej pokračovaním. Obe knižky by sme mohli vnímať ako dvojdielny román z neskorej zaľúbenosti. Básne oboch zbierok spája Šimulčíkovej osobitá poetika, odlišujúca sa od iných aj rytmom a bohatstvom rýmov, nie však na úkor zrozumiteľnosti a účinnosti obsahu básní, na ktorých si autorka zakladá. Zobliekanie očami sa reflexívne dotýka aj širších spoločenských tém a súvislostí. Rovnako aktuálna a súčasná je reč básní v objavných metaforických spojeniach a výstižných spodobeniach, bez poetických klišé. Pre autorku to bolo pódiom na vyslovenie odvekých otázok, aké si kladie poézia o zákonoch života a smrti. Tu sotva možno povedať niečo nové, iba to známe sa dá vysloviť po novom. V Zobliekaní očami je tých otáznikov človeka v neistote súčasného sveta veľa. Napríklad: „Aký je ten muší druhý svet? Už nebzučať, už neletieť?“ Alebo: „Aké je myšie vyššie poslanie? V rozmnožovaní?“ „Hrozí nám zatratenie v globálnom odcudzení? Aj nebo bez Boha je iba prázdna obloha? Alebo pokora skutky na odpustky zmení?“ Čitateľ si iste aj sám odpovie...

Dielo novinára a fotografa Jána Greša TEMNOTA predstavuje súbor reportáží, ktoré boli uverejnené vo viacerých slovenských novinách a časopisoch. Ide o skutočné, vo väčšine prípadov mimoriadne pohnuté príbehy ľudí, ktorých osud zmenili posledné mesiace druhej svetovej vojny, ale o nič milosrdnejšie k nim neboli ani päťdesiate roky s nezmyselným šikanovaním, najmä v súvislosti s násilným združstevňovaním. Autor tiež odhaľuje málo známe okolnosti vysťahovania obyvateľov východoslovenských dedín na územie Sovietskeho zväzu a ich nezlomné úsilie o návrat do svojej vlasti. V niekoľkých reportážach sa dotýka aj odtrhnutia dvadsiatich siedmich spišských a oravských obcí, ktoré boli už dvakrát pričlenené k Poľsku, pričom tamojší obyvatelia sa odjakživa cítili a cítia Slovákmi. Za svoje národné presvedčenie mnohí z nich zaplatili životom. Zbierku reportáží uzavierajú príbehy mladých dievčat, ktoré sa z cudzej i vlastnej viny dostali na šikmú plochu.

Publikácia je prvou tlačenou knižnou publikáciou na Slovensku, predstavujúcou komplexne vzdelávaciu politiku v jej psychologickom, pedagogickom, sociologickom, politologickom, ekonomickom a právnom rámci. Prekračuje ale zároveň včleňuje do svojho rámca školskú politiku, vnímajúc vzdelávanie ako celoživotný proces, napĺňajúci život človeka od ranného detstva v rodinnom prostredí až po múdrosť staroby. Zahŕňa procesy od systematického cez príležitostné až po náhodné učenie sa v školskom i mimoškolskom prostredí, analyzuje okrem iného aj otázku nákladov a úžitkov vzdelávania, ako aj také otázky ako vplýva vzdeláavacia politika na sociálnu diferenciáciu spoločnosti a ako sociálna diferenciácia spoločnosti vplýva na vzdeláavaciu politiku. Všíma si tiež, aké sú prístupy k vzdelávacej politike v dokumentoch svetových, európskych i našich relevantných inštitúcií v rôznych koncepčných a právnych nástrojoch. Publikácia Teória a prax vzdelávacej politiky je určená rôznym skupinám čitateľov, vrátane politikov, vzdelávateľov i zodpovedných rodičov.

V najnovšej zbierke básní Krajinou tichého srdca od Blanky Poliakovej (Vydavateľstvo Mayor, s. r. o., Bratislava 2023), nájde čitateľ svojskú bilanciu partnerského života, prežitých okamihov lásky, snívania, lúčenia i nesmrteľnosti. Autorka majstrovsky vťahuje čitateľa do zákutí prežívania naplneného vzťahu, ale ponecháva na ňom, aby sa sám rozhodol, kde je v jej veršoch tá krehká hranica medzi realitou a snom. Aj o tomto diele platia slová znalkyne Poliakovej tvorby spisovateľky Jany Šimulčíkovej: „Jej básne sú trvalky nepodliehajúce móde, s takými znakmi rýdzej lyriky ako úprimnosť, citovosť, vrúcnosť. Poetka však vo všetkom zachováva mieru, nebúcha do činelov, nekvíli falošnou sentimentalitou. Prihovára sa tlmeným hlasom a aj v boľavých chvíľach v pozitívnom duchu." Verše sprevádzajú náznaky krehkých kvetov, ktoré autorka miluje a obdivuje rovnako ako všetko, čo je v prírode. Obálku s využitím fotografií Kristíny Holáskovej navrhol Marián Fabian, autorkin vnuk. Podpísal sa aj pod grafickú úpravu diela.

Spisovateľka Jana Šimulčíková je autorkou 23 pôvodných kníh - veršov aj próz pre deti, dospievajúcu mládež (za ktoré získala cenu Trojruža) i dospelých. Názov jej novej knihy Na peknej vyhliadke (Vydavateľstvo Mayor, Bratislava 2021) napovedá, že ide o pohľad na všetky strany - do minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Je to štúdia sústredená na jednu postavu a jej svet, ktorú autorka nazvala grilovaním. Hrdinka Nela (Kornélia) je v celom živote iná, nie dosť vychovateľná a prispôsobivá konvenčnej verejnej mienke. Hrdá je však na svoju v humorných spomienkových epizódach prehnanú nedokonalosť. Niť, ktorá ich spája, je zúčtovanie, očistná generálna spoveď alebo labutia pieseň. Kto sa totiž podľa Nely môže ku všetkému priznať, nič ani z najskrytejších intímností netajiť, má pred sebou priamy let do neba. Nela si amatérsky mudrlantsky kladie základné náboženské a filozofické otázky aj na tzv. posledné veci človeka a sama si na ne, ako vie, s pochybnosťami odpovedá. Je vo veku, akého sa väčšina populácie nedožíva, no ktorý, ako tu vidno, vôbec nemusí byť najhorším obdobím života.

Aj na Slovensku sa píše dobrá young adult fantasy! Príbeh SVORKA pri Vrchu kráľov od mladej autorky Emy Novotnej a s mladou hrdinkou je doslova na mieru ušitý pre mladých čitateľov. Chcete sa zasnívať, prežiť skutočné dobrodružstvo a nájsť pravú lásku? Vydajte sa spolu s alfbriskou Ellou na nebezpečnú výpravu za stratenými kronikami, ktoré môžu zmeniť osud celého sveta...

O knihe: Jediná publikácia za posledné desaťročie na slovenskom i českom knižnom trhu, ktorá podáva stručný ale systematický a ucelený prehľad o súčasnom stave, štruktúre a organizácii verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) ale i ostatných súčastí verejnej moci (zákonodarnej a súdnej) vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Čitateľ v nej nájde o každom štáte základné dáta z jeho histórie, o jeho parlamente a súdnictve, o hlave štátu, vláde a ostatných ústredných orgánoch štátu, ale aj o tom, ako je štátna správa vykonávaná v území, i o tom, ako sa na výkone verejnej správy podieľa regionálna či miestna samospráva. Kniha by nemala chýbať vo verejných knižniciach, ale ani v knižnici čitateľa, ktorý hľadá informácie o usporiadani fungujúcej verejnej správy v štátoch Európy. O autorovi: Stanislav Konečný, docent Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach, je autorom úspešnej Otvorenej komunálnej politiky, Úvodu do štúdia verejnej správy a ďalších publikácií.

Spisovateľka Jana Šimulčíková je autorkou 23 pôvodných kníh - veršov aj próz pre deti, dospievajúcu mládež (za ktoré získala cenu Trojruža) i dospelých. Názov jej novej knihy Na peknej vyhliadke (Vydavateľstvo Mayor, Bratislava 2021) napovedá, že ide o pohľad na všetky strany - do minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Je to štúdia sústredená na jednu postavu a jej svet, ktorú autorka nazvala grilovaním. Hrdinka Nela (Kornélia) je v celom živote iná, nie dosť vychovateľná a prispôsobivá konvenčnej verejnej mienke. Hrdá je však na svoju v humorných spomienkových epizódach prehnanú nedokonalosť. Niť, ktorá ich spája, je zúčtovanie, očistná generálna spoveď alebo labutia pieseň. Kto sa totiž podľa Nely môže ku všetkému priznať, nič ani z najskrytejších intímností netajiť, má pred sebou priamy let do neba. Nela si amatérsky mudrlantsky kladie základné náboženské a filozofické otázky aj na tzv. posledné veci človeka a sama si na ne, ako vie, s pochybnosťami odpovedá. Je vo veku, akého sa väčšina populácie nedožíva, no ktorý, ako tu vidno, vôbec nemusí byť najhorším obdobím života.

Neprestávam veriť snu", vyznáva sa vo svojej najnovšej zbierke veršov Rozviaž slovám krídla (Vydavateľstvo Mayor, Bratislava 2021), slovenská poetka a tohtotočná jubilantka, Blanka Poliaková.  Ponecháva na čitateľovi, aby sa sám rozhodol, kde je v jej veršoch tá krehká hranica medzi realitou a snom. Lebo duša aj bez krídel lieta a srdce zostáva na zemi". Je to svojská bilancia života, prežitých okamihov lásky a uvedomenia si, čo všetko odhryzol čas, ale i skutočnosť, že v stretnutí je !učenie, v lúčení stretnutie", až k záverečnému poznaniu je prečo žiť". Pôsobivosť veršov umocnila autorka vlastnými fotografiami prírody ( zimné zábery doplnil Stanislav Hlavatý), ale aj mimoriadne vydarená grafická úprava s nápaditým použitím motívu krídel, pod ktorú sa podpísali autorkini vnuci - Marián a Michal Fabianovci.

Verejný záujem je frekventovaný, no pritom neurčitý a preto aj zneužívaný pojem v politike i publicistike. Z vedeckého hľadiska prekračuje jeho vymedzenie filozofické, právne, sociologické, politologické či ekonomické prístupy. Východiskom je interdisciplinárne vymedzenie a rozlíšenie individuálnych a následne legitímnych kolektivizovaných nadindividuálnych (skupinových) záujmov a ich odlíšenie od verejnosťou legitimizovaných verejných záujmov. Bez takejto legitimizácie sa môže stať aj dobre mienená petícia len nástrojom na skryté presadzovanie skupinových záujmov a bez predchádzajúcej legitímneho kolektivizovania sa môže za občianskym združením skrývať aj súkromný záujem jednotlivca. Kniha je síce vedeckou monografiou, ale mala by nájsť svojich čitateľov medzi všetkými, ktorí sa zaoberajú verejnou politikou. O autorovi: Autor so sociologickým, kulturologickým, ekonomickým a právnickým vzdelaním vyučuje na Fakulte verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Je autorom publikácií Verejná správa v členských štátoch Európskej únie, Komunálna politika a ďalších.

Každú báseň vnímam ako štvorlístok pre šťastie, o ktoré sa chcem podeliť, hovorievala spisovateľka, autorka poézie pre deti a dlhoročná redaktorka časopisu Slovenka Dagmar Wagnerová-Škamlová (1939 - 2020). Nečudo, že tak znie aj názov jej poslednej zbierky veršov pre deti, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Mayor ako darček od jej priateľov a kolegov. Žiaľ, autorka sa vydania už nedožila, ale vo svojich veršoch zostáva medzi nami.

Výtvarník Ivan Hrčka vládne štetcom, ale rovnako blízke sú mu aj verše. Do vienka dostal veľký dar umenia, predstavivosť fantázie a pracovitosti. Svetobežník Ivan Hrčka, napriek tomu pevne zakotvený vo svojej rodine, rodisku a obci Martinček, si vždy hľadal vlastný štýl a zvolenú cestu si zakaždým poctivo odšliapal. Charakterizuje ho veľké srdce, láskavosť a ochota pomôcť tomu, kto to najviac potrebuje. To všetko sa odráža aj v básnickej prvotine charizmatického umelca, s ktorou práve prichádza pred čitateľa, hoci básne písal odjakživa, aj v časoch, keď ich nemohol publikovať. Elegantne upravenú zbierku básní s názvom Rozmanitosti pavučín ilustrovala Jana Krišandová.

Výtvarník Ivan Hrčka vládne štetcom, ale rovnako blízke sú mu aj verše. Do vienka dostal veľký dar umenia, predstavivosť fantázie a pracovitosti. Svetobežník Ivan Hrčka, napriek tomu pevne zakotvený vo svojej rodine, rodisku a obci Martinček, si vždy hľadal vlastný štýl a zvolenú cestu si zakaždým poctivo odšliapal. Charakterizuje ho veľké srdce, láskavosť a ochota pomôcť tomu, kto to najviac potrebuje. To všetko sa odráža aj v básnickej prvotine charizmatického umelca, s ktorou práve prichádza pred čitateľa, hoci básne písal odjakživa, aj v časoch, keď ich nemohol publikovať. Elegantne upravenú zbierku básní s názvom Rozmanitosti pavučín ilustrovala Jana Krišandová.

Najnovšia zbierka poetky Blanky Poliakovej s názvom Stretneme sa v básni prináša zaujímavú koncepciu, kde jednotlivé básne striedajú krátke prozaické reflexie. Je to monológ, ktorý autorka vedie so svojimi milovanými, so svojím srdcom a večnosťou. Aj keď ide o intímnu poéziu, čitateľ je vrúcne prizvaný, aby sa spolu s autorkou pýtal a aby odpovedal. Aby vypočul "hlas", prichádzajúci až z hĺbok studne vlastnej duše a prijal pozvanie do dialógu. Ak ho neodmietne, objaví pre seba krehkú lyriku clivého a nesmierne pôvabného vyznenia. V smútku vie byť ukrytá veľká krása, z ktorej pramení nádej. Tá je zas oslavou toho najvzácnejšieho ľudského citu...  Čitateľ, prijmi, prosím, toto pozvanie... 

Dva básnické hlasy prehovorili jedným hlasom. Dva hlasy sa zliali do jedného, dve srdcia sa naladili na rovnaký tón a začali biť súčasne. Blanka Poliaková a Goran Lenčo. Skúsená poetka a mladý básnik sa chcú s čitateľom podeliť o tajomstvo pravého priateľstva, ktorému sa neodváži postaviť ani vekový rozdiel, ba nedokáže mu vzdorovať ani sám čas. Je jeseň naozaj predzvesť konca? Nie, pokiaľ vlastnite kľúč od večne mladej záhrady, od pravlasti šťastia...