Nezisková organizácia Dobrá škola

Známy slovenský odborník na vzdelávanie sa pri svojich návštevách galérií a obrazární necháva inšpirovať slávnymi maľbami, ktoré sa snaží čítať cez optiku pedagogickej profesie či rodinnej výchovy. V známych i menej známych výtvarných dielach hľadá a nachádza rady pre dnešných rodičov a učiteľov pripravujúcich mladých ľudí na prevzatie zemegule. Niektoré obrazy (Raffaelova Aténska škola, Steenov Učiteľ a ďalšie) priamo zobrazujú školu minulosti a vedú autora k úvahám o premenách, ktoré táto inštitúcia podstúpila a ktoré ju možno ešte čakajú. Iné maľby (napr. Raffaelov Šalamúnov súd, Rembrandtov Návrat márnotratného syna) pripomínajú dilemy, pred ktorými občas stojíme ako rodičia či učitelia. Na príklade Ikarovho pádu autor ukazuje, že radiť mladým nie je vôbec jednoduché. Dozvedáme sa, akých pedagogických chýb sa dopustil Daidalos a v čom by naopak mohol slúžiť dnešným rodičom a učiteľom ako vzor.

Autor knihy bol jedenásť rokov šéfredaktorom mesačníka DOBRÁ ŠKOLA. Po celý čas písal texty do niekoľkých rubrík v tomto časopise. Jednou z nich bol aj jeho pravidelný stĺpček Úvahy po zvonení. Do 250 slov sa veľa múdra nezmestí, takže niektoré úvahy môžu pôsobiť trochu skratkovito či nedokončene. Jeden z princípov Daltonského vzdelávacieho plánu však hovorí: Čo môže robiť žiak, nemá robiť učiteľ. Vladimír Burjan túto zásadou uplatňoval aj pri písaní svojich postrehov čo si môže hlbšie premyslieť čitateľ, nemá za neho premýšľať autor. Preto väčšinou iba otvára tému, kladie otázky a ponúka podnety pre reflexiu pedagogickej práce. Tú totiž považuje za mimoriadne dôležitú. Zo 139 úvah, ktoré vyšli v DOBREJ ŠKOLE, sa do knihy dostalo 110. Sú rozdelené do 11 tematických kapitol: Slová, Ciele, Učivo, Metódy, Klíma, Výchova, Učitelia, Žiaci, Rodičia, Systém, Budúcnosť. Úvahy sú doplnené 39 autorovými editoriálmi z DOBREJ ŠKOLY. Texty Vladimíra Burjana sú cenným podnetom pre skúmanie výchovy a vzdelávania v širších kontextoch. Autor sa v nich nebojí občas uletieť aj poriadne ďaleko. Riadi sa zrejme názorom francúzskeho filozofa Gillesa Deleuze, že myslieť znamená myslieť inak.

Koľko váži oblak? Mali Adam a Eva pupok? Je zebra biele zviera s čiernymi pruhmi alebo čierne zviera s bielymi pruhmi? Môže sa stať, že niekto mal predvčerom iba 15 rokov a na budúci rok už oslávi 18? So zaujímavými javmi a otázkami na zamyslenie sa možno stretnúť na každom kroku. To, či ich vnímame, závisí od nastavenia našej mysle. Špekulantmi nazývame ľudí, ktorí majú otvorenú myseľ, neustále kladú otázky a všetkému chcú prísť na kĺb. Narazia napríklad na slovo netopier a ihneď im napadne: veď to znie ako nieto pier. A naozaj: netopier lieta, no nemá perie! Náhoda? Občas sa takíto žiaci vyskytnú aj v škole. Niektorí učitelia sú z nich nadšení, iní si s nimi nevedia rady. Nedokážu ich zaujať, nedokážu odpovedať na ich zvedavé otázky, nedokážu sa súčasne venovať špekulantom aj zvyšku triedy. Možno práve úlohy z tejto knihy pomôžu pedagógom takýchto žiakov aspoň na chvíľu zamestnať. Prvý diel Otázok pre špekulantov obsahuje úlohy z prírodovednej oblasti (logika, matematika, vesmír, kalendár, živá a neživá príroda). Druhý diel bude venovaný spoločenskovednej oblasti (slovenský jazyk, cudzie jazyky, svet, história, spoločnosť).

Poznáte slovenské sloveso, ktoré nemá budúci čas? Čo majú spoločné názvy Oxford, Frankfurt a Uherský brod? Prečo kedysi obliekali malých chlapcov do dievčenských šiat? Ako by sa zmenil náš život, keby sme sa zbavili potreby spánku? Ako vyzeral život Simeona Stylitu, ktorý strávil 37 rokov na vrchole vysokého stĺpa? So zaujímavými javmi a otázkami na zamyslenie sa možno stretnúť na každom kroku. To, či ich vnímame, závisí od nastavenia našej mysle. Špekulantmi nazývame ľudí, v ktorých okolitý svet vyvoláva zvedavé otázky a ktorí cítia potrebu všetkému prísť na kĺb. Občas sa takíto žiaci vyskytnú aj v škole. Niektorí učitelia sú z nich nadšení, iní si s nimi nevedia rady. Nedokážu ich zaujať, nedokážu odpovedať na ich otázky, nedokážu sa venovať súčasne špekulantom aj zvyšku triedy. Možno práve úlohy z tejto knihy pomôžu pedagógom takýchto žiakov aspoň na chvíľu zamestnať. Kníh s rôznymi otázkami a hádankami vychádza veľa, nie všetky sú však rovnako kvalitné. Mnohé iba recyklujú notoricky známe úlohy typu tehla váži kilo a pol tehly.... Našťastie, námety na premýšľanie môžeme hľadať všade okolo seba. Narazíte napríklad na slovo rajčina a napadne vám: má rajčina niečo spoločné s rajom? Vzápätí si uvedomíte, že v slove paradajka tiež počujete slovo paradise raj? Môže to byť náhoda?