Nové Město strana 2 z 3

Rozhovor s rodiči mladé italské dívky, kterou církev pár let po její smrti prohlásila za blahoslavenou, přináší pohled do současné rodiny. Kniha překvapuje otevřeností a autenticitou dcery i rodičů... Cesta ke svatosti může být docela "obyčejná".

Nazrime do jednej rímskej reštaurácie: akýsi potulný maliar predáva jednému z hostí malý akvarel zobrazujúci pohľad na Rím. Kupec sa nezdržiava dlhým jednaním o cene, ako to býva zvykom, prikývne a zaplatí. Maliar, celý natešený, že tak ľahko uzavrel obchod, vo chvíli pridáva do rohu svojho diela venovanie. Píše: „Najdrahšiemu priateľovi...“ Tu sa zháči a prosto sa spýta: „Ako sa voláš?“ Jedno letmé stretnutie v reštaurácii, bez toho, že by jeden o druhom niečo boli vedeli, ba vlastne ani podľa mena sa nepoznali, stačilo, aby sa neznámemu dostalo titulu najdrahšieho priateľa. Hľa, jasný dôkaz (ak ho vôbec treba), ako sa v dnešných uponáhľaných časoch vyprázdnila hodnota priateľstva a ako sa vytratil pôvodný význam tohto pojmu. Priateľstvo bývalo v minulosti veľmi vážnym a záväzným putom. Dnes, žiaľ, sa často degraduje na jednoduchý obchodný vzťah, založený na vzájomne výhodnom poskytovaní služieb a láskavostí. Mať dobrých priateľov, ktorým, ako vravela Marlene Dietrichová, „môže človek zatelefonovať aj o štvrtej ráno“, je jednou z mála vecí v živote, čo majú naozajstnú hodnotu. Cieľom tejto malej antológie je nanovo objaviť význam a krásu priateľstva a vrátiť mu vznešenú hodnotu, ktorú pravé priateľstvo nesporne má.

365 myšlienok o Panne Márii.

„Nedorozumenia, rôzne problémy, sklamania z očakávaní... tieto ,nešťastné‘ rozdiely medzi mužom a ženou všetkým bijú do očí! Rozdiely: kríž a požehnanie! Mnohým párom po počiatočnej radosti zostáva už len kríž. Ten druhý je úplne iný, ako som si na začiatku myslel... Muži a ženy zrodení pre spoločný život v pokoji alebo pre večné rozpory.“ Drobná knižočka, ktorá môže priniesť alebo začať prinášať svetlo medzi mnohých manželov, do mnohých rodín, ale môže pomôcť aj snúbencom viac sa spoznať a rásť vo vzájomnej láske.

Pamäť srdca: Darčeková publikácia s 365 myšlienkami o vďačnosti od významných svetových osobností histórie i súčasnosti ako Sofoklés, Seneca, Mark Twain, Matka Terézia a ďalších, ktoré zozbieral Wilhelm Mühs Vďačný darček pre akúkoľvek príležitosť.

Vo svojich úvahách Klaus Hemmerle veľmi osobným spôsobom umožňuje zažiariť posolstvu Jánovho evanjelia. Slová ako bývanie, láska, smäd, meno, slovo, matka, byť si navzájom darom sa stávajú súradnicami, „životnými líniami“ nielen pre kresťanov a kresťanské komunity. Hoci má kniha navonok malé rozmery, ponúka hlboký duchovný obsah.

Autorom tejto nevšednej knihy listov je „usmievavý pápež“ Ján Pavol I., ktorého pontifikát trval iba tridsaťtri dní. Spoznáme v nej živý záujem benátskeho patriarchu a neskoršieho pápeža o všetky ľudské problémy a jeho úsilie pomôcť l’uďom. Knihu tvorí štyridsať fiktívnych listov historickým i mýtickým osobnostiam, literátom, umelcom i svätcom, ktoré možno vnímať ako ľudský a duchovný testament Albina Lucianiho. V knihe sú jednotlivé texty usporiadané chronologicky okrem listu Dickensovi, v ktorom sa autor predstavuje, a listu Ježišovi, ktorým vhodne ukončuje túto jedinečnú korešpondenciu. Najnovšie vydanie prinášame v novej úprave s pôvodným predslovom Igina Giordaniho uverejneným v prvom vydaní z roku 1976. Doplnené je o chronológiu a doslov od Giovanniho Maria Vianeho, riaditeľa L‘Osservatore Romano. „Čitateľa si získava hovorový štýl a rozsiahla škála epizód, vtipov a opisov, ktoré sú plodom autorovej sčítanosti a robustne budovanej kultúry. Niektoré z myšlienok... sa budú vracať neskôr v príhovoroch pápeža, ktorý očaril svojou múdrou pohotovosťou a komunikačnými schopnosťami. Štyridsať na prvý pohľad jednoduchých patriarchových listov obsahuje veľmi prepracované myšlienky, ktoré sú hodné nielen opakovaného čítania, ale aj našej analýzy, sú totiž plodom múdrosti podloženej obsiahlou civilizovanou formáciou, ktorá je schopná účinne sa vyjadrovať a vysvetľovať súčasnosti kresťanskú tradíciu...“ Giovanni Maria Vian, riaditeľ L´Osservatore Romano. Keďže ide o patriarchu, človek by očakával listy, temer encykliky, s filozofickými úvahami o vedení ľudí, s premyslenými príspevkami z pastorálnej teológie, vážnymi podnetmi pre rôzne oblasti problémov v patriarcháte a podobne. Namiesto toho sa stretneme so živou, nielen duchovnou, ale aj neuveriteľne duchaplnou novinárskou prózou v neopakovateľnom ľudovom štýle. Autor sa v nej pri rozoberaní problémov, ktoré sa dotýkajú bežného života všetkých kategórií občanov, nestavia do pózy. Poslúžila mu aj jeho priama zainteresovanosť, špecifická skúsenosť a jednoduchosť vo vyjadrovaní doslova hovorovou rečou. ... Vďaka dobrej znalosti britskej literatúry vhodne využíva anglický humor a k tomu ešte treba pridať jeho bezprostredné poznanie ľudovej nátury. Čitateľ potom, pravdaže, občas prepukne do smiechu a dobrá nálada ho pobáda pokračovať v čítaní,... Toto všetko mi nebráni priznať, že už pekných pár rokov som nemal v rukách takú lákavú, živú a užitočnú knihu nielen pre mňa samého, ale verím, že aj pre každého iného čitateľa.” Igino Giordani (1894 – 1980), taliansky spisovateľ a politik.

Na Západe bol Dostojevskij bestsellerom prv, než to slovo prišlo do módy. Je pravda pravdúca, že Tolstoj a Dostojevskij sú dvaja najväčší géniovia, ktorí silou svojho talentu ohromili svet, obrátili na Rusko pozornosť celej udivenej Európy a postavili sa do radu veľkých ľudí, ako sú Shakespeare, Dante, Cervantes, Rousseau a Goethe. Dôležité však je, že v zápase o dobro, ľudskosť, vysoké mravné hodnoty je s nami Dostojevskij i dnes.

Zo zápiskov z 30. júna 1961 Intenzívne sme sa snažili žiť podľa základných bodov našej spirituality: prítomný okamih, vzájomná láska, Božie slovo. Snažili sme sa pripodobniť Božiemu slovu, ktoré sme si v prítomnej chvíli ustavične pripomínali. Zaviazali sme sa budovať tri spoločenstvá: s Ježišom v Eucharistii, s bratom, s Božím slovom. Už asi päť rokov sme rozjímali o Slove zo Svätého písma, keď som si na jar roku 1949 uvedomila, že účinky rôznych slov boli takmer rovnaké, alebo ak aj nie rovnaké, akoby podstatou každého slova bola láska. Už niekoľko rokov sme si uvedomovali, že tak ako je Ježiš prítomný v celej hostii, rovnako je prítomný aj v každom jej kúsku, a takisto je prítomný aj v každom slove, v každej myšlienke... Nepamätám si presne na ten zlom, ale v tom čase som v sebe cítila silné presvedčenie, že opustený Ježiš tak trochu sumarizuje celé evanjelium. A že ak milujeme jeho, rozkvitajú všetky čnosti. Chiara Lubichová (1920 - 2008), veľká charizmatická postava našich čias, známa svojím neúnavným pôsobením v prospech jednoty a pokoja. Duch Hnutia fokoláre, ktoré založila, sa rozšíril do celého sveta, aj medzi členov kresťanských cirkví, veriacich z iných náboženstiev a ľudí iného presvedčenia. Jej dielo obsahuje 58 publikovaných titulov s viac ako 220 vydaniami a prekladmi vo viac ako dvadsiatich jazykoch.

Jedným z najdôležitejších objavov vnútorného života je, že existuje iba jedna láska a že táto jediná láska, ako v panenstve, tak aj v manželstve sa má uskutočňovať dokonalým spôsobom. Tieto slová napísal Igino Giordani v roku 1939 a zdá sa, akoby boli uskoreným komentárom ku Gaudium et spes (1965) či naznačovali línie kresťanskej spirituality pre tretie tisícročie. To je Giordani: človek vedľa ľudí (manžel a otec, politik a spisovateľ) a prorok (učenec a muž ducha). Na stránkach tohto útleho denníka, ktorý tvoria výňatky z jeho bohatej literárnej tvorby, sa Giordani definuje ako kresťan, ktorý dokázal objaviť v živote rodiny všetku hĺbku a plnosť svätosti. S evanjeliovou nástojčivosťou pozýva ku kontemplácii jednoty kresťanského povolania, ktoré svoj vzor nachádza v Trojici a svoje najautentickejšie vyjadrenie v Nazaretskej rodine.

Pripravili sme pre Vás pokračovanie úspešnej knihy Trikrát denne jeden. Rozveseľte seba i blízkych touto novinkou, ktorá pokračuje v úlohe vykresať aspoň trikrát denne na ľudskej tvári úsmev, niekedy aj s hlasitým smiechom. Pokiaľ sa tento úsmev stane nákazlivým, kniha splnila svoju úlohu urobiť každodenný život kohokoľvek o niečo radostnejší a krajší.