Pastel - reklamné štúdio Sečovce

Zbierka básní Strapec z malých bobuliek , je svojbytnou výpoveďou autora v ktorej sa odráža jeho postoj a pohľad na ním videný a ním chápaný svet. Autor potvára okno svojho vnútorného Ja, a ponúka estetický zážitok jemne, nevtieravo a metaforami sa pokúša vykresliť individuálne cítenie, pričom dáva zelenú svojim citom a pozorne načúva šepot srdca. Celá táto zbierka sa uberá smerom citlivého chápania spoločenských dianí. Človek, príroda a vzťahy sú hlavnými súradnicami popísaných riadkov na 130 stranách. Celá táto zbierka sa svojim obsahom a odľahčeným štýlom ponuka ako vhodný spoločník pre chvíle potreby stíšenia sa a navodenia priaznivej klímy pre relax. Najvýstižnejšie túto zbierku básní charakterizuje motto samotného autora : „ Je mnoho pekných a krásnych slov, sú vyslovením našich citov i snov. Do viet vieme vložiť aj slová liečivé, musia byť jemné a citlivé. Pozor si dajme na slová, ktoré sú nasiaknuté šťavou blenovou. Pre srdce i dušu, pre celý život sú nevhodnou potravou.“

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je dominantou, ústredným bodom a duchovným stánkom Sečoviec. Prežil rôzne časy, menili sa jeho patróni, správcovia, kňazi, ale prežil aj časy skazy, keď bol zničený a nanovo povstal z ruín. Nachádza sa v ňom mnoho krásnych a cenných sakrálnych aj umeleckých diel. Jedinečnú duchovnú atmosféru vytvárajú oltáre, krstiteľnica, kazateľnica, plejáda sôch, krásne vitrážové okná či historický organ. Cieľom publikácie bolo opísať a fotograficky zdokumentovať všetky dostupné informácie o minulosti aj súčasnosti sečovského kostola. Môže teda slúžiť ako dobový dokument, ako zdroj informácií, aj ako turistický sprievodca.

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.