Post Scriptum, s.r.o.

Dej románu, ktorý autor situoval na západné Slovensko v rokoch 1942 až 1947, poskytuje čitateľovi množstvo strhujúco vyrozprávaných príbehov a pestrú škálu ľudských charakterov a osudov. Hlavné postavy, Maťo a Ondro, sú dvojičky na nerozoznanie, no povahy majú odlišné, preto sa ich životné cesty často vzďaľujú, a zas prepájajú, najmä, keď sa ich podobnosť má stať dramatickou zápletkou. Popri tragických udalostiach, ako napríklad prenasledovanie Židov, boxerské zápasy o život v nemeckom lágri, či postupné presadzovanie sa komunistov po vojne, s ktorými sa spájajú prejavy ľudskej ľahostajnosti, bezohľadnej túžby po moci a bohatstve, v knihe možno nájsť tiež množstvo pozitívnych prvkov, ako zmysel pre obetavosť, láskyplnosť, ochotu nezištne pomôcť, ba i riskovať. Konanie postáv naznačuje, že v človeku sa rôznorodé, i protichodné črty často stretávajú a navzájom zápasia neraz v nádeji na druhú šancu. Niektorí však novú šancu už nedostanú, pretože sa stávajú obeťami záhadného vraha... Osobitý rozmer knihe dávajú bohato zastúpené historické reálie a snaha o zachytenie atmosféry doby. Obzvlášť detailne je podaný obraz Nitry s vtedajšími názvami ulíc, budov, častí mesta i okolitých obcí, pričom do literárnej línie príbehov sú zakomponované aj skutočné postavy.

Pokaziť si život je túžbou každého z nás, hoci niekedy len podvedomou. Človek je neúnavným hľadačom a budovateľom vlastného nešťastia, ale aj nešťastia iných. Jeho úsilie, žiaľ, často zlyháva alebo zostane na polceste, pretože mu chýba správna metóda. To sa však môže stať minulosťou, ak si zoberiete na pomoc túto knihu, ktorá poskytne účinnú pomoc každému, kto sa usiluje dosiahnuť stav trvalého nešťastia. Jednoduchý a komplexný sprievodca, ktorý vás naučí, ako sa k tomu úspešne dopracovať a poskytne vám účinný návod, ako si naplno vychutnať svoje trápenie, je konečne tu. V tomto duchu knižka ponúka dôvtipné zamýšľanie sa nad dôležitými oblasťami ľudského života umožňujúcimi stať sa (ne)šťastným, ako sú: myšlienky a túžby, skutky, vzťahy a uvažovanie o všetkom. Jej jazyk plný irónie a sarkazmu umožňuje často prenikavejší pohľad do vlastného vnútra ako vážna psychologická analýza. Zároveň dáva šancu uvedomiť si, akým kľúčovým problémom je zmätok a neschopnosť rozlišovať , teda vytvárať hierarchickú sústavu hodnotenia myšlienok, skutkov a rozhodnutí podľa toho, či vedú alebo nevedú k dobru. Knižka žánrovo príbuzná so slávnymi Radami skúseného diabla od C. S. Lewisa je však v mnohom adresnejšia a hlavne praktickejšia. Pod pseudonymom Nerosfina sa skrýva autor, ktorý žije v Ríme, mnoho študoval a získal viacero akademických titulov. V súčasnosti sa venuje najmä ľuďom, ktorí sa vo svojom živote potrebujú dostať z najhoršieho. Pracuje aj v nedele a vo sviatky. Zúčastňuje sa na mnohých pohreboch a málo sobášoch. Oblieka sa vždy do čierneho.

Monografia je významným príspevkom k hlbšiemu poznaniu literárneho diela Pavla Gašparoviča Hlbinu - priekopníka a ústrednej osobnosti slovenskej katolíckej moderny. Centrom pozornosti autora sa stala básnikova tvorba z 30. rokov minulého storočia, ktorá predstavuje základ modernej spirituálnej poézie. Výsledkom rozboru básnických zbierok, časopisecky publikovaných básní, archívnych materiálov, rozhovorov s autorom, autorových článkov a literárnej pozostalosti (spolu s vhodne uplatneným prepojením literárno-historického a interpretačného prístupu) je komplexný pohľad nie len na osobnosť básnika a jeho tvorbu, ale aj na atmosféru v slovenskom literárnom prostredí v čase prvej republiky.

S novinármi slovenského exilu na stránkach Slovenských hlasov z Ríma Monografia má charakter zakladajúceho diela pre dejiny slovenskej žurnalistiky, a to konkrétne v oblasti slovenskej exilovej publicistiky predovšetkým v období po roku 1945, s presahmi až do súčasnosti. Jadrom publikácie je dvadsaťtri podobne štruktúrovaných rozhovorov autora s predstaviteľmi slovenských exilových periodík, ktoré boli uverejňované v mesačníku Slovenské hlasy z Ríma od roku 1978 do roku 1990. Samotné rozhovory odkrývajú základné charakteristiky toho-ktorého exilového periodika, jeho históriu, poslanie, čitateľské zázemie a materiálne zabezpečenie, vízie do budúcnosti, vzťahy k ostatnej exilovej tlači a mnohé iné. Spolu vytvárajú neoceniteľnú mozaiku publicistiky slovenských exulantov v druhej polovici 20. storočia. Problematiku fundovane dopĺňajú texty prof. Emílie Hrabovec a Františka Vnuka, ako aj rozhovor Matúša Marcinčina s autorom. Kniha vyniká aj podrobnými dokumentárnymi a bibliografickými informáciami a osobitne cenný je bohatý obrazový materiál.