Pravoslávna akadémia na Slovensku

Kniha pochádza z novej série kníh o ruských prevažne duchovných dejinách, ktorú autor nazval ROS(H)SOFIA. Séria kníh ROS(H)SOFIA sa zaoberá duchovnými, spoločenskými, kultúrnymi, politickými a inými dejinami Ruska. Kniha slúži na poznanie minulos ti Ruska so všetkými jej zákrutami, križovatkami, slepými uličkami... Ruská minulosť je spojená predovšetkým s Byzanciou. Práve mystérium Byzancie, počas stáročí zamestnávajúce rozumy mnohých mysliteľov, je dôležitým ohnivkom v budúcej histórii Ru ska a aj celého sveta. Rusko do seba vstrebalo veľkú a podstatnú časť dedičstva aj iných civilizácií, predovšetkým okcidentálnej, teda západnej, skrze tatárske jarmo orientálnejázijskej, a vďaka mnohým vplyvom, počas stáročí raz silnejúcim inoke dy naopak slabnúcim, aj židovskejhebrejskej. Výsledkom tohto procesu bola neraz destabilizácia spoločnosti, ideologizácia dejín, kultúry a relígie, chaos v sociálnej sfére a nakoniec aj vzbury a revolúcie. OBSAH: Predhovor Namiesto úvodu: Výb er viery. Letopisný sujet a historické reálie. Počiatky byzantinizmu na Rusi K historiozofii Ruska Rusko a Európa Rusko strigoľníkoch a židovstvujúcich Strigoľníci Židovstvujúci. Židia a moskovská Rus na začiatku novoveku Vesternizácia Ruska Ikonografický kánon a novgorodská ikona Sofie Premúdrosti Božej. Príklad duchovnej vesternizácie Ruska? Príloha Použitá literatúra

Kniha pochádza z novej série kníh o ruských prevažne duchovných dejinách, ktorú autor nazval ROS(H)SOFIA. Séria kníh ROS(H)SOFIA sa zaoberá duchovnými, spoločenskými, kultúrnymi, politickými a inými dejinami Ruska. Kniha slúži na poznanie minulos ti Ruska so všetkými jej zákrutami, križovatkami, slepými uličkami... Ruská minulosť je spojená predovšetkým s Byzanciou. Práve mystérium Byzancie, počas stáročí zamestnávajúce rozumy mnohých mysliteľov, je dôležitým ohnivkom v budúcej histórii Ru ska a aj celého sveta. Rusko do seba vstrebalo veľkú a podstatnú časť dedičstva aj iných civilizácií, predovšetkým okcidentálnej, teda západnej, skrze tatárske jarmo orientálnejázijskej, a vďaka mnohým vplyvom, počas stáročí raz silnejúcim inoke dy naopak slabnúcim, aj židovskejhebrejskej. Výsledkom tohto procesu bola neraz destabilizácia spoločnosti, ideologizácia dejín, kultúry a relígie, chaos v sociálnej sfére a nakoniec aj vzbury a revolúcie. OBSAH: Predhovor Namiesto úvodu: Výb er viery. Letopisný sujet a historické reálie. Počiatky byzantinizmu na Rusi K historiozofii Ruska Rusko a Európa Rusko strigoľníkoch a židovstvujúcich Strigoľníci Židovstvujúci. Židia a moskovská Rus na začiatku novoveku Vesternizácia Ruska Ikonografický kánon a novgorodská ikona Sofie Premúdrosti Božej. Príklad duchovnej vesternizácie Ruska? Príloha Použitá literatúra

V Pravoslávnej cirkvi sa počas obdobia Veľkého pôstu už 1200 rokov slúži bohoslužba, ktorá sa nazýva Veľký kajúcny kánon alebo tiež cirkevnoslovansky „umiliteľnyj“ kánon. Táto bohoslužba sa číta a spieva po častiach v pondelok, utorok, stredu a štvrtok prvého týždňa Veľkého pôstu a celá sa slúži na rannej bohoslužbe (utreni) vo štvrtok piateho týždňa toho istého pôstu. Autorom veľkého kánona je svätý Andrej Krétsky častokrát označovaný ako „mystagóg pokánia“, ktorý znamenite učí a odkrýva tajinu pokánia v ním zostavenom texte kánona. Veľký kánon pozostáva z 250 tropárov, v ktorých sú zachytené hlboké myšlienky o pokání. Nachádzame v ňom duchovný pohľad na myšlienky o udalostiach Starej a Novej zmluvy. Jednotlivé tropáre nám predkladajú príklady svätého života, ale zároveň aj ťažkých pádov do hriechu a vedú nás k prísnemu úsudku. Rozum človeka, ktorý sa započúva do tohto kánona, objavuje vysoké duchovné pravdy nadobudnuté životnými skúsenosťami starozmluvných praotcov, sudcov, kráľov a prorokov, ako aj evanjeliových podobenstiev. Človek v srdci začína túžiť po spáse, smúti nad hĺbkou svojich hriechov, ale zároveň sa pozdvihuje nádejou na Boha, ktorý je vždy pripravený prijať hriešnika. Nie je možné učiť to, čo človek sám nepozná. Pokánie svätého Andreja je skutočne hlboké a úprimné. Čím je človek k Bohu bližšie, tým viac vidí svoje hriechy. Celým kánonom preniká dôležitá myšlienka, ktorá je opakovaná v každej piesni: „Zhrešil som viac oproti všetkým ľuďom, sám som zhrešil voči Tebe, Pane, ale zmiluj sa a buď mi milosrdný, lebo Ty si Blahý.“ V tomto blahu vidíme milosrdenstvo a lásku.

V Pravoslávnej cirkvi sa počas obdobia Veľkého pôstu už 1200 rokov slúži bohoslužba, ktorá sa nazýva Veľký kajúcny kánon alebo tiež cirkevnoslovansky „umiliteľnyj“ kánon. Táto bohoslužba sa číta a spieva po častiach v pondelok, utorok, stredu a štvrtok prvého týždňa Veľkého pôstu a celá sa slúži na rannej bohoslužbe (utreni) vo štvrtok piateho týždňa toho istého pôstu. Autorom veľkého kánona je svätý Andrej Krétsky častokrát označovaný ako „mystagóg pokánia“, ktorý znamenite učí a odkrýva tajinu pokánia v ním zostavenom texte kánona. Veľký kánon pozostáva z 250 tropárov, v ktorých sú zachytené hlboké myšlienky o pokání. Nachádzame v ňom duchovný pohľad na myšlienky o udalostiach Starej a Novej zmluvy. Jednotlivé tropáre nám predkladajú príklady svätého života, ale zároveň aj ťažkých pádov do hriechu a vedú nás k prísnemu úsudku. Rozum človeka, ktorý sa započúva do tohto kánona, objavuje vysoké duchovné pravdy nadobudnuté životnými skúsenosťami starozmluvných praotcov, sudcov, kráľov a prorokov, ako aj evanjeliových podobenstiev. Človek v srdci začína túžiť po spáse, smúti nad hĺbkou svojich hriechov, ale zároveň sa pozdvihuje nádejou na Boha, ktorý je vždy pripravený prijať hriešnika. Nie je možné učiť to, čo človek sám nepozná. Pokánie svätého Andreja je skutočne hlboké a úprimné. Čím je človek k Bohu bližšie, tým viac vidí svoje hriechy. Celým kánonom preniká dôležitá myšlienka, ktorá je opakovaná v každej piesni: „Zhrešil som viac oproti všetkým ľuďom, sám som zhrešil voči Tebe, Pane, ale zmiluj sa a buď mi milosrdný, lebo Ty si Blahý.“ V tomto blahu vidíme milosrdenstvo a lásku.

V Pravoslávnej cirkvi sa počas obdobia Veľkého pôstu už 1200 rokov slúži bohoslužba, ktorá sa nazýva Veľký kajúcny kánon alebo tiež cirkevnoslovansky „umiliteľnyj“ kánon. Táto bohoslužba sa číta a spieva po častiach v pondelok, utorok, stredu a štvrtok prvého týždňa Veľkého pôstu a celá sa slúži na rannej bohoslužbe (utreni) vo štvrtok piateho týždňa toho istého pôstu. Autorom veľkého kánona je svätý Andrej Krétsky častokrát označovaný ako „mystagóg pokánia“, ktorý znamenite učí a odkrýva tajinu pokánia v ním zostavenom texte kánona. Veľký kánon pozostáva z 250 tropárov, v ktorých sú zachytené hlboké myšlienky o pokání. Nachádzame v ňom duchovný pohľad na myšlienky o udalostiach Starej a Novej zmluvy. Jednotlivé tropáre nám predkladajú príklady svätého života, ale zároveň aj ťažkých pádov do hriechu a vedú nás k prísnemu úsudku. Rozum človeka, ktorý sa započúva do tohto kánona, objavuje vysoké duchovné pravdy nadobudnuté životnými skúsenosťami starozmluvných praotcov, sudcov, kráľov a prorokov, ako aj evanjeliových podobenstiev. Človek v srdci začína túžiť po spáse, smúti nad hĺbkou svojich hriechov, ale zároveň sa pozdvihuje nádejou na Boha, ktorý je vždy pripravený prijať hriešnika. Nie je možné učiť to, čo človek sám nepozná. Pokánie svätého Andreja je skutočne hlboké a úprimné. Čím je človek k Bohu bližšie, tým viac vidí svoje hriechy. Celým kánonom preniká dôležitá myšlienka, ktorá je opakovaná v každej piesni: „Zhrešil som viac oproti všetkým ľuďom, sám som zhrešil voči Tebe, Pane, ale zmiluj sa a buď mi milosrdný, lebo Ty si Blahý.“ V tomto blahu vidíme milosrdenstvo a lásku.