PRO strana 4 z 5

Publikácia podrobne mapuje históriu a činnosť verejného zdravotníctva / hygienickej služby v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Zvolen, Žiar nad Hronom, Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš od čias cisárovnej Márie Terézie po dnes. Čitateľov môžu zaujať historické reálie, aké nenájde v žiadnej inej publikácii na jednom mieste – postavy a osudy župných mestských a komorských lekárov a lekárnikov, karantény a epidémie v stredoveku a novoveku, osobnosti a inštitúcie verejného zdravotníctvo v rokoch 1918 – 1945 až do súčasnosti. Veľká časť publikácie je venovaná súčasným úlohám a činnosti verejného zdravotníctva v SR, štruktúre jeho odborov, ako sú životné prostredie a zdravie, ochrana zdravia pri práci, ochrana zdravia detí a mládeže, starostlivosť o zdravú výživu obyvateľstva, výchova k zdraviu, epidemiológia prenosných ochorení, ochrana zdravia pred ionizujúcim žiarením až po činnosť lekárskej mikrobiológie. Knihu obohacuje viac ako 120 profilov významných osobností medicíny a verejného života od Hippokrata po nedávnu minulosť.

Komplexná, prehľadná a zrozumiteľná publikácia zameraná na potenciálne zdroje, riziká a riešenia v prípadoch ohrozenia zdravia živelnými udalosťami, nebezpečnými priemyselnými prevádzkami, jadrovými zariadeniami, či teroristickým útokom. Poskytuje aktuálne údaje, návody, odporúčania a prehľad legislatívy súvisiacej s riešením mimoriadnych situácií, ktoré môžu ohroziť obyvateľstvo, majetok a životné prostredie v SR. Cieľovými skupinami sú praktickí lekári, ďalej epidemiológovia, mikrobiológovia, infektológovia, riadiaci pracovníci úradov verejného zdravotníctva, nemocníc, pracovníci krízových manažmentov a verejných informačných prostriedkov, odborníci v rezortoch vnútra, obrany, zdravotníctva, záchrannej služby, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale aj poslucháči lekárskych, farmaceutických a zdravotníckych škôl a ďalší záujemcovia. Autorský kolektív tvoria renomovaní odborníci v oblastiach medicíny, verejného zdravotníctva, mikrobiológie a ďalších vedných odborov.

"Na prvý pohľad hlavný problém zmeny klímy predstavujú skleníkové plyny. Sú však len symptómom. V jadre klimatickej krízy je sociálny problém... Klimatická zmena sa dá korigovať iba ak zmeníme naše správanie." Z tejto pozície analyzuje autor Graeme Maxton, ešte nedávno generálny tajomník Rímskeho klubu, systémové príčiny krízy našej civilizácie, aby sa tak dostal k systémovým riešeniam. Ide teda o viac ako len redukciu uhlíka v atmosfére. Za ničením planetárneho ekosystému musíme vidieť dominantný systém kultúry, ktorý podporuje a priam núti ľudí do organizovaného drancovania prírody. Takéto nastavenie nedokážu zmeniť individuálne akcie, ani apelovanie na uvedomelosť ľudí. Navyše, rozpad ekosystémov a narušenie klímy sú už v takom stupni, že pomôže len okamžitá, skutočne účinná záchranná akcia. Jej nevyhnutnou podmienkou je radikálna zmena ekonomického a politického systému v globálnom rozsahu. "Ako sme sa dostali do tejto situácie, aké dôsledky môžeme očakávať a čo by sme mali ako jednotlivci a spoločnosť urobiť - práve o tom je táto kniha."

Kto nevojenčil, nie je chlap! dalo sa počuť v našich končinách dobrú stovku rokov. Pretože sa našli aj pochybovači, nuž toto tvrdenie vyvolávalo vášnivé diskusie a aj dnes sú na vojenskú službu rôzne pohľady. Jeden z posledných účastníkov tohto populárneho folklóru Bohdan Cagáň debutuje novelou s témou povinnej vojenskej služby z obdobia jej ukončovania pred poldruha desaťročím. Zážitky z vojenčiny bývajú často zdrojom bizarných príhod. V knihe je ich autenticita umocnená priamym rozprávaním, ktoré je vtipné a dynamické. Mnohé situácie sa odohrávajú predovšetkým v dialógoch jednotlivých účastníkov vojenskej služby. Autor zručne narába s napätím, ale aj s iróniou a humorom a pritom textu nechýbajú ani vážne odkazy. Čitateľ tu nájde aj retrospektívne pasáže zamerané na rozvíjajúci sa ľúbostný vzťah rozprávača a jeho spolužiačky z vysokoškolských čias, ktoré tvoria akoby paralelný a v závere zaujímavo vypointovaný príbeh k hlavnému maskáčovému príbehu. Budúci výsadkári žijú dva životy jeden pod dohľadom veliteľov a druhý v prerušenej línii súkromia. Občas ide o život, občas skončí veľká láska, ale život pokračuje, až do vytúženého civilu. Ukončením povinnej vojenčiny sa uzavrelo niečo, čo rozhodovalo o živote mnohých generácií, niečo, kde sa (vraj) z chlapcov stávali chlapi. Uverí ešte niekto, že realita vyzerala aj takto? Vezmite knihu a presvedčte sa. Príbehy mladých mužov v maskáčoch dopĺňajú ilustrácie E. Baloghovej.

Otcovia a matky nepíšu svojim deťom listy so zámerom zverejniť ich v knihe. Rovnako to bolo aj s listami Nanukovi: dlho mi vôbec nenapadla myšlienka vydať ich pohromade. Veď koľkých ľudí môže vo svete po uši zahltenom informáciami a zábavou zaujímať séria listov neznámeho otca neznámemu dieťaťu? Myšlienku knižného vydania mi nakoniec vnuklo dievčatko len o pár rokov staršie od Nanuka, ktoré rovnako ako on spadá medzi deti s poruchou autistického spektra. Keď Greta Thunbergová na jeseň 2018 začala svoj školský štrajk za klímu, stal sa malý zázrak. Ako keď dieťa v Andersenovej rozprávke povedalo, že cisár je nahý a dvorania zrazu precitli, aj protesty malej Grety prerazili pancier ľahostajnosti a rezignácie mladých i starších a ľudstvo zdá sa zažilo jednu zo svojich hviezdnych hodín.

Niečo sa pokazilo. Optimizmus zo začiatku tisícročia dnes vystriedali obavy a neistota. Najprv euro?americká finančná, potom globálna ekonomická a s ňou spojená sociálna kríza, i zdanlivo nesúvisiaca klimatická zmena. Rastie hrozba vojenských konfliktov, terorizmu, sťahovania či migrácie ľudí a národov. Skryte narastá zásadný existenciálny konflikt ľudskej kultúry so Zemou. Chýba nám skúsenosť, hodnoty i program pre život v materiálne a duchovne rozmanitom svete. Pribúdajú však aj výzvy ekologicky cítiacich ľudí, vedcov a inštitúcií na zmenu súčasnej civilizácie a vytvorenie nového vzťahu ľudí k prírode. Väčšinou ešte nejde o ucelené návody na riešenie, ale len o obavy a úzko orientované úvahy, morálne apelovanie a súpisy zbožných prianí. Dokonca aj pápež, riskujúc exkomunikáciu konzervatívnym krídlom cirkvi, vyzval v encyklike Laudato Sí všetkých ľudí k starostlivosti o spoločný planetárny domov. A to nielen na základe viery, ale aj v súlade s poznatkami dnešnej vedy. Originálna koncepcia českého filozofa Josefa Šmajsa ponúka univerzálne prijateľné riešenia vychádzajúce z ontologickej podstaty našich súčasných problémov. Zdôvodňuje odmietnutie antropocentrizmu a žiada uznanie nadradenosti a práv Zeme nad právami, slobodami a výsadami ľudí. Ľudská kultúra nie je pokračovaním evolúcie prírody, ale opozičným umelým systémom, ktorý dnes Zem budúcim generáciam pustoší. Ústava Zeme môže byť tou správnou odpoveďou – posúďte sami a staňte sa spolutvorcami novej duchovnej paradigmy.