SHA Societas Historiae Artium a Štiavnické vrchy

Hipsterská nostalgia milovníka veľkomesta za úprimnosťou a tradíciami vidieka, komunitné záhrady uprostred veľkomiest, silnejúce hlasy za spomalenie života, dôraz na ekologické hospodárstvo a biokvalitu potravín či nadšenie pre zdravý životný štýl, prenikajúce zo subkultúrnych okrajov do mainstreamu, sú aktuálne dôkazom, že putá s prírodou chcú byť obnovené. Súčasník si pri svojom hľadaní zaslúži sprievodcu, magickú pomôcku ako rozprávkový hrdina na výprave svojho života a esej Príroda môže pre niektorých túto funkciu plniť.

Fotograf Dušan Slivka (1944) patrí medzi popredné osobnosti krajinárskej fotografie na Slovensku. Vyštudoval odbor filmová kamera na Filmovej fakulte Akademie muzických umění v Prahe (1968). V rokoch 19701974 pracoval ako kameraman v Slovenskej televízii. Od roku 1974 až do súčasnosti pracuje ako fotograf v slobodnom povolaní. Dlhodobo sa venuje žánru vedeckej ilustrácie v oblasti botaniky, geológie, architektúry a umenia. Vo svojej voľnej tvorbe pracuje od roku 1963 na kolekcii farebných fotografií minimalistických krajín. Výtvarný jazyk Slivkovych fotografií je lakonický. Krajinu abstrahuje na jednoduché monochromatické plochy a prostriedky vyjadrenia redukuje na minimum. Potláča prirodzenú perspektívu, ktorú zvyčajne nahrádza jedna plocha nad horizontom a jedna pod nim. Slivka tak zhmotňuje svoju vlastnú predstavu o krajine, ktorá akoby nemala reálny základ a je skôr formou ako obsahom. V Slivkovej krajine sme prišli o domov, o stabilný bod uprostred sveta. Jeho prakrajina nie je miestom odpočinku a bezpečia. Je slepou uličkou našej existencie, bezvýchodiskovou situáciou, ktorá nás aktivizuje, núti hľadať zmysel a zapĺňať jej prázdny priestor vlastným obsahom.