ŠK Slovan Bratislava Futbal, a.s.

Kniha je poctou najväčším nežijúcim osobnostiam našej úspešnej histórie. Má byť nielen vyjadrením vďaky velikánom v belasých dresoch, ale takisto zmapovaním našich bohatých klubových dejín.

Kniha, ktorej autorom je historik, dr. Tomáš Černák, mapuje Göghov životný príbeh a jeho úspešnú cestu do veľkého Slovana. Táto výnimočná osobnosť a jeden z najlepších obrancov v histórii Slovana a celého česko-slovenského futbalu bol svojho času považovaný aj v zahraničí za výborného hráča. Francúzsky „L'Equipe“ o ňom po ME 1976 napísal: „Videli sme jedného z najlepších krajných obrancov na svete, nenápadného, ale stopercentného.“ Desať rokov aktívnej hráčskej kariéry spojil so Slovanom Bratislava, s ktorým vybojoval majstrovský titul v rokoch 1974 a 1975, česko-slovenský pohár v rokoch 1974 a 1982. Na majstrovstvách Európy získal zlato v roku 1976 a bronz v roku 1980. V belasom drese odohral 225 zápasov, reprezentačnom drese nastúpil 55-krát .

Futbalový klub ŠK Slovan Bratislava pripravil nielen pre svojich fanúšikov, ale i všetkých záujemcov športovej histórie výnimočnú Edíciu Belasé legendy. Táto séria publikácií už postupne predstavila životné príbehy troch významných, už nežijúcich, hráčov Slovana Bratislava, ktorí sa navždy zapísali do dejín slovenského futbalu. Zastúpené však budú všetky generácie hráčov od Štefana Priboja až po Petra Dubovského. Celý projekt odborne zastrešuje, spoločne s SOV – Slovenským olympijským a športovým múzeom, historik dr. Tomáš Černák, ktorý je aj autorom všetkých doteraz vydaných kníh v Edícii Belasé legendy – Michal Vičan, Karol Jokl a Koloman Gögh. V štvrtej publikácii si pripomenieme syna Tehelného poľa, legendu, ktorá nás predčasne tragicky opustila v roku 2000. Človek s veľkým „Č“ a futbalista s veľkým „F“ – taký bol Peter Dubovský. Publikácia podrobne prechádza jeho futbalovými začiatkami v malom bratislavskom klube TJ Vinohrady, vo veľkej časti si autor spolu s pamätníkmi pripomína Dubovského nezabudnuteľné pôsobenie v Slovane Bratislava od žiackej až po seniorskú kategóriu. Práve Slovan Bratislava bol odrazovým mostíkom pre nevídanú kariéru tohto tichého chalana z Bratislavy, ktorý ako prvý Slovák prestúpil do kráľovského Realu Madrid a stal sa súčasťou hviezdneho „bieleho baletu“. O jeho prestupe, živote, úspechoch, či sklamaniach vám povie časť, ktorá podrobne sleduje Petrove španielske pôsobenie v Reale Madrid a v RealeOviedo. Publikácia obsahuje cez 250 fotografií, z ktorých mnoho nebolo nikdy publikovaných. Textová časť obsahuje spomienky futbalových osobností ako Jozef Vengloš, Jozef Jankech, Dušan Galis, Ľubomír Moravčík a ďalších. Autor získal aj vyjadrenia Petrových spoluhráčov a priateľov v Španielsku, ktorý dodnes na Petra spomínajú ako na výborného hráča a kamaráta.

Futbalový klub ŠK Slovan Bratislava pripravil nielen pre svojich fanúšikov, ale i všetkých záujemcov športovej histórie výnimočnú Edíciu Belasé legendy. Táto séria publikácií už postupne predstavila životné príbehy štyroch významných, už nežijúcich, hráčov Slovana Bratislava, ktorí sa navždy zapísali do dejín slovenského futbalu. Zastúpené však budú všetky generácie hráčov od Štefana Priboja až po Petra Dubovského. Celý projekt odborne zastrešuje, spoločne s SOV – Slovenským olympijským a športovým múzeom, historik dr. Tomáš Černák, ktorý je aj autorom všetkých doteraz vydaných kníh v Edícii Belasé legendy – Michal Vičan, Karol Jokl, Koloman Gögh a Peter Dubovský. V piatej, najnovšej, publikácii si autorským perom Ladislava Harsányiho pripomenieme brankársku legendu Tehelného poľa, legendu, ktorej hviezda nezabudnuteľne zažiarila na MS 1962 v Čile. Brankár s neskutočným reflexom a ohybnosťou, to bol Viliam Schrojf, vyhlásený ako najlepší brankár MS 1962 v Čile, dlhoročná opora Slovana a reprezentácie. Publikácia podrobne prechádza jeho futbalovými začiatkami v malom pražskom klube Admira XIII až po prestup do Slovana Bratislava a jeho pôsobenie v ňom. Kniha povie veľa o osobnom živote, sklamaniach ale aj radostiach brankárskej legendy. Publikácia obsahuje niekoľko desiatok fotografií, z ktorých mnoho nebolo nikdy publikovaných. Textová časť obsahuje spomienky futbalových osobností a spoluhráčov, ako ja členov rodiny.

Futbalový klub ŠK Slovan Bratislava pripravil nielen pre svojich fanúšikov, ale i všetkých záujemcov športovej histórie výnimočnú Edíciu Belasé legendy. Táto séria publikácií už postupne predstavila životné príbehy piatich významných, už nežijúcich, hráčov Slovana Bratislava, ktorí sa navždy zapísali do dejín slovenského futbalu. Zastúpené však budú všetky generácie hráčov od Štefana Priboja až po Petra Dubovského. Celý projekt odborne zastrešuje, spoločne s SOV – Slovenským olympijským a športovým múzeom, historik dr. Tomáš Černák, ktorý je aj autorom už vydaných kníh v Edícii Belasé legendy – Michal Vičan, Karol Jokl, Koloman Gögh a Peter Dubovský. Autorom, v poradí piatej publikácie, o Viliamovi Schrojfovi je Ladislav Harsányi. V šiestej, najnovšej, publikácii si autorským perom Ladislava Harsányiho pripomenieme legendu Tehelného poľa, legendu, ktorá vedela okolo seba poriadne „rozvíriť prach“. Strelec, doslova „bombardér“, ktorého strely aj trhali siete. Jeho vzťah k rozhodcom a ich verdiktom ho mnohokrát priviedli pred disciplinárnu komisiu. Nikdy však nehral zákerne, naopak, vyznačoval sa férovou hrou a rešpektom k súperovi. Veľké srdce, veľký človek, tak si na neho spomínajú mnohí... Publikácia podrobne prechádza jeho futbalovými začiatkami v žilinskom klube až po prestup do Slovana Bratislava a jeho pôsobenie v ňom. Kniha povie veľa o osobnom živote, jeho boji so zákernou chorobou, ktorá ho na dlhé roky pripútala k invalidnému vozíčku. Publikácia obsahuje niekoľko desiatok fotografií, z ktorých mnoho nebolo nikdy publikovaných. Textová časť obsahuje spomienky futbalových osobností a spoluhráčov, ako aj členov rodiny.

Leopold Šťastný sa zapísal do dejín slovenského a česko-slovenského futbalu ako vynikajúci hráč i tréner. Väčšinu svojho života spojil s klubom Slovan Bratislava, ktorého členom sa stal už ako dvanásťročný chlapec. Patril k stabilným pilierom obrany najslávnejšieho slovenského klubu a bol aj jeho kapitánom. Predstavoval záruku spoľahlivosti, bojovnosti a poctivo odvedenej hry. Vďaka vynikajúcim výkonom sa dostal do reprezentácie ČSR ako jeden z mála mimopražských futbalistov. Po roku 1939 reprezentoval samostatné Slovensko a pripravoval sa na trénerskú dráhu. Dva roky mal zákaz aktívnej športovej činnosti z rasových dôvodov a k futbalu sa znovu mohol vrátiť až v roku 1942. Paralelne viedol dorast ŠK Bratislava a seniorské mužstvo OAP Bratislava a s oboma klubmi získal majstrovský titul. V rokoch 1949-1951 priviedol Sokol NV Bratislava (Slovan) k trom česko-slovenským majstrovským titulom v rade. Ďalší majstrovský titul so Slovanom Bratislava pridal v roku 1955. V Slovane Bratislava pôsobil s menšími prestávkami v rokoch 1923-1965 a vychoval aj hráčov, ktorí v roku 1969 získali Pohár víťazov pohárov. V roku 1953 bol Leopold Šťastný väznený komunistickým režimom, ktorý mu neustále spôsoboval nepríjemnosti. V roku 1965 prijal ponuku trénovať FC Wacker Innsbruck a na Slovensko sa už viac natrvalo nevrátil. S FC Wacker Innsbruck sa stal dvakrát vicemajstrom Rakúska. V roku 1968 sa stal trénerom rakúskej futbalovej reprezentácie, ktorú viedol sedem rokov. Zapracoval do mužstva také legendy rakúskeho futbalu ako napríklad Hans Krankl alebo Herbert Prohaska. Po skončení pôsobenia pri rakúskej reprezentácii sa významnou mierou podieľal na úspešnom projekte Školská liga (Schűlerliga), do ktorej sa počas nasledujúcich rokov prihlásili tisíce škôl a žiakov z celého Rakúska. Od konca roka 1979 žil v Kanade, kde v roku 1996 aj zomrel. Slovenský, ako aj československý futbal by nikdy nemal zabudnúť na odkaz odborníka, ktorý svojim myslením predbehol dobu a ku ktorému sa hlásili vtedajšie trénerské osobnosti ako J. Vengloš, V. Ježek, M. Vičan, či A. Malatinský.

Viktor Tegelhoff bol najväčším hráčskym symbolom zlatej povojnovej éry Š.K. Bratislava a v tomto období patril medzi najlepších hráčov v celej Európe. S futbalom začínal v rodnom meste Ružomberok, kde sa už v dorasteneckom veku vypracoval na lídra seniorského mužstva. Vďaka Tegelhoffovým kvalitám postúpil klub Š.K. Ružomberok do najvyššej slovenskej súťaže. Koncom roka 1942 prestúpil Viktor Tegelhoff do klubu Š.K. Bratislava, s ktorým už natrvalo spojil svoju futbalovú kariéru. Stal sa rešpektovanou osobnosťou na trávniku aj v osobnom živote. Patril k vynikajúcim kanonierom a neraz sám rozhodoval zápasy. V belasom drese sa stal v sezóne 1943/1944 majstrom Slovenska, hral v slovenskej reprezentácií a ako prvý Slovák sa po skončení druhej svetovej vojny stal členom česko-slovenskej reprezentácie. V tomto období už bol lídrom belasého mužstva, ktoré v rokoch 1949-1951 trikrát za sebou vybojovalo česko-slovenský majstrovský titul a prerušilo tak hegemóniu pražských klubov Sparty a Slavie. Tegelhoff sa stal najväčším symbolom tohto mužstva. V roku 1955 vybojoval Viktor Tegelhoff so Slovanom Bratislava svoj štvrtý česko-slovenský majstrovský titul. V belasom klube hral až do veku 38 rokov a ani potom neprestal hrať futbal. Stal sa hrajúcim trénerom klubu Slavoj Piešťany. Bohužiaľ, v roku 1957 bol zatknutý orgánmi Štátnej bezpečnosti a na základe vymysleného obvinenia bol v politickom procese odsúdený na 5 rokov odňatia slobody nepodmienečne. Z väzenia sa vrátil v roku 1960, krátko opäť trénoval Slavoj Piešťany, potom TJ Pozemné stavby Bratislava až nakoniec začal pracovať v klube Inter Bratislava. V tomto klube trénoval dlhé roky žiakov, s ktorými dosiahol veľké úspechy v rámci celého Česko-Slovenska. Zároveň aktívne hrával futbal aj za internacionálov Slovana Bratislava. Viktor Tegelhoff zomrel 11. septembra 1991 vo veku nedožitých 73 rokov. V súčasnosti je po ňom pomenovaná ulica pri štadióne Tehelné pole.

Ján Zlocha (24. marec 1942 - 1. júl 2013) bol výnimočný ľavý obranca futbalového klubu Slovan CHZJD Bratislava, s ktorým vyhral v roku 1969 Pohár víťazov pohárov, čo je najväčší klubový úspech v histórii česko-slovenského futbalu. Ako 11-ročný sa stal hráčom bratislavského Slovana, v roku 1964 prestúpil k rivalovi do Spartaka Trnava, s ktorým získal Stredoeurópsky pohár (1967) a titul majstra Československa (1967/1968). Počas vojenskej prezenčnej služby v Dukle Praha si zahral v semifinále Pohára európskych majstrov. V roku 1968 sa vrátil do Slovana, s ktorým sa stal majstrom Československa v sezóne 1969/1970. Bol aj kapitánom belasých, keď prevzal kapitánsku pásku po Alexandrovi Horváthovi. Aktívnu kariéru ukončil v roku 1973, na konte má 198 ligových zápasov, v ktorých strelil 7 gólov. Československo reprezentoval 4x, účastník majstrovstiev sveta 1970 v Mexiku. Bol aj rozhodcom v nižších súťažiach. Doktor práv, absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Jeho brat Ľudovít Zlocha bol taktiež hráčom Slovana, takisto je víťaz PVP, bývalý reprezentant Československa. V reprezentačnom zápase si však spolu nikdy nezahrali.

Pri príležitosti stého výročia založenia belasého klubu sme sa preto rozhodli predostrieť celej športovej verejnosti výsledky desaťročnej práce na poli histórie ŠK Slovan Bratislava. Jedným dychom treba dodať, že zároveň išlo aj o celkové dejiny slovenského i česko-slovenského futbalu, ktorých bol Slovan neodmysliteľnou súčasťou. Dlhé dni a mesiace strávené v archívoch a knižniciach či pri rozhovoroch s pamätníkmi dali základ pre túto, v mnohých smeroch jedinečnú knihu. Práve história klubu, majúceho povesť slovenského národného symbolu, ktorý sa za posledných sto rokov významným spôsobom zapísal do slovenských dejín, nás inšpirovala k uvedeniu tejto knihy. ŠK Slovan Bratislava, pojem, ktorý v knihe objasníme a ukážeme, že nejde len o športové výsledky, úspechy či neprávosti, ale aj o klub rodinu odzrkadľujúcu stovky, ba až tisíce životných príbehov viacerých generácií hráčov, trénerov, funkcionárov a v neposlednom rade aj fanúšikov. Veríme, že naša práca posunie poznanie slávnej futbalovej minulosti aspoň o malý krok vpred.

Filmový dokument Sto rokov ŠK Slovan Bratislava, zachytáva najdôležitejšie míľniky a prelomové okamihy histórie najpopulárnejšieho a najúspešnejšieho slovenského futbalového klubu od jeho založenia až po súčasnosť. Film je dielom spolupráce produkcie ŠK Slovan Bratislava a televízie TA3. Do deja vás na úvod vtiahnu autentické obrázky spred päťdesiatich rokov z Bazileja, kde Bieli jastrabi z Tehelného poľa vyleteli najvyššie v histórii zo všetkých česko-slovenských klubov a po víťaznej bitke s FC Barcelona dvihli nad hlavu trofej pre víťaza Pohára víťazov pohárov. Vo filme popretkávanom komentárom 92-ročného novinára a bývalého hráča ŠK Slovan, Jozefa Kšiňana a mladého historika Tomáša Černáka (ten bol spoluautorom scenára spolu s projektovým manažérom ŠK Slovan Stanislavom Kramaričom) dostali priestor najväčšie hráčske i trénerské legendy klubu, ale aj fanúšikovia. Dobové materiály filmového i fotografického charakteru z pamätných zápasov doplnené výpoveďami belasých osobností hodnoverne ilustrujú jednotlivé udalosti v dejinách klubu. Tvorcom sa to podarilo vo vyváženej podobe, keď na nič podstatné a na nikoho významného z klubovej histórie nezabudli.

Bratislavský rodák Štefan Čambal patril k najväčším futbalovým osobnostiam medzivojnovej ČSR a bol najúspešnejším slovenským futbalistom toho obdobia. Je považovaný za prvú veľkú slovenskú futbalovú hviezdu. Ihneď po príchode do I. ČSŠK Bratislava sa s týmto klubom stal amatérskym majstrom ČSR, čo bol najväčší dovtedajší úspech slovenského futbalu. Vrchol jeho kariéry v bratislavskom mužstve prišiel v máji 1929, kedy I. ČSŠK Bratislava porazil profesionálov z anglického klubu Newcastle United F.C. vysoko 8:1 a Štefan Čambal sa na tomto historickom víťazstve podieľal tromi gólmi. Bol to zároveň jeho posledný zápas v drese I. ČSŠK Bratislava. Čambal prestúpil do českého profesionálneho mužstva Teplitzer FK a stal sa tak profesionálom. Keďže podával kvalitné výkony, tak oňho prejavil záujem najlepší futbalový klub v ČSR tých rokov SK Slavia Praha. S týmto klubom získal štyri majstrovské tituly a pravidelne hral v najlepšej európskej klubovej súťaži tých rokov v Stredoeurópskom pohári. Najväčší úspech celej svojej kariéry však dosiahol v reprezentačnom drese. V roku 1934 na majstrovstvách sveta v Taliansku sa československá reprezentácia dostala až do finále, kde po predĺžení podľahla domácemu Taliansku tesne 1:2. Štefan Čambal odohral na týchto majstrovstvách sveta všetky zápasy a bol jediným Slovákom v celom reprezentačnom mužstve.

Teodor Reimann (10. február 1921 30. august 1982), zvolenský rodák, bol výnimočný futbalový brankár a hokejový útočník. Reprezentoval Slovensko i Československo v oboch športoch. Za futbalovú reprezentáciu Slovenska nastúpil 14-krát, za Československo 5-krát, zúčastnil sa na Majstrovstvách sveta v roku 1954. Takmer celé desaťročie pôsobil v drese belasých, v ktorom získal tri tituly futbalového majstra Československa (klub mal vtedy názov Sokol NV Bratislava). Zaskvel sa aj na legendárnom zájazde ŠK Bratislava v Mexiku (1948). Bol lídrom a dušou kolektívu, s veľkým zmyslom pre humor. Po skončení aktívnej kariéry pôsobil ako tréner vo viacerých kluboch. Zomrel v Trenčíne vo veku 61 rokov na zlyhanie srdca.

Anton Urban (16. 1. 1934 5. 3. 2021), rodák z východoslovenskej obce Kysak, spojil takmer celý život s ŠK Slovan Bratislava. Dve desaťročia ako hráč belasých (1948 1968, žiak, dorastenec, člen i kapitán A-tímu), potom tréner a funkcionár klubu. Rýchly, dynamický, výbušný a tvrdý pravý obranca bol lídrom mužstva na trávniku i v kabíne. So Slovanom získal trikrát Československý pohár. Aktívnu hráčsku kariéru zakončil v sezóne 1968/1969 v drese Wackeru Innsbruck. Za olympijský tím Československa odohral 20 zápasov a bol kapitánom mužstva, ktoré na olympijských hrách v roku 1964 v Tokiu získalo strieborné medaily. Po skončení hráčskej kariéry pracoval ako tréner v Slovane, Petržalke, ČH Bratislava a ďalších kluboch. Bol členom výboru ŠK Slovan Bratislava a sekretárom. Po skončení dráhy klubového funkcionára pracoval dlhé roky v disciplinárnej komisii Slovenského futbalového zväzu. Je držiteľ Ceny fair play Ivana Chodáka vo futbale, ako aj najvyššieho vyznamenania Slovenského olympijského a športového výboru, Ceny Jána Popluhára za celoživotné vystupovanie v duchu fair play. Je laureátom Siene slávy slovenského futbalu.

MUDr. Ivan Chodák (3. február 1914 14. február 1994), rodák z Dolného Kubína, kde začínal s futbalom, patril medzi najvšestrannejších, najlepších a najpopulárnejších športovcov v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia na Slovensku. Hral futbal i hokej na najvyššej úrovni, veľmi dobré výsledky dosahoval aj v lyžovaní a ľahkej atletike (najmä bežecké disciplíny). Väčšinu futbalovej kariéry prežil v I. ČSŠK, respektíve ŠK Bratislava (1935 1946), kde bol kapitánom mužstva a získal s ním štyri tituly majstrov Slovenska. Paralelne hral hokej za ŠK Bratislava s dvoma titulmi Slovenska, pričom aj tam mal na rukáve kapitánsku pásku. Za futbalovú reprezentáciu Slovenska odohral 11 zápasov ako kapitán tímu (1939 - 1943). Raz nastúpil za hokejovú reprezentáciu Slovenska. V roku 1938 promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, stal sa prvým ligovým futbalistom na Slovensku s titulom MUDr. Po skončení aktívnej futbalovej kariéry (1946) pracoval niekoľko desaťročí pre Slovan Bratislava ako mládežnícky tréner vo všetkých vekových kategóriách, bol aj klubovým lekárom. Bol prototypom fair play, džentlmenského prístupu a správania sa na ihrisku i mimo neho. Rozhodcovia ho nikdy nevylúčili, ani nenapomínali. Najvyššie ocenenie za fair play v slovenskom futbale, ktoré udeľuje Slovenský futbalový zväz, dostalo pomenovanie po tomto velikánovi Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka.