Slovenské literárne centrum

Autobiografický text Miloša Žiaka podrobne zaznamenáva jeho básnický a osobnostný vývoj v čase vrcholiacej normalizácie až po zánik komunistickej totality. Otvorená a úprimná výpoveď sa odohráva v rokoch 1975 až 1989, mapuje jeho básnické začiatky, detailne opisuje ako prebiehalo „miškovanie mozgov“ v Mihálikovom Novom slove mladých, literárny život v bratislavských krčmách a kaviarňach, štúdium na Filozofickej fakulte UK, aj jeho prvé zamestnania a kontakty s bratislavským disentom. Text je pozoruhodný nielen množstvom zaznamenaných reálnych postáv a udalostí (najmä z prostredia literatúry) podaných živo a autenticky, ale aj dokumentárnou hodnovernosťou. Vďaka tomu čitateľovi pred očami ožije literárny a spoločenský život generácie, dospievajúcej na Slovensku v čase po okupácii Československa vojskami tzv. spriatelených armád pod vedením Sovietskeho zväzu (1968), jej vyrovnávanie sa s realitou a hľadanie cesty, ako sa z toho dostať – kolaborovať s po-okupačným normalizačným totalitným režimom, alebo sa postaviť na odpor? Na rozdiel od prvého vydania (2003) je z knihy vyradená záverečná kapitola, zaoberajúca sa politickými konfliktmi autora po novembri 1989, ktoré však už s literatúrou nemali nič spoločné. Tento text je prepracovaný a doplnený o ďalšie pôsobivé detaily, fotografie editora Dušana Taragela a poznámkový aparát.

Kniha Bezprestania prúdiť ďalej vyšla v SLC, v edícii Hľadanie súčasnosti. Sú v nej obsiahnuté odborné príspevky Ivany Hostovej, Zoltána Rédeya, Jaroslava Šranka, Petra Zajaca, Viliama Nádaskaya, Evy Urbanovej a Jána Gavuru. Kniha je obohatená o básne, osobné spomienky, výberovú personálnu bibliografiu a Kalendárium Ivana Štrpku. Konferencia a večerný program s diskusiami, koncertom a sprievodnou výstavou, na ktoré publikácia nadväzuje, sa uskutočnili 19. septembra 2024. Podujatie na FF UK pripravili editorky knihy Veronika Rácová a Ivana Hostová. Na konferencii sa Ivan Štrpka v diskusii vyjadril, že písať znamená sémanticky konať. Básnik vyslovil presvedčenie, že keby sa všetky básne vložili do počítača a AI by vytvorila supertext z básní Osamelých bežcov, ukázali by sa skutočné prepojenia obrazov a hermovskej chôdze myslenia i videnia básnikov, nad ktorými bedlí boh sémantiky. Súčasťou titulu je aj večerný program, ktorý pokračoval v Rómerovom dome. V dvoch diskusných blokoch vystúpili Ivan Štrpka, Mila Haugová, Dušan Dušek, Peter Milčák, Ján Buzássy, Miroslava Vallová, Daniel Hevier, John Minahane, Ján Gavura a Ivona Pekárková. Moderovania sa ujali básnik Michal Tallo a literárny vedec Radoslav Passia. Ivan Štrpka žije v protiprúde a tvorí na symbolickom princípe báseň-sieť a báseň-ryba. Jeho dielo patrí k vrcholom slovenskej poézie.

Nebývalo samozrejmosťou, že písanie žien bolo akceptované verejnosťou. Žena mala napĺňať trojicu hodnôt: Küche, Kinder, Kirche (kuchyňa, deti, kostol) a literatúra bola prevažne doménou mužov. K priekopníčkam slovenskej ženskej spisby patrili, po prvej slovenskej poetke Ľudmile Podjavorinskej, aj Helena Riasnická, Maruša Jusková a Mária Jančová. Dlhoročný výskum Andrey Bokníkovej priniesol svoje ovocie v podobe tejto monografie, založenej na pôvodnom pramennom výskume, uvedenej štúdiou a doplnenej komentármi. Vydala sa po stopách lyrických zážitkov a básnických tvarov poetiek. Obohacuje tak znalosti o ženských vnútorných svetoch, ktorých jednotiacim prvkom bola konfesia. Počiatočným miestom stretnutia bol zborník Z mladej ženskej poézie (1941). To, čo poetky spájalo, bol pohyb slobodnej myšlienky. Každá prinášala vlastné špecifikum, od dedikačných básní po rituálne procesy tkania, materstva či vzťahu k chorému dieťaťu. Pohnuté životy poetiek mali aj svoje edičné osudy (Helena Riasnická bola autorkou bez samostatnej zbierky, jej básne v takmer súhrnnej zostave vychádzajú až v tejto knihe). Bokníková nás zasvätene a s pozoruhodnou znalosťou doby vovádza do literárneho priestoru, kde sa poetky stretávali s poprednými osobnosťami svojej doby: Rudolfom Dilongom, Tidom Jozefom Gašparom, Zorou Jesenskou, Leou Mrázovou, Jankom Silanom, Margitou Valehrachovou-Matulayovou a ďalšími. Kniha odkrýva menej známe alebo zabudnuté aspekty a línie v tvorbe slovenských poetiek a má ambíciu vrátiť niekdajšiu lyrickú samotu či družnosť do kultúrnej pamäti. Dana Podracká

MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK. Je nám známy ako pražský študent, učený astronóm, francúzsky generál a spoluzakladateľ Československa. Historik József Demmel nám ponúka Štefánikov polyfónny portrét z obdobia jeho mladosti. Spoznáme ho ako syna chudobného evanjelického farára z pohraničia Uhorska, člena rodiny plnej národovcov a mučeníkov, usilovného študenta na maďarskojazyčných uhorských gymnáziách a aj ako uvedomelého národovca počas miléniových osláv. Nechýba ani zamilovaný, a neskôr rozčarovaný Štefánik. Z týchto príbehov sa môžeme dozvedieť, že aj historická ikonická postava našich národných dejín bola človekom z mäsa a kostí.

Bibliofília Etely Farkašovej O písaní/nepísaní je sondou do autorskej tvorby ako celoživotného procesu. Pre Farkašovú je jazyk miestom, z ktorého vidí svet. Písať pre ňu znamená komunikovať s postavami, ktoré vytvára, a zároveň komunikovať so sebou i s jazykom: ohmatávať svet zapamätanou skúsenosťou. Text sa stáva magickým prelínaním reálneho a imaginárneho, pomyselnou vesica piscis, šošovkou prekríženia duality v jednote. Esej v sebe ukrýva hlboké prepojenie medzi literatúrou a filozofiou. Zvláštnosťou edície bibliofílií je desať bazálnych slov, tvoriacich uzlové body textu. U Farkašovej sú to slová: vzlietnuť, prvoobrazy, poetická iluminácia, stávanie sa sebou, epiméleia, žiť v postavách, strpieť svoj vlastný čas, vnútorné letokruhy, jazykové spolustolovníctvo a chvála pomalosti. Čítanie knihy nás pozýva do ticha, do jadra vlastnej bytosti.

Aj vy sa radi túlate po mestách, dedinách, po horách a dolinách? Driapete sa na kopce, preliezate tiesňavy, splavujete rieky, brázdite šíre lúky alebo sa len tak tuľkáte s prírodou a ticho pozorujete kvety, stromy, chrobáky, motýle či vtáčiky nad vašimi hlavami? Nie ste sami. Túlavé topánky majú aj naši spisovatelia zo všetkých kútov Slovenska. Každý z nich má však iné a každý sa v nich niekam zatúla. Mnohí zájdu až do krajiny svojho detstva, alebo tam, kde majú srdce na mieste. Dvadsaťpäť spisovateľov a spisovateliek, ktorí píšu pre deti, alebo sa aspoň cítia byť deťmi, pozýva na spoločné LITERATULKY. Môžete sa s nimi rozbehnúť, kam chcete. Aby ste nepoblúdili, nezabudnite sa k nim občas pritúliť. Na prvej mape Slovenska nájdete miesta, po ktorých sa túlajú spisovatelia v tejto knižke. Na druhej mape na konci knihy nájdete čarovné miesta, ktoré vás zavedú k ďalším slovenským spisovateľom a ich najznámejším knižkám, ktoré by ste si nemali nechať ujsť. Tak do túlania, kamaráti! autori: Jana Bodnárová Roman Brat Ivona Ďuričová Dávid Dziak Gabriela Futová Peter Gärtner Marta Hlušíková Peter Karpinský Jozef Kollár Zuzana Líšková Diana Mašlejová Hana Naglik Tereza Oľhová Dana Podracká Soňa Balážová Ján Púček Juraj Raýman Toňa Revajová Vanda Rozenbergová Alexandra Salmela Ondrej Sliacky Valentín Šefčík Zuzana Štelbaská Marta Šurinová Soňa Uriková

Vydajte sa na potulky naprieč Slovenskom. Becko vás zavedie na miesta, ktoré ožívajú vďaka odvážnym a zanietením ľuďom a občianskym združeniam. Čakajú na vás príbehy hradov, zrúcanín, zámkov či kaštieľov. Príbehy, v ktorých sa prelína súčasnosť s minulosťou. Nebojte sa zaplniť každý voľný priestor v tomto zošite na vaše zápisky či kresby. Tento výletník vás bude sprevádzať celé leto. Želáme vám príjemné túlanie sa! Túlačky s Beckom vychádzali každý mesiac v časopise Slniečko a vznikali v spolupráci s projektom Slovakiana.

MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK. Je nám známy ako pražský študent, učený astronóm, francúzsky generál a spoluzakladateľ Československa. Historik József Demmel nám ponúka Štefánikov polyfónny portrét z obdobia jeho mladosti. Spoznáme ho ako syna chudobného evanjelického farára z pohraničia Uhorska, člena rodiny plnej národovcov a mučeníkov, usilovného študenta na maďarskojazyčných uhorských gymnáziách a aj ako uvedomelého národovca počas miléniových osláv. Nechýba ani zamilovaný, a neskôr rozčarovaný Štefánik. Z týchto príbehov sa môžeme dozvedieť, že aj historická ikonická postava našich národných dejín bola človekom z mäsa a kostí.

Pohyb v uzavretom kruhu je knihou rozhovorov dcéry, spisovateľky Denisy Fulmekovej, s otcom. Ponúka privátny pohľad na obdobie normalizácie, ale aj za pracovný stôl spisovateľa a predkladateľa Jozefa Kota. Svojimi prekladmi z anglickej a americkej literatúry obohatil slovenskú literatúru i divadelnú scénu o diela Williama Shakespeara, Saula Bellowa, Jeroma Davida Salingera, Nicka Cavea, Williama Faulknera, Grahama Greena, Ernesta Hemingwaya, Jamesa Joycea, Johna Updikea a ďalších. Patril k priekopníkom teórie prekladu a výuky. Štvrťstoročie pôsobil ako pedagóg na Štátnej jazykovej škole v Bratislave.