Slovenské národné múzeum strana 2 z 2

The Empire Style Gown is the first publication from the new series entitled Zamerané na predmet (Focused on Object) which strives to present the role of the museum by focusing on specific activities which the staff carries out when researching and preserving items of our cultural heritage. This book presents the oldest dress from the collections of the SNM – Museum of History. This Empire style gown from the historic textile and clothing collection is more than 200 years old and was owned by Maria Zay, a member of the Zay aristocratic family. According to family recollections, she wore this gown at one of the balls during the Congress of Vienna. This publication describes the gown itself, the materials used when making it as well the Empire style fashion. You will also learn about the magazines that Maria Zay bought in order to follow the latest fashion trends. In addition to information about the gown itself, readers will learn about its owner, who due to her education, literary ambitions and charitable activities, is one of the outstanding noblewomen in our history. She lived in Uhrovec, Bučany, Šoproň and Vienna and attended and organized literary salons. Her portraits, books from the large family library and her gown which she wore during her stays in Vienna were later donated to different museums in Slovakia. In addition to the story about the gown and its owner, readers will learn about the museum’s acquisition and professional care for fashionable dresses. We believe that this publication will provide new information and inspire a joy of learning not just about history, but about everyday life and clothing.

Človek rozumný (Homo sapiens sapiens) je biosociálna bytosť, ktorá vznikla ako produkt dlhého biologického a sociálneho vývoja. Takto stroho znie jedna z charakteristík nášho vlastného, niekedy až príliš sebavedomého druhu. Na jednej strane dokážeme byť až vypočítavo racionálni, avšak na druhej nám vlastná obrazotvornosť otvára dvere do netušených možností. Biologický vývoj človeka alebo evolučný proces homininov si vysvetľujeme ako sériu adaptívnych radiácií, čo znamená, že v rôznych časových obdobiach žilo súčasne aj viacero druhov človeka. Podľa paleoantropologických nálezov evolúcia Homo sapiens sapiens vyzerá skôr ako individuálna udalosť než gradujúci proces. V priebehu minulých päť miliónov rokov sa často objavovali nové druhy homininov, ktoré si navzájom konkurovali, spolunažívali, kolonizovali nové prostredia a prežívali alebo zanikali. Zatiaľ stále nie je isté a definitívne, ako to všetko prebiehalo. Je však evidentné a v súčasnosti nám nič iné nezostáva len sa s tým zmieriť, že náš druh nie je vrcholom evolučného stromu, ale skôr ide o evolučný ker a my sme jednou z jeho mnohých bočných vetiev. Posledné, čo po nás a po našich predchodcoch zostáva, je kostra. V priebehu mnohých rokov sa dokáže premeniť na kameň – svedka neznámych spoločenstiev. Takto sa aj my môžeme prepojiť s veľmi vzdialenou minulosťou. Človekom, a teda aj jeho kostrovými pozostatkami, sa zaoberá antropológia. V súvislosti so vznikom nových metodík a potreby spolupráce viacerých vedných odborov sa používajú aj názvy ako biológia skeletu, prípadne bioarcheológia. Ide vlastne o biológiu človeka, ktorá však potrebuje kontakty s príbuznými humanitnými odbormi. Naša publikácia bola inšpirovaná vznikom novej antropologickej expozície v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Snažíme sa v nej prepojiť mozaiku alebo koláž rôznych pohľadov na náš vlastný živočíšny druh a aspoň nesmelo poodkryť niektoré vlastnosti a zaujímavosti, ktoré človeka charakterizujú. V celkovom kontexte sa zvlášť zameriavame na nám najbližšie vzácne antropologické nálezy z územia Slovenska. Obsah 1. Kde sú naše korene? 2. Sme iní? 3. Čo môžeme vypátrať? 3.1. Kostrové nálezy ľudí 3.2. Mumifikované pozostatky ľudí 3.3. Identifikácia človeka (biologický profil) 3.3.1. Rozdiely medzi kostrami muža a ženy 3.3.2. Odhad veku dožitia 3.4. Zmeny na kostiach človeka a zdravie minulých populácií (Čo prečítame z kostí?) 4. Človek, jeho najbližší príbuzní a predchodcovia 4.1. Hlavné vývojové zmeny Pierolapithecus – Australopithecus (Vznik dvojnohej chôdze) 4.2. Hlavné vývojové zmeny Australopithecus – Homo (Zdokonalenie ruky a rozvoj mozgu) 4.3. Hlavné vývojové zmeny línie Homo heidelbergensis – Homo sapiens sapiens (Zväčšovanie lebky a sociálno-kultúrne zmeny) 5. Naši nedávni predkovia – aj lovci mamutov 6. Človek a dedičnosť (DNA) 7. Kameň v rukách človeka 8. Praveké umenie Antropologické oddelenie Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum Expozícia Summary Výber z literatúry Autori fotografií, ilustrácií a kredity Register

Druhý zväzok z edície Zamerané na predmet ponúka príbeh Zlatej hviezdy hrdinu ČSSR, najvyššieho štátneho vyznamenania komunistického Československa, ktoré bolo zavedené v roku 1955. Úvod knihy zachytáva stručnú históriu vyznamenaní všeobecne. Nasledujúce kapitoly sú venované pozadiu vzniku a udeľovania čestného titulu Hrdina ČSSR a stručným informáciám o jednotlivých vyznamenaných. Najväčší dôraz je položený na osobnosť Vladimíra Clementisa, ktorému bola Zlatá hviezda hrdinu ČSSR udelená in memoriam a v súčasnosti sa nachádza v zbierkach SNM – Historického múzea. Pozornosť sa orientuje aj na ostatné vyznamenania z Clementisovej pozostalosti, ktoré sa do múzea dostali zo zrušeného Ústavu dejín Komunistickej strany Slovenska. Text je zostavený na základe archívneho a materiálového výskumu. Jednoduchým a pútavým spôsobom prezentuje doteraz nepublikované informácie a predkladá ucelený pohľad na zaujímavú faleristickú problematiku.

Kniha Antické okná zo Stupavy. Najstaršie svedectvo zemetrasenia na Slovensku približuje nálezy odkryté počas archeologického výskumu stavebného komplexu z doby rímskej v Stupave. Pozornosť vyvolali najmä murivá, ktoré sa nerozpadali postupne ako na stredovekých hradoch, ale sa sklopili na zem. Podobné nálezy sú známe z neďalekého antického Carnunta, kde ich interpretovali ako následky zemetrasenia z polovice 4. stor. n. l. Otrasy zničili aj usadlosť v Stupave vzdialenú necelých 20 km. Publikácia prináša svedectvá o historickom pozadí vybudovania tejto usadlosti, vzťahoch Rimanov s Germánmi žijúcimi v okolí a archeologické nálezy svedčiace o jej zániku po tejto prírodnej katastrofe. Čitateľ sa dozvie aj o záchrane a reštaurovaní jedného z múrov, ktorého súčasťou boli dve okná – vôbec najstaršie dosiaľ známe okná zo slovenského územia –, ako aj o ďalších nevšedných archeologických nálezoch zo Stupavy, ktoré približujú stavebný komplex v širších súvislostiach.