Slovenský spisovateľ strana 37 z 102

Katarína Gillerová je jedna z najobľúbenejších slovenských spisovateliek. Doteraz napísala sedemnásť románov. Jedenásty z nich s názvom Ak mi uveríš vám prinášame v novom vydaní. Jedna omylom poslaná esemeska spustí okolo dvadsaťosemročnej Viki sled nečakaných udalostí. Stane sa to po rokoch, keď sa už konečne spamätala zo zrušenia vlastnej svadby a smrti blízkeho človeka. Viki sa stará o malého synovca a jej citový život je momentálne na bode mrazu, stretáva však muža, ktorého pozná z minulosti...

Po dvoch úspešných výberoch prinášame všetkým milovníkom tvorby Agathy Christie ďalšiu trojicu jej svetoznámych detektívok. Tentoraz sme sa rozhodli siahnuť po románoch, ktoré tvoria pomyselné míľniky v živote postavy Hercula Poirota – najslávnejšieho literárneho detektíva na svete: jeho zrod a zánik, ako aj vrchol jeho dedukčných schopností. V románe Vražda na zámku Styles (1920), ktorým sa to všetko začalo, rieši belgický detektív spolu so svojím dávnym priateľom kapitánom Hastingsom zamotaný prípad vraždy v malebnej dedinke Styles St. Mary a odhalenie mimoriadne rafinovaného vraha mu prinesie veľkú slávu a uznanie. V detektívke Poirotove Vianoce (1938) sa svojrázny Belgičan predstaví vo vrcholnej forme – jeho geniálny mozog ešte nikdy nefungoval lepšie. Vidiecke sídlo Gorston Hall sa na Štedrý večer stane dejiskom brutálnej vraždy jeho bohatého majiteľa a miestna polícia sa pri vyšetrovaní spolieha na povestné malé sivé bunky Hercula Poirota. A napokon v románe Opona: Poirotov posledný prípad (1975) nás Agatha Christie opäť zavedie do Styles Courtu, kde sa pred rokmi začala úspešná kariéra legendárneho detektíva. Poirot, sužovaný ťažkou artritídou, je na stope chladnokrvnému sériovému vrahovi, ktorý má na svedomí už päť ľudí. Ak ho chce zastaviť, musí byť pripravený obetovať vlastný život...

Po dvoch úspešných výberoch prinášame všetkým milovníkom tvorby Agathy Christie ďalšiu trojicu jej svetoznámych detektívok. Tentoraz sme sa rozhodli siahnuť po románoch, ktoré tvoria pomyselné míľniky v živote postavy Hercula Poirota – najslávnejšieho literárneho detektíva na svete: jeho zrod a zánik, ako aj vrchol jeho dedukčných schopností. V románe Vražda na zámku Styles (1920), ktorým sa to všetko začalo, rieši belgický detektív spolu so svojím dávnym priateľom kapitánom Hastingsom zamotaný prípad vraždy v malebnej dedinke Styles St. Mary a odhalenie mimoriadne rafinovaného vraha mu prinesie veľkú slávu a uznanie. V detektívke Poirotove Vianoce (1938) sa svojrázny Belgičan predstaví vo vrcholnej forme – jeho geniálny mozog ešte nikdy nefungoval lepšie. Vidiecke sídlo Gorston Hall sa na Štedrý večer stane dejiskom brutálnej vraždy jeho bohatého majiteľa a miestna polícia sa pri vyšetrovaní spolieha na povestné malé sivé bunky Hercula Poirota. A napokon v románe Opona: Poirotov posledný prípad (1975) nás Agatha Christie opäť zavedie do Styles Courtu, kde sa pred rokmi začala úspešná kariéra legendárneho detektíva. Poirot, sužovaný ťažkou artritídou, je na stope chladnokrvnému sériovému vrahovi, ktorý má na svedomí už päť ľudí. Ak ho chce zastaviť, musí byť pripravený obetovať vlastný život...

„S Pablom Picassom som sa zoznámila v máji 1943 počas nemeckej okupácie Francúzska. Mala som vtedy dvadsaťjeden rokov a cítila som už, že maľovanie je celým mojím životom.“ Takto sa začína rozprávanie Francoise Gilotovej o jednom desaťročí jej života, v ktorom sa všetko krútilo okolo Picassa – azda najslávnejšieho maliara modernej doby. Kniha Žila som s Picassom vznikla na základe rozprávania, korešpondencie a záznamov Francoise Gilotovej, literárnu podobu jej dal americký novinár Carlton Lake. Prvý raz vyšla v USA v r. 1964 a vyvolala obrovský škandál. Autor slávneho obrazu Guernica totiž vystupuje na jeho stránkach ako mimoriadne svojrázny človek, často tvrdý a egoistický, muž s večným háremom bývalých i prítomných lások, obklopený priateľmi, obdivovateľmi i pochlebovačmi, a predsa vždy tragicky sám. Celých desať rokov sa Francoise usilovala uľahčiť bremeno jeho osamelosti, bola mu priateľkou, milenkou, ženou, modelkou i spolupracovníčkou. Z jej rozprávania sa dozvedáme o Picassových politických i filozofických názoroch, stávame sa svedkami zrodu známych obrazov, spoznávame Picassa ako priateľa Matissa, Braqua, Bretona, Éluarda, Sartra a iných vynikajúcich osobností tých čias. V knihe nájde čitateľ zaujímavú genézu a filozofiu všetkých význačných Picassových diel, ktoré vznikli v rokoch 1943 – 1953, i množstvo zasvätených úvah a postrehov, ktoré mu pomôžu pochopiť Pabla Picassa ako maliara aj ako človeka. Prekladateľ: Danica Flime

Po obrovskom úspechu románov Vraždy s monogramom a Záhada zavretej schránky sa britská spisovateľka Sophie Hannahová opäť rozhodla oživiť najobľúbenejšieho detektíva na svete – legendárny Hercule Poirot sa vracia na scénu v rafinovanom, diabolsky zosnovanom detektívnom príbehu, odohrávajúcom sa v Londýne 30. rokov minulého storočia. Keď sa Hercule Poirot jedného dňa vráti po obede domov, predo dvermi ho čaká neznáma žena. Rozčúlene sa ho pýta, prečo jej poslal list, v ktorom ju obvinil z vraždy Barnabasa Pandyho, hoci ona toho človeka nikdy nestretla ani o ňom nepočula. Ibaže ani Poirot o Barnabasovi Pandym nikdy nepočul a nikoho z vraždy neobvinil. Otrasený vojde do bytu, kde ho už čaká ďalší návštevník – neznámy muž tvrdí, že ráno dostal od Poirota list, v ktorom ho obvinil z vraždy Barnabasa Pandyho. Koľko takých listov existuje? Kto ich poslal a s akým úmyslom? A napokon, kto je Barnabas Pandy? Je mŕtvy, a ak áno, zavraždili ho? Podarí sa slávnemu detektívovi nájsť odpovede na tieto otázky bez toho, aby zároveň ohrozil životy ďalších ľudí?

„S Pablom Picassom som sa zoznámila v máji 1943 počas nemeckej okupácie Francúzska. Mala som vtedy dvadsaťjeden rokov a cítila som už, že maľovanie je celým mojím životom.“ Takto sa začína rozprávanie Francoise Gilotovej o jednom desaťročí jej života, v ktorom sa všetko krútilo okolo Picassa – azda najslávnejšieho maliara modernej doby. Kniha Žila som s Picassom vznikla na základe rozprávania, korešpondencie a záznamov Francoise Gilotovej, literárnu podobu jej dal americký novinár Carlton Lake. Prvý raz vyšla v USA v r. 1964 a vyvolala obrovský škandál. Autor slávneho obrazu Guernica totiž vystupuje na jeho stránkach ako mimoriadne svojrázny človek, často tvrdý a egoistický, muž s večným háremom bývalých i prítomných lások, obklopený priateľmi, obdivovateľmi i pochlebovačmi, a predsa vždy tragicky sám. Celých desať rokov sa Francoise usilovala uľahčiť bremeno jeho osamelosti, bola mu priateľkou, milenkou, ženou, modelkou i spolupracovníčkou. Z jej rozprávania sa dozvedáme o Picassových politických i filozofických názoroch, stávame sa svedkami zrodu známych obrazov, spoznávame Picassa ako priateľa Matissa, Braqua, Bretona, Éluarda, Sartra a iných vynikajúcich osobností tých čias. V knihe nájde čitateľ zaujímavú genézu a filozofiu všetkých význačných Picassových diel, ktoré vznikli v rokoch 1943 – 1953, i množstvo zasvätených úvah a postrehov, ktoré mu pomôžu pochopiť Pabla Picassa ako maliara aj ako človeka.

Príbeh o ľuďoch – takých, akí sú, nie akí by mali byť. Príbeh o tom, že žiť treba dnes. Lebo zajtra z nás môže byť už len spomienka... Nenápadná a tichá Hana už nechce žiť, nemá však odvahu so všetkým skoncovať ani riešiť svoje problémy. Rozhodne sa utiecť pred minulosťou a presťahovať sa do nového mesta, čo najďalej od všetkého, čo jej pripomína nedávne tragické udalosti. Hoci plánuje len mlčky pretrpieť čas, ktorý jej zostáva, jej život začne neplánovane naberať nový smer. Hana však skrýva tajomstvo, ktoré jej nedovoľuje tešiť sa z novej práce a priateľov. Tajomstvo, kvôli ktorému ju každú noc budia nočné mory. Podarí sa jej prekonať traumu a dať každému novému dňu šancu? Anna Metisová (1988) pochádza z okolia Piešťan. Vyštudovala personálny manažment, po škole sa však zamestnala v inej oblasti. Miluje knihy a kráti si nimi každú voľnú chvíľu. Rada športuje a chodí do prírody. Román Daj každému dňu šancu je jej knižný debut.

Jana Pronská, prvá dáma slovenskej historickej romance, má na svojom konte už osemnásť kníh. Šiestu z nich, podmanivý ľúbostný príbeh plný vášní, zrady a intríg, vám prinášame v novom vydaní. Krásna Seleina, pani Soľnohradu a dedička vzácnych soľných prameňov, právom pokladá svoje „slané dedičstvo“ za prekliate, veď len kvôli nemu prišla o milovaného muža, mladého rytiera Jakuba Šóšu, a ocitla sa v nanútenom manželstve s tyranom a mamonárom Arvanom Révaiom. Keď hrad dobyje jeho právoplatný majiteľ a Jakubov brat Ctibor Šóša, Révai zbabelo utečie a Seleinu nechá napospas osudu. Rytier Ctibor, hnaný pomstou za bratovu smrť, je presvedčený, že práve Seleina môže za všetko zlo, čo postihlo jeho rodinu, a tak spočiatku nemá s mladou ženou zľutovania...

Jana Pronská, prvá dáma slovenskej historickej romance, má na svojom konte už osemnásť kníh. Šiestu z nich, podmanivý ľúbostný príbeh plný vášní, zrady a intríg, vám prinášame v novom vydaní. Krásna Seleina, pani Soľnohradu a dedička vzácnych soľných prameňov, právom pokladá svoje „slané dedičstvo“ za prekliate, veď len kvôli nemu prišla o milovaného muža, mladého rytiera Jakuba Šóšu, a ocitla sa v nanútenom manželstve s tyranom a mamonárom Arvanom Révaiom. Keď hrad dobyje jeho právoplatný majiteľ a Jakubov brat Ctibor Šóša, Révai zbabelo utečie a Seleinu nechá napospas osudu. Rytier Ctibor, hnaný pomstou za bratovu smrť, je presvedčený, že práve Seleina môže za všetko zlo, čo postihlo jeho rodinu, a tak spočiatku nemá s mladou ženou zľutovania...

Historické romance Jany Pronskej v ničom nezaostávajú za podobnými príbehmi z pera anglických alebo amerických autoriek, ibaže sa neodohrávajú v Londýne či Paríži, ale na stredovekom Slovensku. V plnej miere to platí aj o románe Zlatníkova chovanica z roku 2008, ktorým obľúbená spisovateľka odštartovala svoju úspešnú literárnu kariéru. Na Ľubovnianskom hrade sú prípravy na svadbu v plnom prúde, no nikto nepozná skutočnú totožnosť zlatníckeho tovariša, ktorý vyrobil nezvyčajne krásne šperky pre syna krakovského kniežaťa a jeho nevestu z významného rodu. Mladý hradný pán, pospolitým ľudom nazývaný aj čierny rytier, má bystrý zrak, ale keď odhalí tovarišovo tajomstvo, je stratený. Aj pre nádejného ženícha je ťažké odolať Arieninmu magickému čaru, ktoré väčšmi než vo fyzickom pôvabe spočíva v jej osobnosti. A tak sobáš z rozumu, vopred dohodnutý mocnými, je ohrozený...

Po románoch Smäd po živote a Agónia a extáza ponúkame slovenským čitateľom nové vydanie ďalšieho vynikajúceho románu z pera majstra životopisného žánru. Irving Stone v ňom nesmierne pôsobivo zobrazil životné osudy geniálneho objaviteľa Tróje a Mykén – priekopníka modernej archeológie Heinricha Schliemanna a jeho gréckej manželky Sofie. Keď sa Heinrich a Sofia zoznámili, bol Schliemann bohatým svetobežníkom, rojkom, ktorý si zaumienil, že objaví Homérovu Tróju. Bol to jeho detský sen, keďže už ako mladý chlapec podľahol čaru Iliady a Odysey a uveril, že mýtická Trója nie je len výplodom básnikovej fantázie. Pre tento životný sen sa mu podarilo nadchnúť aj mladučkú, vzdelanú a bystrú Sofiu, ktorá sa mu stala oporou a aktívnou spolupracovníčkou pri vykopávkach. Predstavitelia oficiálnej vedy Schliemannom opovrhovali, označovali ho za diletanta, no tento húževnatý amatérsky nadšenec napokon vtedajším vedeckým kapacitám dokázal, že mal vo svojich teóriách pravdu. Životný príbeh manželov Schliemannovcov vyrozprávaný aj z pohľadu Sofie, odvážnej, silnej ženy, v ktorej Heinrich našiel svoj „grécky poklad“, je nádherným dôkazom nezlomnosti ľudského ducha, a preto aj dnes môže byť pre nás inšpiráciou.

Alexandr Solženicyn (1918 – 2008) začal vo svojich poviedkach a románoch (Matrionina chalupa, Súostrovie Gulag, Stanica Kočetovka a i.) ako prvý zo spisovateľov bývalého Sovietskeho zväzu zobrazovať hrôzy stalinizmu. V r. 1974 ho vypovedali z vlasti, od r. 1976 žil v USA a v r. 1994 sa vrátil do Ruska, kde v r. 2008 zomrel. Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely Jeden deň Ivana Denisoviča vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 – 1951 a jej pôvodný názov znel Šč-854 – jeden deň jedného mukla. Hlavnú postavu vytvoril Solženicyn podľa vojaka Šuchova, ktorý s ním bojoval v druhej svetovej vojne, a na základe vlastných skúseností v tábore, kde pracoval ako murár. Uznesenie o publikovaní novely schválil ÚV KSSZ na osobný nátlak N. S. Chruščova. Najprv vyšla v časopise Novyj mir v r. 1962 a hneď nato začala vychádzať v státisícových nákladoch. Jej publikovanie v ZSSR znamenalo koniec mlčania o gulagoch a zároveň zmenu v postoji ľavicových síl Západu k sovietskemu zriadeniu. Preto ju v rokoch 1971 – 1972 na základe tajných inštrukcií vyradili z knižníc.

Po románoch Alžbetin dvor a Volanie vetra vrcholí slávna turčianska trilógia Hany Zelinovej záverečnou časťou s názvom Kvet hrôzy, ktorú vám prinášame v novom vydaní. Hrdinami Kvetu hrôzy sú legitímni i nelegitímni potomkovia zemianskeho rodu Fabiciovcov, ktorého pohnuté osudy poznačené rodinnou kliatbou sa odvíjali v rozpätí vyše stopäťdesiatich rokov na majetku zvanom Alžbetin dvor. V troch románoch Hany Zelinovej ožíva jej rodný Turiec – stávame sa svedkami, ako sa cezeň rozbehne Košicko-bohumínska železnica, sledujeme, ako ho poznačia hrôzy svetových vojen, a napokon sa tu narodia deti, ktoré už ani nebudú vedieť o tom, že pochádzajú z fabiciovského rodu. Tak ako v prvom diele trilógie Mathias Fabici, v poslednej časti Daniel de Liess píše priznanie k svojim skutkom pre tých, čo prídu po ňom. Ale mladá právnička, Danielova príbuzná a chovanica Daniela Kemková, ktorá ho má na jeho vlastnú žiadosť posmrtne súdiť, sa rozhodne, že svojim deťom neprezradí nič o jeho premárnenom živote, lebo tie sa narodia už do nových čias a budú počúvať „celkom iné rozprávky“.

Po románoch Alžbetin dvor a Volanie vetra vrcholí slávna turčianska trilógia Hany Zelinovej záverečnou časťou s názvom Kvet hrôzy, ktorú vám prinášame v novom vydaní. Hrdinami Kvetu hrôzy sú legitímni i nelegitímni potomkovia zemianskeho rodu Fabiciovcov, ktorého pohnuté osudy poznačené rodinnou kliatbou sa odvíjali v rozpätí vyše stopäťdesiatich rokov na majetku zvanom Alžbetin dvor. V troch románoch Hany Zelinovej ožíva jej rodný Turiec – stávame sa svedkami, ako sa cezeň rozbehne Košicko-bohumínska železnica, sledujeme, ako ho poznačia hrôzy svetových vojen, a napokon sa tu narodia deti, ktoré už ani nebudú vedieť o tom, že pochádzajú z fabiciovského rodu. Tak ako v prvom diele trilógie Mathias Fabici, v poslednej časti Daniel de Liess píše priznanie k svojim skutkom pre tých, čo prídu po ňom. Ale mladá právnička, Danielova príbuzná a chovanica Daniela Kemková, ktorá ho má na jeho vlastnú žiadosť posmrtne súdiť, sa rozhodne, že svojim deťom neprezradí nič o jeho premárnenom živote, lebo tie sa narodia už do nových čias a budú počúvať „celkom iné rozprávky“.

Kráľovná anglickej detektívky nás v tomto románe z poslednej dekády svojej tvorby zavedie do Londýna v polovici 60. rokov minulého storočia, kde už nič nie je také ako v starom dobrom Anglicku... Tri mladé ženy si spoločne prenajímajú londýnsky byt. Jedna z nich je ambiciózna sekretárka, druhá umelkyňa - a tá tretia vyhľadá Hercula Poirota a zdôverí sa mu, že asi spáchala vraždu. Po tomto šokujúcom priznaní však vystrašená dievčina bez ďalších slov odchádza. Za výdatnej pomoci dávnej priateľky, známej autorky detektívok Ariadne Oliverovej, sa Poirot dozvedá viac o tomto záhadnom treťom dievčati, o jeho rodine a zmiznutí. Je Norma Restaricková naozaj nebezpečná vrahyňa alebo len pomätená mladá žena? Pátranie po vražde, vrahovi i samotnej obeti dá slávnemu detektívovi poriadne zabrať, no jeho malé sivé bunky ho ani tentoraz nesklamú...

Ako ďaleko by ste boli ochotní zájsť, aby ste neprišli o všetko? Túto otázku kladie napínavý psychologický triler zasadený do tajomného škandinávskeho prostredia. Cecilia Wilborgová má všetko – milujúceho manžela, dve krásne dcéry a závideniahodný dom v bohatom nórskom mestečku Sandefjord – a všemožne sa snaží, aby to tak ostalo. Možno až príliš. Jej dokonalý život zrazu naruší neznámy chlapec, ktorého rodičia zabudli vyzdvihnúť po hodine plávania. Cecilia neochotne súhlasí, že ho odvezie domov. Na jeho adrese však nájde iba prázdny, opustený dom...