Society for Human Studies
vydavateľstvo
Cestopisné denníky
Kniha obsahuje dvanásť cestopisov z druhej polovice 19. storočia a z prvých decénií 20. storočia. Edícia prináša pútavé a živé opisy, ktoré ukazujú, kam sa už v tomto období dostali slovenskí národovci, obchodníci, remeselníci, výskumníci i ľudia iných povolaní. Tí, či už z profesijných, či osobných pohnútok, navštívili rôzne kúty sveta. Dostali sa do severnej Ameriky, západnej Európy, cárskeho Ruska i do exotického Orientu. Kniha približuje aj príbehy z ciest po domovine, po Hornom Uhorsku, dnešnom Slovensku. O cieľoch putovania autorov napovedia aj mapky na obálke. Jednotlivé cestopisy umožňujú sledovať vývoj spoločnosti a rozmanitosť krajín i regiónov. Táto pestrosť sa odráža aj v jazyku cestopisných čŕt, ktoré boli ponechané v pôvodnom znení.
(ne)obyčajný život farára
Obyčajný farár! Čím už len môže byť zaujímavý jeho život? Tento sprofanizovaný postoj sa v našom (post)komunistickom prostredí akoby udomácnil natrvalo. No na druhej strane je tu nemalá skupina veriacich, ktorí v kňazoch vidia absolútnu autoritu a uchovávajú ešte zostatok doby, v ktorej bol kňaz jednou z najváženejších osobností v spoločnosti.
Titul, ktorý držíte v rukách, nechce stáť ani na jednej zo strán ideovej barikády. Už jeho netradičný názov so zátvorkou mení význam pôvodného tvrdenia. Autori knihy chcú nechať na čitateľoch, aby si po prečítaní knihy urobili vlastný názor, či je zátvorka v názve opodstatnená alebo nie. Je čisto na nich, či budú život kňazov v minulosti považovať za obyčajný a nudný, alebo pohľad do „farárskej“ mikrohistórie môže byť pre nich inšpirujúci, poučný, či dokonca vtipný.
Kniha ukazuje, že plejáda (ne)obyčajných slovenských kňazov nekončí pri menách Hlinka, Tiso, Hurban, či Hodža. Autori pripravili deväť zaujímavých kapitol o živote kňazov zastupujúcich takmer celé pestré konfesionálne prostredie územia Slovenska. V ich príbehoch odohrávajúcich sa v 19. a 20. storočí môže čitateľ sledovať nielen jednotlivé životné osudy, ale aj vývoj doby a jej každodennosť.
V knihe sa nachádza príbeh známeho historika a publicistu Jonáša Záborského, ktorý si prešiel tŕnistou cestou ako konvertita z evanjelického na katolíckeho kňaza. Politikom angažujúcim sa v revolučných udalostiach 1848/49, avšak izolovaným v čase neoabsolutizmu, bol Eugen Gerometta. Ďalším konvertitom, z evanjelickej na pravoslávnu vieru, bol najdlhšie žijúci štúrovec, otec dvanástich detí, Jozef Podhradský. „Neposlušným“ panslávom dvíhajúcim krvný tlak spišským a banskobystrickým biskupom bol Peter Tomkuljak. V príbehu o Jozefovi Murgašovi sú odkryté mnohé, doteraz málo známe vedecké úspechy, slovenského rodáka za „veľkou mlákou“, tiež aj korenisté ukážky jeho cholerickej povahy. Plejádu kňazov ozdobuje jediná žena – Darina Bancíková, prvá evanjelická farárka, väznená v 60. rokoch minulého storočia. Pravoslávny biskup a spolupracovník ŠtB, Michal Kančuha, nedovolene prekročil hranice Československa a emigroval do USA. Jeho príbeh končí tragicky neslávnym návratom do socialistickej vlasti. Totalitný režim druhej polovice 20. storočia ostro zakročil aj proti gréckokatolíckemu kňazovi Mironovi Petrašovičovi, ktorého agenti „vyšetrovali“ ako starca a dôsledkom ich metód umrel. Vyšetrovanie, väznenie a 40-ročné prenasledovanie zažil František Paňák, ktorý do rehole vstúpil ako mladý nadaný právnik.
Od zločinu k trestu
Končila väčšina odsúdených v 18. storočí na popravisku? Bolo mučenie pri výsluchoch v minulosti bežné? Mal súdny proces v tomto období jednotnú podobu alebo sa prispôsoboval svojvôli sudcov? To je len niekoľko otázok, na ktoré sa snaží odpovedať kniha historika Miroslava Nemca. Publikácia s názvom Od zločinu k trestu sa pokúša na príklade trestného súdu Liptovskej stolice predstaviť fungovanie stoličného súdnictva v 18. storočí. V jednotlivých kapitolách sa venuje finančným nákladom na fungovanie súdu, priebehu súdneho procesu, používaným trestom, ale aj druhom kriminality objavujúcim sa v Liptovskej stolici v skúmanom období.
Život ľudu detvianskýho
Autor knihy sa zameral na každodenný život ľudí žijúcich v dlhom 19. storočí, presnejšie od vlády Jozefa II. do konca prvej svetovej vojny (vymedzené rokmi 1781 – 1920). Analyzoval populáciu žijúcu na takmer celom Podpoľaní, ktoré dnes obývajú dve mestá a šesť samostatných obcí. V polovici predminulého storočia tvorilo detvianske obyvateľstvo svojím počtom siedme najväčšie mesto na území dnešného Slovenska, čo podčiarkuje jeho význam pre celú našu krajinu.
Obrázok na obálke môže evokovať negatívne predstavy, no scéna z detvianskej krčmy zo začiatku 20. storočia ilustruje len jednu stránku života tamojšieho ľudu, pričom tie ďalšie sú oveľa zaujímavejšie a pestrejšie. V knihe sa dočítate o základných sociálnych, hospodárskych a demografických okolnostiach života v slovenskej spoločnosti, tiež o (zlo)zvykoch, rodinnom živote, zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti pre obyvateľov. Región Podpoľania autor porovnáva s inými slovenskými a uhorskými lokalitami, a tak poskytuje komplexnejší obraz o dobe. Významnú časť tvorí aj kultúrny obraz Detvanov v dobovej publicistike a beletrii, ale aj skutočné povahové vlastnosti ľudí spod Poľany. Tí boli častokrát reprezentantmi všetkých Slovákov, preto je táto časť knihy zaujímavou ukážkou toho, ako boli naši predkovia vnímaní bez rozdielu, či už žili pod Tatrami alebo pri Dunaji.
Rozsiahla publikácia sa prostredníctvom zaujímavých štatistík, obrázkov, analyticky spracovaných informácií a čítavého textu dozviete množstvo pozoruhodných poznatkov. Knihu vám však ponúkame aj ako možnosť na zastavenie sa v rýchlej dobe. Ako príležitosť na spoznanie každodenného života našich pradedov a uvažovanie nad tým, ako žili a čo nás z ich životov môže inšpirovať dnes.
Publikácia ponúka farby, chuť a vôňu 19. storočia, a jej čítaním sa môžete naplno ponoriť do minulosti a spoznať svoje korene či dokonca seba samého.
Vypredané
19,95 €
21,00 €
(ne)obyčajné príbehy žien
„Za všetkým hľadaj ženu!“ Tak znie známy citát francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa, ktorý zvečnil v polovici 19. storočia v románe Parížski mohykáni. Tak ako kedysi Dumas, tak dnes historici a historičky pátrajú po ženách, ktoré ovplyvnili spoločnosť i dejiny. Zdá sa, že publikácií o ženách pribúda, čo je dobré, pretože silné ženské osudy poznačili každé obdobie našich dejín. Námetov na ich bližšie spoznávanie a analyzovanie je tak dostatok. Autori tejto knihy čitateľom prinášajú osem zaujímavých príbehov žien žijúcich v 19. a 20. storočí. Ide o známe i menej známe hrdinky. V jednotlivých kapitolách však čitateľ bližšie spozná nielen osud vybraných žien, ich radosti i starosti, prínos pre spoločnosť, ale aj každodennosť doby, v ktorej žili.
Dočíta sa o známej Aničke Jurkovičovej, manželke národovca Jozefa Miloslava Hurbana, a zistí, že nebola prvou slovenskou herečkou. Hurbanov blízky spolupracovník Michal Miloslav Hodža mal niekoľko dcér, osud jednej z nich, Boženy Kutlíkovej, zachytáva táto kniha. Obdobie národného obrodenia dopĺňa príbeh Johany Miloslavy Lehotskej, ktorá sa niekoľko ráz stretla s Ľudovítom Štúrom a patrila k protagonistom národného hnutia na Liptove. Ružomberská rodina Makovickovcov vychovala viacerých národovcov, medzi nimi aj Ruženu Annu Houdekovú. Ako manželka obchodníka výrazne podporovala národné hnutie na konci 19. storočia. Jej sestra Bohdana Škultétyová bola vydatá za známeho literáta Jozefa Škultétyho a aj sama literárne tvorila. O neľahkej praxi tohto povolania nás presviedčajú aj životné príbehy ďalších žien. Spisovateľka pre detí Sidónia Sakalová preto ako tridsiatnička emigrovala do USA, kde sa ďalej venovala literárnej tvorbe a umelecky sa angažovala. Do sporu s ľudáckym režimom sa pre svoju literárnu činnosť dostala Mária Rázusová-Martáková. Nehu ženy počas Slovenského národného povstania musela nechať bokom učiteľka, neskôr špiónka Mária Gulovichová, ktorá sa pripojila k americkým výsadkárom. Takýto pestrý je výber (ne)obyčajných príbehov žien.
(ne)obyčajné príbehy novinárov
Od februára 2018 sa v našej spoločnosti stále viac hovorí o práci novinárov a rizikách, ktoré so sebou nesie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo znamenalo byť novinárom napríklad pred storočím? Na túto otázku prináša kniha hneď niekoľko odpovedí. Nájdete v nej deväť dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia.
V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že vydavateľom sa už pred viac ako sto rokmi nie vždy chcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi približuje, ako sa mladý a nádejný člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. K rovnakým ideálom sa nielen slovom, ale aj novinárskou praxou hlásil aj redaktor Karol Kubányi. Na živote Dušana Porubského možno pozorovať, že novinári boli za svoje názory aj väznení a za pracovitosť a výsledky aj povyšovaní do významnejších funkcií. O tom, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali aj podnikateľské aktivity, prezrádza príbeh o Terézii Vansovej. V podobnom kontexte možno sledovať aj rozprávanie o Jánovi Páričkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou ekonomicky aj obsahovo zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň. To, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, dokazuje text o Floriánovi Tománkovi. Život Jozefa Hranca potvrdzuje, že práca novinára bola v medzivojnovom období aj účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov, ktorí poukazovali na ich chyby.
Kronika školského inšpektorátu v Lipt. Sv. Mikuláši
Po skončení prvej svetovej vojny, zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa stála pred slovenskými učiteľmi neľahká, ale o to dôležitejšia úloha – vybudovať slovenské školstvo. Práve toto obdobie zachytáva Kronika školského inšpektorátu v Lipt. Sv. Mikuláši, ktorá bola napísaná mikulášskym školským inšpektorom a významnou osobnosťou slovenského školstva, turistiky či jaskyniarstva – Milošom Janoškom. Ten v nej zachytáva vývoj školstva v oblasti pôsobnosti mikulášskeho školského inšpektorátu, a to už od prvých rokov 20. storočia, až po rok 1937, kedy kronika náhle končí. Napriek tomu predstavuje jedinečný prameň pre poznanie prevažne hornoliptovského školstva v medzivojnovom období. Ale nie len to. Kronika zachytáva mnohé významné udalosti regionálneho, celoštátneho, ale aj medzinárodného významu, a tak je jej text tiež svedectvom svojej doby.
Okrem prepisu originálneho textu kroniky, ktorý je doplnený dobovými fotografiami a vysvetľujúcimi poznámkami, obsahuje publikácia aj dve kapitoly, ktoré čitateľa uvedú hlbšie do problematiky. Prvá je zameraná na dejiny liptovského školstva a tá druhá na osobu pisateľa – Miloša Janošku.
Hybe - Pohltení časom
Kniha Hybe. Pohltení časom populárnym spôsobom približuje životné osudy takmer osemdesiatich významných rodákov z Hýb z 19. storočia. V publikácii sa čitateľ stretne ako so známejšími osobnosťami, tak aj s už zabudnutými persónami pochádzajúcimi z dobovej národne exponovanej obce Hybe. Na stránkach knihy defilujú pozoruhodní muži a ženy, ktorí v minulosti zásadným spôsobom vplývali na život v obci, ale aj v celej monarchii. V zozname osobností nachádzame intelektuálov, podnikateľov, politikov, cestovateľov, vojakov a reprezentantov ďalších povolaní. Tí sa vďaka svojmu nadaniu a pracovitosti dokázali presadiť nielen v regióne, ale tiež i v Budapešti, vo Viedni, vo východnej Európe či v Zámorí. Ich príbehy sú zrekonštruované na základe archívnych prameňov, dobovej tlače, ale aj spomienok potomkov a pamätníkov. Text knihy je doplnený mnohými doteraz nepublikovanými dobovými fotografiami.
Vypredané
16,15 €
17,00 €
Stručná história vzťahov cirkvi a štátu
Publikácia na 350 stranách chronologicky mapuje dvetisíc rokov súžitia cirkvi a štátu, teda duchovnej a svetskej paternity v spoločnosti. Ide pritom o dejiny súhier i nenávistí, hľadaní i odmietaní, obdivov i opovrhnutí, vzostupov i pádov. Obidve autority rozumeli, čo je to majetok, politika, právo, myšlienka, ideál či investitúra a akú majú moc. Ale rozlične ich chápali cirkevní otcovia, pápeži, patriarchovia, biskupi, mnísi, laici, svätci, cisári a králi, ale aj Biblia. Dokonca občas si obidve strany vymenili role, silnel fundamentalizmus alebo ľahostajnosť. Tiež sa menili časy a ich každodenné potreby aj problémy. Vznikli jedinečné hodnoty myslenia, literatúry, architektúry, umenia, kresťanskej a európskej identity. Historik Peter Olexák touto prácou tak odborne a komplexne prispieva k dialógu, o ktorom sám píše.
Ženy pred súdom
Hlavným zámerom knihy Ženy pred súdom je pomocou analýzy zachovaných súdnych materiálov identifikovať ženu – kriminálničku stojacu na okraji spoločnosti. Ako obvinené pred stoličným súdom v Above figurovali predovšetkým ženy z najnižších sociálnych vrstiev, čo je v slovenskej historiografii pomerne zriedkavé a z toho dôvodu aj mimoriadne cenné. Kniha je v mnohých smeroch inovatívna a otvára niekoľko, v našich podmienkach ešte výraznejšie nedotknutých tém. Osobitne sa venuje dvom závažným oblastiam dobovej súdnej praxe, a to sexuálnym vzťahom žien a obvineniu z bosoráctva.
Publikácia je v plnej miere autentická, založená v prevažnej miere na náročnom výskume viacjazyčného rukopisného archívneho materiálu a jeho komparácie s výsledkami domácich i zahraničných autorov.
Pre obdobie 18. storočia, a predovšetkým pre región Abova, v širšom ponímaní však vôbec pre vidiecke obyvateľstvo, zatiaľ na Slovensku nebola napísaná práca, ktorá by sa venovala kriminalite vo všeobecnosti, a zvlášť kriminalite a kriminalizácii žien, preto je možné pokladať knihu za priekopnícku. Prináša nielen nové poznatky, ale v mnohých ohľadoch búra zakorenené a neobjektívne stereotypné predstavy o súdnictve v minulosti.
Samospráva a právo mesta Krupina v stredoveku
V časoch panovania kráľa Bela IV. získala komunita mešťanov v Krupine svoje privilégiá, ktoré dali základ neskoršiemu krupinskému právu, s ktorým sa pri svojej práci stretol nejeden historik. Toto právo našlo okrem samotnej Krupiny uplatnenie aj v desiatkach ďalších lokalít. Výraznou mierou tak pomohlo rozvoju osídlenia na území Slovenska v stredoveku. Krupina v priebehu stredoveku vytvorila okolo seba rozsiahly právny okruh a neraz zasiahla aj do vývoja práva v celouhorskom kontexte. Doteraz však nevyšla práca, ktorá by sa touto témou zaoberala do hĺbky. Práve táto publikácia má toto biele miesto zaplniť. V prípade stredovekých uhorských miest ide ruka v ruke s privilégiami a právom aj ich samospráva. Richtár a mestská rada často tvorili súdny tribunál mesta. Popri súdnej funkcii richtár a mestská rada riešili rôzne otázky hospodárstva mesta, jeho fungovania a v neposlednom rade hájili záujmy mesta – často aj pred samotným panovníkom. Publikácia prezentuje vývoj a fungovanie samosprávy v stredovekej Krupine, kde môžeme nezriedka sledovať konanie konkrétnych mešťanov, ktorí doslova tvorili dejiny mesta. Publikácia prináša hlboký a analytický pohľad na vývoj samosprávy a práva v Krupine. Prezentované poznatky a tvrdenia sú založené v prevažnej miere na náročnom a pracom výskume archívneho materiálu. V chronologickom slede sú prezentované poznatky o vývoji, obsahu, charaktere a rozšírení práva. Tam, kde to situácia dovoľovala, sú informácie podávané podrobnejšie, niekedy až v nuansách. Takýto postup umožňuje nahliadnuť do problematiky omnoho hlbšie. Okrem toho si čitateľ môže urobiť živý obraz o tom, ako vyzerala súdna agenda stredovekého mesta a čo to znamenalo, keď sa udelilo krupinské právo.