Soňa Beerová

Druhá časť zápiskov z ciest po troch kontinentoch mimo Európy. Autorka s manželom cestujú za krásami prírody, pamiatkami svetového kultúrneho dedičstva minulosti aj súčasnosti. V zrelom veku objavujú to čo v čase mladosti bolo pre nich úplne nedostupné. Či už ide o dobrodružnú cestu pod končiare Himaláji, návštevu kedysi zakázanej Lhassy alebo v mexických pralesoch pochovaných mayských a aztéckych pyramíd. Noci v stane uprostred divokej prírody národných parkov severnej Ameriky aj cesta karavanom v austrálskom vnútrozemí, či poznávanie histórie a súčasnosti Japonska na začiatku tretieho tisícročia. Text dopĺňajú farebné fotografie. Autorka pripravuje v budúcom roku e-knihu Spomienky na Aljašku.

V tretej knihe cestopisu po piatich kontinentoch, na začiatku tretieho tisícročia, navštívime Nórsko. Vystúpime na jeho najvyšší vrch, za polárnym kruhom zažijeme letný slnovrat na Nordkappe a nádherných drsných Lofotoch. Na druhej strane zemegule, v Peru, spoznáme históriu a pamiatky na veľkú ríšu Inkov, navštívime guánové ostrovy, budeme obdivovať obrazce v púšti Nazca aj let kondora nad kaňonom Colca, život na jazere Titicaca. Navštívime indiánske trhy, potúlame sa po Cuscu a medzi múrmi Machu-Picchu. Na južnom cípe Afriky, v stanoch pod hviezdami aj pod páliacim slnkom, v prírode národných parkov stretneme z bezprostrednej blízkosti divé zvieratá, poletíme nad kataraktmi Viktóriiných vodopádov a pozrieme si maľby Sanov, pôvodných obyvateľov Afriky, na skalných stenách jaskýň. Stolová hora nad Kapským mestom a Mys dobrej nádeje naozaj stoja za návštevu. Úplne inú atmosféru zažijeme na severe Afriky v Maroku. Od prístavu v Tangeri, pod majestátnou vežou mešity Hasana II. v Casablance, cez starodávne kráľovské mestá, na trhoch v Marakéši, Fése, na hrnčiarskom pahorku v Safi, či v červených hlinených dedinách pod majestátnym Atlasom, všade kypí život. Duny Sahary aj cédrové lesy, arabské stavebné pamiatky s ich nádherou a okázalosťou, bohatstvo aj chudoba, to je obraz, ktorý vo mne zanechalo Maroko. Prekvapenie sme zažili na severe Európy . Litva, Lotyšsko a Estónsko, ich história v minulosti dávnejšej aj blízkej, ale najmä súčasnosť miest a život v nich. Očarí nás nádherný Petrohrad, neporušená krása prírody Ruskej Karélie, či ťažká minulosť Soloveckých ostrovov. Upršaná obloha nad severskými nórskymi mestami či slnečné Helsinky alebo fascinujúca atmosféra Hory krížov v litovskom Šiauliai sú nezabudnuteľné dojmy z tejto cesty. Ešte raz sa vrátime na britské ostrovy. Spoznáme, že Anglicko nie je len Londýn. Že je tu krásny vidiek ,,starého, dobrého Anglicka", zelené Škótsko, ich chránená a pestovaná krajina, staviteľské a kultúrne pamiatky. Množstvo fotografií dopĺňa obraz o navštívených krajinách.

Cestovanie po západnej Európe v rozdelenom svete minulého storočia nebolo také jednoduché ako dnes. Bolo treba vybaviť formality na verejnej bezpečnosti, v banke, u zamestnávateľa a získať vízum zvolenej krajiny. Bola to zdĺhavá procedúra. Cestovať na dovolenku do ZSSR, Bulharska či Rumunska nebolo také komplikované. Dovolenka pri mori je krásna, ale ja s manželom sme túžili navštíviť krajiny, ktorých prírodu, pamiatky a kultúru sme poznali, iba povrchne, z dejepisu a zemepisu v školských laviciach. Predkladám čitateľovi svoje zážitky z ciest.

V lete r. 2000 autorka spolu s manželom a niekoľkými priateľmi podnikla cestu po Aljaške a severnej Kanade. O rok neskôr opísala zážitky z tejto cesty v knihe Spomienky na Aljašku. Kniha je vypredaná. Po odchode do dôchodku začala spracovávať zápisky z ďalších ciest od začiatku šesťdesiatych rokov m. st. Vznikli tri cestopisné e-knihy: Ako sme cestovali I-III. Štvrtú, Spomienky na Aljašku, spracovala do e- knihy a doplnila ďalšími fotografiami. Cieľom cesty bolo prejsť čo najväčší kus tejto veľkej zeme a dostať sa na miesta, kde bežní turisti väčšinou nechodia. Prespávali sme v stanoch v jednoduchých kempoch a podnikali aj pešie túry na krásne miesta. Spoznávali sme históriu a kultúru pôvodných obyvateľov severu, pozorovali prírodu ktorá je v tejto časti sveta na mnohých miestach ešte stále divoká a nedotknutá. Prešli sme po miestach, ktoré boli koncom 19.st. svedkami veľkej zlatej horúčky. Tá dala vzniknúť mestám aj maličkým osadám, kde žije iba niekoľko desiatok ľudí. Cesty vybudované čiastočne počas druhej svetovej vojny a neskôr po jej skončení, umožnili spoznávať túto nádhernú, divokú krajinu a obdivovať ako ju jej obyvatelia v súlade s prírodou budujú a chránia.