Typi Universitatis Tyrnaviensis, Veda

Dielo rieši teoretické problémy voľného času a praktické otázky výchovy v čase mimo vyučovania, prebiehajúcej prevažne vo voľnom čase detí a mládeže. Autorka pristupuje k problematike z hľadiska súčasného globálneho sveta s prihliadnutím k protirečeniam, k pozitívnym aj negatívnym tendenciám. Súčasne sa usiluje tvorivo nadväzovať na humanistické tradície našej pedagogiky, najmä na podstatu odkazu J.A. Komenského, keď aj výchova a vzdelávanie vo voľnom čase môžu byť prostriedkom "nápravy ľudských vecí". Publikácia je príspevkom v tomto úsilí.

S cieľom obrátiť pozornosť naspäť k textu ako tematizácii ľudského životného sveta, ako k obrazu tohto sveta, sme pripravili vysokoškolskú učebnicu, ktorá sa usiluje reflektovať zakladajúce funkcie jazyka a zakladajúce parametre ľudskej komunikácie prostredníctvom jazyka. V jej teoretickej časti chceme poskytnúť základné informácie z dejín interpretovania textov a informácie o konštitutívnych okolnostiach ľudského hovorenia, o jeho situačnej zakotvenosti a o funkciách jazykových výpovedí, ktoré s touto situačnou zakotvenosťou priamo súvisia. Súčasne sa pokúsime ukázať na špecifické vlastnosti textov umeleckej literatúry, na dve od seba neoddeliteľné strany ich bytia (na ich ontológiu), a tým aj na špecifický spôsob recepcie, s ktorým tieto texty „rátajú“. V druhej časti učebnice, ktorú tvoria ukážky nášho interpretačného prístupu k vybraným textom slovenskej literatúry a slovesnej kultúry, sa pokúsime ukázať, ako sa tá „textami očakávaná“ čitateľská reakcia „rodí“ z individuálneho čitateľského zážitku, z individuálnej čitateľskej skúsenosti s umeleckou literatúrou, ale aj z čitateľskej skúsenosti s inými textami kultúry a v neposlednom rade aj z úrovne literárneho vzdelania čitateľa.

S cieľom obrátiť pozornosť naspäť k textu ako tematizácii ľudského životného sveta, ako k obrazu tohto sveta, sme pripravili vysokoškolskú učebnicu, ktorá sa usiluje reflektovať zakladajúce funkcie jazyka a zakladajúce parametre ľudskej komunikácie prostredníctvom jazyka. V jej teoretickej časti chceme poskytnúť základné informácie z dejín interpretovania textov a informácie o konštitutívnych okolnostiach ľudského hovorenia, o jeho situačnej zakotvenosti a o funkciách jazykových výpovedí, ktoré s touto situačnou zakotvenosťou priamo súvisia. Súčasne sa pokúsime ukázať na špecifické vlastnosti textov umeleckej literatúry, na dve od seba neoddeliteľné strany ich bytia (na ich ontológiu), a tým aj na špecifický spôsob recepcie, s ktorým tieto texty „rátajú“. V druhej časti učebnice, ktorú tvoria ukážky nášho interpretačného prístupu k vybraným textom slovenskej literatúry a slovesnej kultúry, sa pokúsime ukázať, ako sa tá „textami očakávaná“ čitateľská reakcia „rodí“ z individuálneho čitateľského zážitku, z individuálnej čitateľskej skúsenosti s umeleckou literatúrou, ale aj z čitateľskej skúsenosti s inými textami kultúry a v neposlednom rade aj z úrovne literárneho vzdelania čitateľa.

Prvá vysokoškolská učebnica, ktorá sa zaoberá genézou, výskumom a perspektívami prevencie jednej z najnebezpečnejších vírusových chorôb chrípke. Ani pri dnešnej vysokej vedeckej úrovni výskumu a metód v oblasti virológie nevie nikto s istotou predv ídať, v akej mutácii a s akou silou môže toto nebezpečné ochorenie ohroziť populáciu na celom svete. O to zaujímavejšie sú poznatky, ktoré nám o tejto oblasti autor poskytol. Publikácia je doplnená obsiahlou bibliografiou vedeckých prác z celého svet a.

Prvá vysokoškolská učebnica, ktorá sa zaoberá genézou, výskumom a perspektívami prevencie jednej z najnebezpečnejších vírusových chorôb chrípke. Ani pri dnešnej vysokej vedeckej úrovni výskumu a metód v oblasti virológie nevie nikto s istotou predv ídať, v akej mutácii a s akou silou môže toto nebezpečné ochorenie ohroziť populáciu na celom svete. O to zaujímavejšie sú poznatky, ktoré nám o tejto oblasti autor poskytol. Publikácia je doplnená obsiahlou bibliografiou vedeckých prác z celého svet a.

Kniha je výberom prednášok, ktoré zazneli počas postgraduálneho vzdelávania absolventov vysokých škôl v oblasti masmédií na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v rokoch 1998 – 2002.

Kniha je výberom prednášok, ktoré zazneli počas postgraduálneho vzdelávania absolventov vysokých škôl v oblasti masmédií na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v rokoch 1998 – 2002.

Cieľom pubikácie je poskytnúť základný prehľad z oblasti dejín pedagogického myslenia v širšom kontexte. Prvá časť trojdielneho cyklu Dejiny pedagoogického myslenia z časového hľadiska mapuje obdobie prvých štátov (okolo 3. tisícročia pred Kristom) po zániku Západorímskej ríše (476 po Kristovi). Pojem staroveku nie je ohraničený len časovo, ale aj geograficky. V najširšom zmysle slova sa vzťahuje na oblasť Stredomoria a okolitých území, Blízky východ, Indiu a Čínu. V publikácii mapujeme aj kultúry mimo tohto geografického rámca: kultúru Mayov a mezoamerické kultúry Inkov a Aztékov. Ide o teoretickú rekonštukciu pedagogickej minulosti, prostredníctvom ktorej sledujeme históriu výchovy a vzdelávania jednak z hľadiska vonkajšieho vývoja (spoločensko-politického, fylozoficko-antropologického, náboženského) a tiež z hľadiska vnútorného vývoja samotného fenoménu výchovy a vzdelávania.

Cieľom pubikácie je poskytnúť základný prehľad z oblasti dejín pedagogického myslenia v širšom kontexte. Prvá časť trojdielneho cyklu Dejiny pedagoogického myslenia z časového hľadiska mapuje obdobie prvých štátov (okolo 3. tisícročia pred Kristom) po zániku Západorímskej ríše (476 po Kristovi). Pojem staroveku nie je ohraničený len časovo, ale aj geograficky. V najširšom zmysle slova sa vzťahuje na oblasť Stredomoria a okolitých území, Blízky východ, Indiu a Čínu. V publikácii mapujeme aj kultúry mimo tohto geografického rámca: kultúru Mayov a mezoamerické kultúry Inkov a Aztékov. Ide o teoretickú rekonštukciu pedagogickej minulosti, prostredníctvom ktorej sledujeme históriu výchovy a vzdelávania jednak z hľadiska vonkajšieho vývoja (spoločensko-politického, fylozoficko-antropologického, náboženského) a tiež z hľadiska vnútorného vývoja samotného fenoménu výchovy a vzdelávania.

Cieľom pubikácie je poskytnúť základný prehľad z oblasti dejín pedagogického myslenia v širšom kontexte. Prvá časť trojdielneho cyklu Dejiny pedagoogického myslenia z časového hľadiska mapuje obdobie prvých štátov (okolo 3. tisícročia pred Kristom) po zániku Západorímskej ríše (476 po Kristovi). Pojem staroveku nie je ohraničený len časovo, ale aj geograficky. V najširšom zmysle slova sa vzťahuje na oblasť Stredomoria a okolitých území, Blízky východ, Indiu a Čínu. V publikácii mapujeme aj kultúry mimo tohto geografického rámca: kultúru Mayov a mezoamerické kultúry Inkov a Aztékov. Ide o teoretickú rekonštukciu pedagogickej minulosti, prostredníctvom ktorej sledujeme históriu výchovy a vzdelávania jednak z hľadiska vonkajšieho vývoja (spoločensko-politického, fylozoficko-antropologického, náboženského) a tiež z hľadiska vnútorného vývoja samotného fenoménu výchovy a vzdelávania.