Verbis strana 2 z 5

Václav Neuer je pseudonym bývalého dôstojníka kriminálnej polície, ktorý pôsobil dlhé roky pri objasňovaní závažných násilných trestných činov. Vo svojom debute „Krkavčí súd“ Vám ponúka dva pôvodné slovenské zločiny, ktoré sa stali každý na inom okraji spoločnosti. Prostredie Metropolnej mafie sa prelína s prostredím Metropolných bezdomovcov. Oba prípady vyšetruje jeden tím pod velením inšpektora Ledeckého. Parta detektívov hľadá v špine veľkomesta páchateľov dvoch vrážd. Odpovede na otázky kto a prečo zabíjal sa rodia ťažko a sú výsledkom množstva času a úsilia. Odpovede, ktoré prekvapia? Dlhoročné skúsenosti autora sa prejavujú v profesionálnej prezentácii policajnej práce rôznych policajných pracovísk, ale aj v znalosti prostredia zločinu a Metropolnej galérky. Okrem pracovného života dáva autor nahliadnuť aj do súkromia kriminalistov a snaží sa ukázať, ako sa obe hlavné zložky ich života ovplyvňujú. Kniha „Krkavčí súd“ je prostý príbeh o zločine, ľuďoch okolo neho a našej dnešnej spoločnosti. Kniha nehľadá odpovede, ukazuje len prastarú hru na zločincov a žandárov možno v novšom šate. Podobnosť Metropoly s niektorým zo Slovenských miest je isto celkom náhodná.

Keď v roku 1965 mi vo Vydavateľstve Slovenskej akadémie vied vyšla kniha pod názvom Bioelektrická aktivita kože a v roku 1978 ďalšia kniha Psychofyziologické vlastnosti človeka, ani vo sne sa mi nemohlo zdať, že ešte aj v roku 2014 budú tieto knihy aktuálne a využiteľné. Prečo aktuálne a prečo využiteľné? Lebo sa zaoberajú výskumom tých fyziologických, resp. elektrofyziologických procesov (zmeny kožného odporu, dýchania, tepovej frekvencie, krvného tlaku, ale aj elektrickej aktivity mozgu), ktoré sú súčasťou aj tzv. detektora lži, ktorý práve pomocou nich vraj je schopný odhaliť, či vyšetrovaný hovorí pravdu alebo klame. Na napísanie tejto knihy som bol vyprovokovaný udalosťami, ktoré sa u nás odohrali v rokoch 2007 až 2014. Boli to práve udalosti spojené s využívaním detektora lži v našich podmienkach, ale hlavne fakt, že tento „objektívny“ ukazovateľ pravdovravnosti používajú v hojnej miere naše štátne inštitúcie, akými sú Ministerstvo vnútra SR a Národný bezpečnostný úrad. Keďže počas 40 rokov vedecko-výskumnej práce v Slovenskej akadémii vied (na psychofyziologickom pracovisku Ústavu experimentálnej psychológie SAV, ktoré som v roku 1970 minulého storočia založil ako prvé a jediné pracovisko v Československu), nenašiel som žiadne poznatky o význame týchto ukazovateľov pre odhaľovanie lži, bolo mojou morálnou povinnosťou, aby som príslušné štátne inštitúcie upozornil, že pri využívaní detektora lži majú dočinenia s pavedou a nie s vedecky podloženou metódou odhaľovania lži. A tak sa aj stalo a bolo to v roku 2008. Ako sa to skončilo, dočíta sa čitateľ v texte pod nadpisom „ Detektor lži v našich podmienkach“ Musím na tomto mieste ešte zdôrazniť, že výskum v tejto psychofyziologickej oblasti bol nielen mojím povolaním, ale aj koníčkom. Na prvej spomínanej knihe som výskumne pracoval 11 rokov a má okolo 500 citácií autorov z celého sveta. Druhá kniha bola výsledkom 14-ročnej výskumnej práce, obsahuje vyše 900 citácií svetových renomovaných autorov v tejto problematike a bola mi za ňu udelená najvyššia vedecká hodnosť doktora vied (DrSc.). No a v roku 2008 sa objavila kauza Cervanová (zavraždená medička pred 38 rokmi a otázka, či odsúdení za vraždu sú ozaj vinní) a v roku 2013 dokumentárny film pod názvom Kauza Cervanová, v ktorom je pasáž o nevine odsúdených, čo dokázalo vraj aj vyšetrenie pomocou detektora lži. Toto sú teda tie dôvody, prečo vznikla táto kniha. Nuž, milý čitateľ, pustím sa do dokazovania, že z hľadiska vedeckého vlastne detektor lži neexistuje a že jeho využívanie, ale hlavne závery nemajú vedeckú hodnotu a sú nebezpečné pre nevinného vyšetrovaného.