Verbum strana 2 z 2

Po prečítaní tohto diela vzniká v človekovi dojem, že sv. František akoby žil spolu s nami v našej dobe. Nielen pozitívne vysvetľuje náuku o sviatosti Eucharistie, prechováva k nej úctu a poklonu, ale je postavený pred riešenie, možno najťažšieho problému, s akým sa stretával u ľudí a je mimoriadne aktuálny aj dnes. Ľudí odvádzal od úcty k Eucharistii hriešny, pohoršlivý život niektorých kňazov, ktorých Kristus ustanovil za vysluhovateľov tejto sviatosti. Ak on vyzýval k poklone tejto Sviatosti aksv. prijímaniu, stretával sa často so spomínanými výčitkami voči kňazom. Ale u neho nenájdeme ani jednu výčitku voči kňazom, lebo on si tak všímal prítomnosť Pána Ježiša v Eucharistii, že nevidel a nemyslel na tieto nešťastné skutočnosti. Ak sa stretol s takým kňazom, alebo sa ľudia sťažovali na takýchto kňazov, v pokoji obhajoval ich veľkosť, ktorá spočíva vo sviatostnej moci premieňať chlieb a víno na Kristovo telo a krv, a ktorú nemajú sami od seba, ale od samého Krista, ktorú im daroval vo sviatosti Posvätného stavu. Sám sa za nich modlil, vyzýval k modlitbám za nich. Kde to bolo možné, napomínal s veľkou láskou a úctou k obráteniu a pokániu, avšak nemalo to žiaden negatívny vplyv na jeho úctu k Eucharistii v ktoromkoľvek kostole, kde sa nachádzala. Uvedomoval si, že nie anjeli, ale ľudia sú kňazmi Nového zákona, ktorí budú prísne súdení a odsúdení, ak nebudú robiť pokánie, ale tu na zemi ich moc má stále rovnaké účinky.

Středověké nástěnné malířství je hlavním tématem knihy plné poutavého textu a bohatého obrazového doprovodu. Publikace se věnuje významné gotické památce kostelu sv. Jakuba Většího v Libiši na Mělnicku. Význam libišského kostela spočívá především v jeho autenticitě po stavební stránce totiž přetrval více než šest století let od svého vzniku ve 14. století až do současnosti v původní podobě bez větších zásahů a přestaveb a též jeho interiér vypadá bezmála totožně jako kdysi. Nejcennější stránkou kostela jsou mimořádně dobře dochované a ikonograficky poutavé malby na zdech lodi a presbytáře. Podle všeho vznikly v 80. - 90. letech 14. století a prezentují jeden z nejlépe zachovaných, nejucelenějších a nejrozsáhlejších příkladů chrámové výzdoby z doby krále Václava IV. Kniha vychází ku příležitosti 600. výročí od smrti Václava IV.

Vznik filozofie siaha hlboko do staroveku, odkedy sa začala podieľať na stvárňovaní západnej civilizácie, ktorej sme súčasťou. Predstavu¬je monumentálne dielo grécko-rímskej kultúry prehlbované tisícročiami od prvých filozofujúcich prírodovedcov až po dnešok. Podáva svedectvo o genialite ľudskej inteligencie, ktorá sa v iných civilizáciách planéty neobjavila v takejto originálnej podobe. Jej počiatky nás poučujú a tiež vrhajú svetlo na súčasnú filozofiu. Neznalosť dejín filozofie nás privádza do stavu nedostatku vzdelania, ako to pomenoval Aristoteles. Slovo filozofia, rozprášené na poliach mnohorakých významov sa stáva slovnou hračkou medzi racionalizmom a iracionalizmom, materializmom a spiritualizmom, senzualizmom a voluntarizmom, emotívnosťou a fideizmom. Pre niektorých je filozofia vedeckým poznaním, pre iných obdobou mýticko-náboženského, literárneho či ideologického prejavu ľudského myslenia a vyjadrovania sa. Natoľko podlieha relativizácii, že sa nevie, či má ešte hľadať pravdu alebo o nej hovoriť len preto, že sa výraz „pravda“ vyskytuje vo filozofickom slovníku. Dokonca niektorí považujú filozofiu za relikt kultúrno-dejinných procesov v takej miere, že v našej post-faktickej dobe môžeme hovoriť o post-filozofii. Vybrané témy z filozofie majú ambíciu nás upozorniť na záväznosť filozofického poznania nie tým, čo si myslíme, vnímame, pociťujeme, chceme alebo veríme, ale v tom, čo poznávame v zhode so skutočnosťou, teda čo robí človeka pravdivo rozumným a v konaní rozvážnym, slobodným, ozajstne ľudským.

Mediálna cesta Mariana Kočnera k statusu „toxickej celebrity“„Raz sme spolu tankovali v Petržalke na pumpe, on sa vrátil z vyšetrovacej väzby, ja som sa ho pýtal, či nedáme stretávku po desiatich rokoch (takže to mohol byť rok 1995 – 96), či nemá kamaráta s chatou, niekde na strednom Slovensku, a vtedy mi povedal po dlhých rokoch veľmi úprimnú vetu: To by si neveril, ako mám teraz málo kamarátov...“ (Ján Füle) Trojročný výskum tímu zloženého z členov katedier žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Komenského univerzite v Bratislave vyústil do zhrňujúcej monografie, ktorú držíte v rukách. Autorská jedenástka v nej ponúka odbornej i laickej verejnosti podrobnú analýzu mediálneho obrazu Mariana Kočnera. Zachytáva jeho vývoj od roku 1995, resp. už od študentských čias nádejného televízneho moderátora. Prináša súbor 15 rámcov, čiže zjednodušených škatuliek, ktorými si médiá pri jeho opisovaní pomáhali: Jánošíka, Čičikova, mafióza, boháča, spin doctora... Ponúka ich ako typické nástroje mediálneho rámcovania tzv. „toxickej celebrity“, použiteľné aj na iných kočnerov doma či v zahraničí. Svoje zistenia výskumníci reflektujú s trojicou súčasných osobností žurnalistickej teórie na Slovensku i v Česku – Jurajom Rusnákom, Karolom Hvížďalom a Janom Jirákom. Vedecky vyskladaný obraz poľudšťujú drobné príbehy zo života v podobe rozhovorov s piatimi spolužiakmi a známymi Mariana Kočnera – Evou Čobejovou, Jánom Fülem, Tiborom Šuľom, Katarínou Šimončičovou a Marekom Vagovičom.