Vydavateľstvo F strana 3 z 8

Knihou Súčasná analytická psychoterapia: Križujúce sa životy nám Louis Breger venoval originálny príspevok, predurčený k tomu, aby sa stal klasikou. Jeho kniha ľahkým štýlom bez žargónu opisuje príbehy mnohých pacientov, s ktorými počas skoro päťdesiatich rokov pracoval ako psychoanalytický psychoterapeut. Kniha obsahuje dôležité detaily z Louovej osobnej minulosti a tiež rad úvah z prvej ruky o skúsenosti s psychoterapiou od samotných pacientov. Táto zmes osobných odhalení spolu s hodnoteniami skúsenosti od samotných pacientov otvára jedinečné okno do sveta psychoterapeutickej skúsenosti a jej obrovského potenciálu dosiahnuť trvalé pozitívne výsledky v našich životoch. Túto knihu ocení každý, kto zvažuje, že pôjde do psychoterapie. Kniha tiež významne objasňuje prepletanie pacienta a terapeuta v rozvíjajúcom sa klinickom procese. A podľa môjho názoru bude mať na dlhé desaťročia význam aj pre študentov a odborníkov v našej oblasti.

Steinerova kniha o živote, smrti a povstaní vo vyhladzovacom tábore Treblinka je strhujúca. Je možné, že u mnohých čitateľov zostane v emocionálnej pamäti celoživotne. Zanecháva nástojčivé otázky presahujúce situáciu vo vyhladzovacom tábore. Nedajú ľahko obísť. Čo je vlastne človek? Kde sa berie krutosť a vražednosť? Čo je ľudská prirodzenosť? Náchylnosť k poslušnosti voči vodcovi v totalitnom režime môže viesť až k masovému vyvražďovaniu iných ľudských bytostí? Ako možno predchádzať totalitnému zvrhnutiu spoločenstva, štátu a uhájiť slobodu a súcit? Kedy je ešte účinná asertivita? Kedy je už potrebný premyslený boj aj s rizikom smrti? V januári 1942 v čase Hitlerovho Nemecka sa vo Wannsee pri Berlíne stretli vrcholoví predstavitelia NSDAP a SS. Dohodli plány na „konečné riešenie židovskej otázky“. Rýchlo vznikali vyhladzovacie tábory, teda akési fabriky na systematické masové vyvražďovanie. V júli 1942 sa spustila prevádzka v Treblinke. V októbri už bolo v činnosti 13 plynových komôr (celková plocha cca 320 m2). Otravovali v nich ľudí kyanidom (Zyklon B). Naraz mohlo byť zavraždených ľudí z cca 20 vlakových vagónov. Denne privážali 4000-7000 ľudí určených k likvidácii. Stovky zahynuli už pri strastiplnom transporte (dehydratácia, nedostatok vzduchu). Vraždenie trvalo 16 mesiacov. Výpočty smerujú k 870 000 až 1,2 miliónov obetí. 99,5% boli židia. Medzi nimi bola pravdepodobne aj sestra Sigmunda Freuda Rosa Graf. Sinthi a Rómov zahanulo cca 2000. 2. augusta 1943 vypuklo dôkladne pripravované povstanie väzňov vykonávajúcich otrockú prácu pri udržiavaní chodu tábora. 200-250 väzňov utieklo, väčšinu chytili a popravili. Jednému organizátorovi povstania sa podarilo utiecť tak, že zanechal správu. Vyšla v 2000 kópiách a na mikrofilne sa dostala aj do Londýna. V roku 1970 sa konal súd s druhým veliteľom Treblinky Franzom Stanglom. Ako šéf sa staral o hladký chod vyvražďovania. Keď sa odvolával voči rozsudku, povedal: „Konal som iba svoju povinnosť. Moje svedomie je čisté.“ - To nie ja, to povinnosť, to rozkaz.

Kniha Hormón blízkosti ponúka vzrušujúci fyziologický pohľad na témy intimity a vzťahov. Hormón blízkosti, oxytocín, nám poskytuje pocit pohody a mieru, ale tiež vytvára a posilňuje vzťahy počas našich životov. Kerstin Uvnäs Moberg, autorka priekopníckého Faktoru oxytocín, popisuje na základe svojho výskumu dôležitosť oxytocínu pre vytvorenie spojenia medzi rodičmi a deťmi, pre lásku a priateľstvo, ako aj pre vyššiu mieru dôvery v našej spoločnosti. Autorka tvrdí, že oxytocín hrá kľúčovú rolu v našej schopnosti socializovať sa, zažívať bezpečie a pokoj, dobre pracovať a byť zdraví. Skúma účinky oxytocínu v tehotenstve, procese pôrodu a laktácie, a venuje sa i úlohe oxytocínu vo vzťahu medzi matkou a dieťaťom a jeho dlhodobým prospešným efektom. Oxytocín má významnú úlohu aj vo vzťahoch v dospelosti. Vytvára puto medzi milencami a stimuluje sociálne interakcie, ktoré nám umožňujú vznik priateľstiev a prácu v skupinách. Pocit dôvery, navodený oxytocínom, nám umožňuje veriť aj neznámym ľuďom a zodpovedá za tzv. fenomén duly (viac viď v knihe). Kniha sa venuje aj vzťahu medzi potravou a pocitom blízkosti, a dozvieme sa z nej, ako nám môže hormón blízkosti ponúknuť kľúč k dobrému zdraviu a dlhému životu.

Doktori Campbell a Rohrbaugh napísali jasnú, praktickú, vyváženú, duchaplnú a užitočnú príručku biopsychosociálnej konceptualizácie. Isté je, že sa stane jednou z klasických v oblasti vzdelávania v klinickej psychiatrii. Dr. Anthony Rostain, M.D., M.A., riaditeľ vzdelávania, Psychiatrické oddelenie Pensilvánskej Univerzity, U.S.A. Na základe modelu Georga Engela pomáha Biopsychosociálna konceptualizácia lekárom, psychiatrom a študentom efektívne zbierať a triediť údaje od pacienta, aby v limitovanom časovom rámci získali ucelenú históriu týkajúcu sa duševného zdravia. Zatiaľčo vačšina súčasných modelov berie do úvahy len jeden faktor, Campbell a Rohrbaugh zdôrazňujú a berú do úvahy tri dôležité komponenty (biologický, sociálny a psychologický). Detailne je vysvetlený proces identifikovania príslušných dát v každej oblasti biopsychosociálneho modelu. Zvláštna kapitola je venovaná využitiu biopsychosociálnej konceptualizácie na vypracovanie terapeutických odporúčaní. Autori ponúkajú schémy uľahčujúce prehľadné usporiadanie údajov a zistení. Biopsychosociálny model a konceptualizácia prípadu má praktickú hodnotu nielen pre lekárov, psychiatrov, ale aj pre ďalších profesionálov v starostlivosti o zdravie, napr. klinických psychológov, psychoterapeutov, zdravotné sestry, sociálnych pracovníkov. William H. Campbell, M.S., MBA, je profesorom psychiatrie na Case Western Reserve University School of Medicine a riaditeľ doškolovacieho programu a klinických služieb oddelenia psychiatrie v univerzitnej nemocnici Clevelandu. Robert M. Rohrbaugh, M.D., je profesorom psychiatrie,riaditeľ doškolovacieho programu na oddelení psychiatrie Yale University.

Jedna z uznávaných komplexných definícií pochádza od Hansa Strotzku a hovorí, že je to vedomý a plánovaný interakčný proces za účelom ovplyvnenia porúch správania a stavov utrpenia, o ktorých je konsenzus (napr. medzi lekárom/psychoterapeutom a pacientom), že si vyžadujú liečbu pomocou psychologických prostriedkov (komunikáciou) so zameraním na určitý definovaný cieľ (napr. minimalizovanie symptómu) prostredníctvom naučiteľných techník, na báze určitej teórie normálneho a patologického správania. Psychoterapeutické metódy sa dajú využiť na rozvoj ľudského potenciálu, komplexnej empatie, sebapoznávania a uvoľneného vedomia aj u zdravých ľudí. Leonhard Schlegel sa podujal na sprehľadnenie psychoterapeutických smerov a metód, ktoré pokladá za historicky a aktuálne významné. Takýchto stručný a obsažný prehľad bol schopný urobiť vďaka svojej bohatej klinickej, supervíznej a školiteľskej praxi kombinovanej s dôkladným štúdiom a nevšednou poznávacou kapacitou. Poukazuje na integračný potenciál transakčnej analýzy. Za svoje práce získal medzinárodnú cenu Erika Berneho. L. Schlegel bol v živom ľudskom a odbornom kontakte s veľkými postavami zurišskej psychiatrie a psychoterapie, napr. C. G. Jungom, M. Bleulerom, M. Bossom. V slovenčine dosiaľ vyšli jeho Základy hlbinnej psychológie I-III, IV a Transakčná analýza. - See more at: http://vydavatel.sk/kniha/psychoterapia#sthash.MjP0XlzF.dpuf

Anne Philipe napísala autobiografiu strácania a straty milovaného človeka smrťou. Manžela stráca po 8 rokoch šťastného manželstva. Majú dve malé deti. Jej manžel (bol to slávny herec Gerard Philipe) ochorel na zhubné ochorenie. Od stanovenia diagnózy do konca života zostávajú len 3 týždne. Strata blízkej bytosti je úder, ktorý človeka obvykle poznačí na celý život. Ako sa hojí takáto rana, bolesť? Hrozí ochorenie z nehojacej sa rany? Alebo napriek utrpeniu si človek uchová psychické a telesné zdravie? Alebo dokonca nadobudne jeho osobnosť novú dimenziu ľudskosti? Prehĺbeného chápania života, seba a ľudí? Anne s prenikavou úprimnosťou a jasnosťou opisuje svoju vnútornú cestu. Citácie z jej diela sa objavujú aj v odbornej literatúre o „smútkovej vnútornej práci“ pri ilustrovaní normálnych, často rozporuplných psychických stavov a procesov pri strácaní a strate blízkeho milovaného človeka, v rámci ktorých bývajú momenty pripomínajúce šialenstvo.

Podstata a funkcie snívania prináša pohľad na komplexnú teóriu snívania založenú na dlhoročnom psychologickom a biologickom výskume Ernesta Hartmanna a ďalších. Zásadnou koncepciou tejto teórie je myšlienka ústredného obrazu sna; Hartmann v tejto knihe dokazuje, že ľudia, ktorí nedávno zažili nejaký traumatický zážitok – požiar, útok či znásilnenie – opakovane prežívajú sen, v ktorom ich zmetie prílivova vlna. Sny s takýmito ústrednými obrazmi nezobrazujú skutočný traumatický zážitok, ale ústredný obraz v nich odhaľuje emocionálnu reakciu na tento zážitok. Sny so silným ústredným obrazom, napríklad sny o prílivovej vlne, sa líšia v intenzite v závislosti od závažnosti traumatického zážitku; tento model sa nepopierateľne dokázal v systematických výskumoch snov z obdobia pred teroristickými útokmi v New Yorku 11. septembra 2001 a po tomto období. Hartmannova teória obsahuje tri základné elementy: snívanie je len jednou z foriem fungovania našej psychiky, objavuje sa v kontinuu, ktorého spektrum tvorí sústredené bdelé myslenie, rozjímanie, meditovanie, fantazírovanie, denné snenie a snívanie v spánku. Po druhé, snívanie je hyperkonektívne, spája materiál plynulejšie a vytvára spoje, ktoré sa nedajú tak ľahko vytvoriť v myšlienkach počas dňa. a napokon, spoje, ktoré sen vytvára, nie sú náhodné, sú pod vplyvom emócií a emocionálnych stavov snívajúceho, takže čím silnejšia emócia, tým intenzívnejší je centrálny obraz. Dr. Ernest Hartmann je profesorom psychiatrie na Tuftovej Lekárskej Univerzite, bývalý prezident Medzinárodnej asociácie pre výskum snov a prvý šéfredaktor časopisu Dreaming. Je jedným z najlepších odborníkov v oblasti výskumu sna, spánku a osobnosti na svete. Je autorom deviatich kníh a viac nez 350 článkov na túto tému. Pôsobil tiez vo volenej funkcii prezidenta Americkej psychiatrickej asociácie. Dr. Hartmann sa cez svojho otca psychoanalytika Heinza Hartmanna osobne stretol so Sigmundom Freudom. O tomto stretnutí Dr. Hartmann hovorí: „Freud mal 80 a ja iba dva, takže to nebolo bohvieaké splynutie duší."

J. William Worden, PhD, ABPP je členom Americkej psychologickej asociácie, držiteľom akademických titulov na Harvard Medical School a na Rosemead Graduate School of Psychology v Kalifornii. Vo svojej klinickej práci sa viac ako 40 rokov zameriava na problémy pri život ohrozujúcich ochoreniach. Jeho kniha Smútkové poradenstvo a smútková terapia bola preložená do 11 jazykov a na celom svete sa odporúča ako štandardná k danej téme.

Profesor psychiatrie a psychoanalytik na New York State University sa podujal opísať svoj jeden klinický pracovný deň. Umožňuje nám jedinečný zážitok z pozorovaných fenoménov, z komunikácie v ambulancii, životných príbehov a odkrývania vnútra ľudí, ktorí to potrebujú.

Mnoho štúdií v posledných desaťročiach skúmalo genetické pozadie psychických porúch. Výskum mozgových mechanizmov a regiónov mozgu zúčastnených na určitých dysfunkciách výrazne prispel k novším poznatkom o vzťahu medzi mozgovou patológiou a psychopatológiou. V kontraste s tým omnoho menej vieme o tom, „prečo“ sú vôbec určité indivíduá vulnerabilné na psychické ochorenia a či príčiny ochorenia súvisia so selekciou vplyvom evolučných síl alebo sú jednoducho vedľajšími produktami iných druhovo špecifických charakteristík. Táto kniha poskytuje nový integratívny prístup k chápaniu psychopatologických stavov – prístup, ktorý zahŕňa kogníciu, emóciu, správanie a interakcie medzi vrodenými dispozíciami a prostredím. Pre tento prístup je ústredné prepojenie psychiatrického modelu s evolúciou človeka. Psychiatri potrebujú poznávať, prečo sa ľudská myseľ a mozog vyvinuli spôsobom akým sa vyvinuli. V troch častiach tejto knihy sa prezentuje súhrnný opis evolúcie ľudského mozgu z hľadiska morfológie a funkcie a ako to súvisí s naším súčasným chápaním psychopatológie. Táto kniha je prístupne napísaná a ukazuje, ako sa môže zlepšiť naše chápanie a liečba špecifických porúch, napr. depresie, schizofrénie a iných, keď berieme do úvahy evolučné faktory.

MOLEKULÁRNA NEUROPSYCHOFARMAKOLÓGIA poskytuje jasné a dôkladné vysvetlenie molekulárneho fungovania nervového systému v norme a pri chorobných stavoch. Viac ako tristo plne farebných ilustrácií prevádzaných didaktickými textovými odstavcami umožňuje hlboké pochopenie fungovania receptorov nervových buniek, ich efektorov a zamerania druhých poslov, a tiež molekulárnej genetiky, ktorá je často súčasťou týchto systémov. Budete tiež spoznávať ako narušená funkcia týchto molekulárnych systémov súvisí s humánnymi ochoreniami a príslušnou medikamentóznou liečbou.MOLEKULÁRNA NEUROPSYCHOFARMAKOLÓGIA je veľmi významným, dobre napísaným zdrojom, ktorý Vám pomôže urobiť prepojenie medzi neuropsychofarmakológiou a klinickou neurovedou.

Dnešnej spoločnosti sa často vytýka konzumný spôsob života. Každý z jej členov, ako by bol stále viac navádzaný stať sa spotrebiteľom. Využívať všetko, čo mu civilizácia a technický pokrok ponúkajú, bez zreteľa na to, či to skutočne potrebuje a aký t o má pre neho a jeho život význam či hodnotu. Stále častejšie nás zaujíma "adrenalín" či vzrušenie z vonkajších podnetov a zážitkov a atále menej sa venujeme vnúternému svetu svojej psychiky. Svetu myšlienok, predstáv, spomienok i želaní. Stále mene j rozumieme samým sebe i ľuďom, s ktorými by sme si mali byť blízki. Rozprávame sa s nimi, ale zriedka nachádzame medzi nimi a sebou hlbšie vzájomné pochopenie. Často nám stačí, že o niečom vieme a už sa domnievame, že to poznáme. Domáhame sa práva n a slobodu, ale zabúdame na zodpovednosť. Neusilujeme sa o poznanie toho, akými sú život a svet v skutočnosti, ale často nám stačí naše presvedčenie Aj o tom sú Zamyslenia. Sú napísané o niečo náročnejším spôsobom, ktorý si vyžaduje, aby im čitateľ v enoval viac pozornosti. Nabádajú ho však, aby sa hlbšie zamýšľal nad sebou, svetom i ľudským životom.

Slovenské vydanie deviateho plne aktualizovaného amerického vydania. Kniha je najuznávanejším manuálom asertivity. Doplnená o poznatky týkajúce sa sociálnej inteligencie, osobných väzieb, výskumu mozgu, narábania s kritikou, asertivity v e-mailoch a sociálnych sieťach, prejavovania hnevu, nadmernej sociálnej úzkosti, vytrvalosti. A čo robiť keď asertivita nefunguje? V USA je to psychoterapeutami najčastejšie odporúčaný sprievodca.

Hlbinná psychoterapia patrí do rodiny psychoterapeutických metód, ktorých korene siahajú k Sigmundovi Freudovi. Jej moderné súčasnépoňatie, ktoré reflektuje prakticky všetky významné objavy v oblasti psychoterapie, načrtáva táto kniha zrozumiteľným a didakticky sviežim spôsobom. Pojem hlbinnej psychoterapie (v nemecky hovoriacich krajinách) sa do značnej miery prekrýva s pojmom psychodynamická psychoterapia a psychoanalytická psychoterapia (v anglicky hovoriacich zemiach). Názov je odvodený z konceptu hlbinnej psychológie. Prvý raz tento pojem použil Freudov kolega a priateľ švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler v Ročenke pre psychoanalytické a psychopatologické výskumy, ktorú vydávali spoločne. Tento termín neskôr prevzal aj S. Freud. V koncepte sa zdôrazňujú nevedomé procesy, nevedomé motívy prežívania a správania a vnútorná identita medzi patologickými a tzv. normálnymi procesmi. Ak metaforicky chápeme vedomie ako povrch, potom nevedomie, neuvedomovanie môžeme označiť ako hĺbku. Koncept hlbinnej psychológie a tiež hlbinnej psychoterapie si získal veľa priaznivcov medzi odborníkmi aj vďaka svojej tolerantnosti voči inovatívnym teoretickým koncepciám a terapeutickým postupom presahujúcich rámec pôvodnej psychoanalýzy. V priebehu desaťročí sa osvedčila ich integračná a absorpčná vitalita. Monografia modernej hlbinnej psychoterapie je zdrojom užitočných a inšpiratívnych informácií pre profesionálov v oblasti duševného zdravia.

Stručný a informatívny sprievodca pre každého, kto pracuje v oblasti duševného zdravia. Napriek tomu, že farmakoterapia pomohla pomerne veľkej skupine pacientov, nepreukázala schopnosť pomôcť všetkým ľuďom s psychickou poruchou. Dôležité miesto tu majú psychoterapeutické liečby, či už ako alternatíva alebo v kombinácii s farmakoterapiou. „Psychodynamická psychoterapia – vysvetlená“ mala vo Veľkej Británii a USA veľký úspech. Ide o stručný, ale komplexný prehľad tejto dôležitej liečby. Kniha stavia na súčasných vedomostiach, svojím obsahom je jasná a zrozumiteľná, vysvetľuje spojenie medzi psychoterapiou a ostatnými psychiatrickými liečbami, a medzi neurobiológiou a psychológiou. Vysvetľuje vzťah medzi biologickým a psychologickým prístupom k psychickému fungovaniu. Táto kniha umiestňuje psychoterapiu do kontextu psychiatrie. Načrtáva dôležité teórie dynamickej / psychodynamickej psychoterapie a obsahuje klinické prípady na ilustrovanie teórie a praxe. Vysvetľuje dynamiku bežných psychiatrických stavov a ukazuje ako písať dynamickú konceptualizáciu.„Psychodynamická psychoterapia – vysvetlená“ je dôležitou literatúrou pre psychiatrov v postgraduálnom vzdelávaní, pracovníkov v psychiatrickom ošetrovateľstve, pre všeobecných lekárov, psychiatrov, psychológov, poradcov, študentov medicíny a ošetrovateľstva a mladých lekárov. Aj pacienti môžu mať úžitok z jednoduchého vysvetlenia ako psychodynamická terapia súvisí s inými terapiami a ako pracuje. Kniha poskytuje veľa informácií potrebných pre atestačnú skúšku v Británii. Je tiež skvelou pomôckou na zopakovanie

Kompletný sprievodca „Interpersonálna psychoterapia bola vyvinutá v roku 1970 ako individuálna liečba depresie, neskôr sa rozširovala a modifikovala aj pre účely profylaktickej liečby podobne ako pre akútnu liečbu. Vyvinuli sa tiež modifikácie pre liečbu úzkostných porúch a porúch príjmu potravy a tiež pre abúzus látok, prácu s pármi, adolescentmi a pacientmi vo vyššom veku... Ide o jednu z mála psychoterapií, ktorá disponuje dôkazmi o väčšej efektivite než pri psychoterapii použitej za účelom kontroly. Tento kompletný sprievodca je dôležitý študijný materiál pre všetkých profesionálov, ktorí liečia pacientov, tiež pre tých, ktorí skúmajú psychiatrickú liečbu a ktorí chcú vedieť ako prepájanie klinického chápania a vedeckého výskumu revolucionalizuje modernú psychoterapiu.“ Robert Michels, M.D., Walsh McDermott University Professor of Medicine, University Professor of Psychiatry, Cornell University Medical College „Táto kniha sa určite stane rozhodujúcim textom o interpersonálnej psychoterapii. Celou problematikou sa zaoberá komplexne, vyhýba sa odbornému žargónu a je radosť ju čítať. Jej prednosťou je, že je súčasne prístupná pre začínajúcich študentov a pritom dostatočne pokročilá, aby upútala záujem aj skúsených klinikov. Vrelo ju odporúčam.“ Glen O. Gabbard, M.D., Callaway Distinguished Professor, The Menninger Clinic