Vydavateľstvo Rak strana 3 z 6

Vo Vydavateľstvo RAK Budmerice vychádza už roky vypredaná a dlho očakávaná kniha Jána Steinhübela, Nitrianske kniežatstvo, rozsiahla 600 stranová monografia z čias, keď Nitrianske kniežatstvo bolo Slovenskom a nitrianske biskupstvo jeho duchovným centrom. Je ohraničená rokmi 470 až 1100. Už to však nie je tá istá kniha ako prvé vydanie z roku 2004. Počet kapitol narástol z pôvodných 16 na 20 a pribudlo aj vyše 200 poznámok. Čitateľ v knihe nájde novú a podrobnú rekonštrukciu cesty, ktorou roku 631 tiahla franská armáda k Wogatisburgu, dozvie sa, ako sa Bulharsko po zániku Avarskej ríše dostalo do susedstva s Nitrianskym kniežatstvom, a prečíta si viac podrobností o Svätoplukových výbojoch v Panónii. Najnovšie archeologické datovanie pomocou dendrochronológie prinieslo nový názor o dobe vzniku mohutných drevozemných stavieb s čelnou kamennou stenou, ktoré chránili Pobedim a Majcichov na Považí, Ostrú skalu na Orave, Čingov na Spiši a napokon i samotnú Nitru. Na ďalších stranách sme upresnili a doplnili výklad o pripojení Nitrianska k Uhorsku a viac sme sa rozpísali o Bratislave, ktorú vtedy nazývali Preslava. Vďaka záujmu čitateľov dostáva verejnosť do rúk knihu znova, vo väčšom rozsahu a v novej úprave.

Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela, Žigmunda Luxemburského. Barbora. „Čierna kráľovná“ alebo „nemecká Messalina“ je známa skôr ako podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, než ako skutočná historická osobnosť. Napriek tomu, že bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a poldruha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala až doteraz mimo pozornosti historikov. Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nesporne pozoruhodnej žene – kráľovnej. Čierna kráľovná je svojským pokračovaním Dvořákovej knihy Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský), knihy, ktorá sa dočkala štyroch vydaní na Slovensku i v zahraničí.

Sonda do života stredovekého šľachtica s osobitným zreteľom na územie Slovenska.Kniha si vyslúžila prídomok „Biblia slovenského stredoveku“. O výnimočnom úspechu svedčí maďarské vydanie z roku 2003. Prvé slovenské vydanie vyšlo v roku 2003 a po rozobraní prvého vydania ešte raz v roku 2004. Tretie vydanie sa dočkalo významných zmien, autorka knihu zužitkovala takmer desaťročie práce a knihu podstatne rozšírila: je takmer o osemdesiat strán hrubšia.Vychádza v spolupráci s vydavateľstvom Veda.Rytier a jeho kráľ je jedinečná, v slovenskej historiografii prvá kniha, ktorá rozpráva o šľachte v stredoveku, o jej bojoch, hrdinstvách i zradách, o hradoch a o živote, ktorý sa nich odohrával – a to všetko na podklade pôvodného archívneho, doteraz zväčša neznámeho materiálu.Je to rozprávanie o legendami opradenom rytierovi, ktorý sa cez Beckov a svojho šaša dostal aj do historického vedomia Slovákov, žiaľ, v neuveriteľne skreslenej podobe – ako krutý a rozmarný pán.Stibor Daniely Dvořákovej je celkom iný, ušľachtilý, hrdinský, ochranca vdov, sirôt a starých ľudí, navyše zakladateľ stiborovskej dynastie, ktorá zohrala významnú úlohu nielen v dejinách Slovenska, ale aj celého Uhorska, ba aj Poľska. V poľskom historickom vedomí hrá Stibor úlohu hrdinu. K jeho osobe sa viaže povesť ako zachránil svojho kráľa pred Turkami a potom skočil na koni oblečený v brnení do Dunaja a preplával ho. Autorke knihy Rytier a jeho kráľ sa podarilo zistiť, že táto na prvý pohľad fantastická historka (brnenie vážilo vyše 50 kilogramov) má reálne jadro. V knihe je celý rad aj ďalších príbehov a faktov, ktoré zobrazujú život stredovekého šľachtica na území Slovenska v reálnej, rôznymi schémami neskreslenej podobe.

Knižný rok uzatvára Vydavateľstvo RAK originálnym zväzkom Barbory Dvořákovej-Hatrákovej, Tatove Odkryté dejiny. Sú to spomienky dcéry, ktorá prežila podstatnú časť života vedľa svojho otca. Opisujú všetko podstatné, vysvetľujú českosť mena slovenského historika i okolnosti, ako sa prihodilo, že sa stal jedným z najznámejších slovenských historikov, spisovateľov, televíznych scenáristov a moderátorov. Prológ Vždy, keď som niekde s mojím tatom, jedno, či ideme po Bratislave, či sme na výlete, na lyžiarskom svahu (áno, aj po osemdesiatke je vášnivým lyžiarom), alebo keď pred cintorínmi kupujeme na Dušičky sviečky (je to náš každoročný rituál, bohužiaľ, z roka na rok sviečok pribúda), som svedkom toho, ako sa k nemu ľudia hlásia: Pán Dvořák, čítali sme vaše knihy, videli vaše filmy, boli sme na vašej besede... Až ma udivuje, koľko Slovákov sa zaujíma o históriu.