Vysoká škola múzických umení

Sci-fi patrí medzi najpopulárnejšie žánre celej histórie kinematografie a špeciálne to platí dnes, v dobe masívneho rozvoja počítačových trikov a zároveň neustále sa zrýchľujúcich technologických zmien. Ide o strhujúci žáner. Vzhľadom na schopnosť vniesť vedecko-fantastický prvok do ľubovoľného príbehu dokáže strhnúť aj výbušnou akciou na Zemi či vo vesmíre, aj pomaly plynúcim príbehom s dominantným postavením symboliky či komorným zameraním. SF reflektuje stav súdobej spoločnosti a jej kultúru, zároveň ju však dokáže aj zásadnejšie formovať, a to výraznejšie než ktorýkoľvek iný žáner. Príkladom z literatúry nech sú predpovede technologických vynálezov v dielach Julesa Vernea z počiatkov žánru či cesty mimo atmosféru našej planéty do otvoreného vesmíru v raných kinematografických dielach (napr. Cesta na Mars z roku 1918).

V prvej cˇasti knihy Svetové osobnosti moderného tanca 1 sa autorka Dominika Beňaková zaoberala prvou genera´ciou americky´ch tvorcov moderne´ho tanca. V Amerike do tejto genera´cie, ktorá sa nazy´va aj pionierska, patria tanecˇnice Loi¨e Fuller, Isadora Duncan, Ruth St. Denis a Ted Shawn. Dočítate sa, za aky´ch podmienok sa tam moderny´ tanec formoval, že tanecˇne´ vystu´penia boli prevazˇne za´bavne´ho charakteru, a dˇalej take´, v ktory´ch sa zˇeny tzv. odhalˇovali, napri´klad tance s vola´novy´mi suknˇami podlˇa francu´zskej mo´dy, pri ktory´ch boli tanecˇniciam vidno nohy. Mimo divadiel sa tancovali spolocˇenske´ tance, zvycˇajne importovane´ z Euro´py, alebo aj po^vodne´ (square dance). Zˇivoty tanečných osobnosti´ su´ fascinuju´ce, a za´rovenˇ insˇpiruju´ce. Vdˇaka ich nekonecˇnej snahe, vytrvalosti a odvahe mo^zˇu povzbuditˇ tvorive´ ambi´cie aj su´cˇasnej genera´cie mlady´ch umelcov. V neposlednom rade treba poznamenatˇ, zˇe dostupnej literatu´ry o tanci je v slovencˇine zu´falo ma´lo.

Kniha herca a pedagóga Štefana Bučka skúma poéziu ako literárny fenomén z hľadiska umeleckého prednesu a dokladuje, že poézia bola historicky určená najmä pre takýto spôsob šírenia. Autor si všíma akým spôsobom sa viazaný a metaforický spôsob vyjadrovania dostáva naprieč zemeguľou v rôznych etnikách a kultúrach do ľudského povedomia a akú úlohu zohráva rozvoj filozofie pri jeho kreovaní. Postupne si všíma v historickom vývine prvky, ktoré hovoria o osobných témach autorov zachovaných spisov a nachádza v nich univerzálny rozmer. Cez ich privátny charakter v rôznych hraničných životných situáciách človeka poukazuje na možnosť sebaidentifikácie s poetickými obrazmi. Kniha núka autorský pohľad skúmania samého seba pri sebaidentifikačnom procese vo výbere kľúčových diel svetovej literatúry, ktoré mal autor možnosť za svoju dlhú umeleckú prax interpretovať.