Zrejme

Zoja predpokladala, že si môže vydýchnuť. Luxemburg mal byť konečnou zastávkou, život už mal len pokojne plynúť. So Slovenskom sa viac-menej rozlúčila. Jej rodná krajina sa však odmieta rozlúčiť s ňou. Na stenu klope nový kolega z vedľajšej kancelárie, ktorého poznala, keď bol ešte dieťaťom. Namrzená matka vyvára, upratuje a radí, hoci ju o to nikto nežiada. V nočnom parku plače potulný barista, ktorý sa Zoji nečakane postaví do cesty. Postavy vytvárajú okolo nej spleť vzťahov prepájajúcich ju s domovom. Nútia ju konfrontovať sa s vlastnou túžbou, a tiež spochybniť piedestály, na ktorých stoja rodinní svätci.

Desať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Do starého domu so zvláštnou modernou nadstavbou sa nasťahuje malý chlapec Oliver. Rád na špinavom schodisku vegetuje a číta si. V každom ďalšom príbehu má o rok viac. V niektorých sa len mihne, v iných je ústrednou postavou. Všetci ho poznajú, hoci sa často nepoznajú ani medzi sebou. Obyvatelia bytovky by boli najradšej ostrovmi sami pre seba, ale to sa nedá. Majú priveľa spoločného. Schody, stúpačky, dieru v streche. Zdieľajú spomienky, počujú svoje kýchnutia, nadávky, vzdychy pri milovaní. Vždy ich spájal dom, v ktorom žijú. A teraz aj tmavovlasý chlapec s knihou na schodoch.