Literárna revue 22/2016
Prajem vám príjemný neskorý večer,
milí priatelia, vitajte pri počúvaní sobotnej Literárnej revue rádia Slovensko. K literárnym pikoškám posledného obdobia patrí napr. veľkolepé odhalenie identity populárnej talianskej autorky Eleny Ferrante, ktorú začiatkom októbra vypátral investigatívny novinár Claudio Gatti. Naši investigatívni novinári majú našťastie úplne iné starosti a neobťažujú čitateľov bulváru pravými menami úspešných autorov.
V dnešnej relácii vás čaká šesť súťažných ukážok z knižných noviniek a rozhovor s básnikom a aforistom Ondrejom Kalamárom a čínskym prozaikom Jü Chuom. A keďže ma tento rok pobavili zaručené tipy na výhercu Nobelovej ceny za literatúru, rozhodol som sa zveriť hudobnú stránku relácie jej tohtoročnému víťazovi Bobovi Dylanovi. Keď už o tú Nobelovku až tak nestojí...
Príjemné počúvanie tretej októbrovej Literárnej revue vám prajú Tatiana Horváthová, Rudi Fritzman a Dado Nagy.
Kým sa naplno ponoríme do dnešných knižných noviniek a zaujímavostí, rád by som vás upozornil, že dnešnú reláciu vysielame zo záznamu, takže ak chcete súťažiť, pozorne nás počúvajte a na konci nám môžete napísať, aké novinky dnes v relácii postupne odznejú.
Keď som už na úvod začal tému Nobelovej ceny za literatúru, tak viac ako Bob Dylan ma zaujal fakt, že od niektorých laureátov Nobelovej ceny v slovenskom preklade neexistuje vôbec nič. Platí to napr. pre dielo originálneho čínskeho prozaika a magického realistu Mo Jen(a), ktorý získal Nobelovku pred štyrmi rokmi.
Výnimkou je iný čínsky spisovateľ - Jü Chua. Pred niekoľkými rokmi vyšiel v slovenčine jeho dvojdielny román Bratia a v týchto dňoch vychádza Jü Chuov skvelý román Siedmy deň.
Táto originálna hutná próza podáva satyricko-absurdný obraz dnešnej Číny v štýle Franza Kafku. Je situovaná do prostredia pohrebného ústavu, druhého sveta a tzv. zeme nepochovaných.
Hlavná postava - 41 ročný Jang Fej reprezentuje tých menej úspešných a dravých čínskych súčasníkov. Jeho príbeh sa začína cestou do pohrebného ústavu, kam sa má dostaviť na vlastnú kremáciu. Medzi nebožtíkmi je poriadny nátresk, no tí zámožnejší majú aj tu svoju VIP zónu a špeciálne privilégiá.
Jang Fej neberie vlastnú smrť príliš vážne. Nemá pripravenú urnu, ani hrobové miesto a dokonca ani vhodné šaty. Putuje teda do zeme nepochovaných, kde má stráviť sedem dní. Túla sa po miestach, ktoré mu boli blízke, stretáva sa s ľuďmi, ktorých mal a rád a v retrospektíve opisuje príbeh vlastného života.
Okrem toho hovorí aj rôznych šokujúcich udalostiach zo súčasnej Číny – napr. o getách plných prisťahovalcov, o obchodoch s ľudskými orgánmi, o skorumpovanej polícii, o smutných dôsledkoch politiky jedného dieťaťa a iných sociálnych experimentoch...
Jang Fejovo rozprávanie však aj napriek veľkej miere kritickosti nepôsobí bezútešne ani depresívne. Práve naopak.
Rozhovor s čínskym prozaikom Jü Chuom si vypočujete na úplný záver Literárnej revue – pred vyhlásením víťazov mailovej súťaže.
Fredric Backman - Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa
Druhá dnešná ukážka pochádza z humoristického románu švédskeho blogera a spisovateľa Fredrica Backmana, ktorý sa stal známym vďaka románu Muž menom Ove. Hlavnou postavou bol večne nevrlý, zatrpknutý frfloš a tak trocha švédsky nacionalista. Zomrela mu milovaná žena a z neho sa stal samotár, ktorý pomaly stráca zmysel života.
V týchto dňoch vychádza v slovenskom preklade Márie Bratovej Backmanova v poradí tretia kniha – Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa.
Hlavnou postavou je sedemročná Elsa, ktorá je na svoj vek mimoriadne zrelá a inteligentná. Jej najlepšou, a v skutočnosti jedinou priateľkou, je jej sedemdesiatsedemročná babička. Tá kedysi bola vychýrenou a úspešnou chirurgičkou, no dnes jazdí bez vodičského preukazu a nevítaných návštevníkov domu z balkóna ostreľuje paintballovou puškou. Ľudia o nej tvrdia, že bláznivá. Ibaže babička je výnimočná - ovláda tajný jazyk a má vlastné kráľovstvo, v ktorom všetko funguje podľa iných pravidiel. Presne tam zaviedla vnučku Elsu, keď sa jej rodičia rozviedli a v škole ju šikanovali. Ich spoločným útočiskom je kráľovstvo Miamas.
Jedného dňa však babička ochorie a dozvie sa, že zomiera. Milovanej vnučke Else ešte pripraví posledné dobrodružstvo – v podobe série listov, v ktorých sa ospravedlňuje susedom. Ich doručovanie zavedie Elsu na výpravu plnú stretnutí, napríklad s militantnými zástancami spoločenstva vlastníkov bytov, s fanatickým kávičkárom, s bojovým psom, aj hroznou babizňou. Pri dobrodružnom putovaní sa Elsa učí akceptovať smrť blízkych a krok za krokom odhaľuje pravdu o kráľovstve Miamas a svojej babičke.
Mojim dnešným prvým hosťom je básnik a aforista Ondrej Kalamár, ktorému práve vychádza tretia básnická zbierka nazvaná Vstupna vlastné bezpečie. Ide o bilančnú spoveď či intímne melancholickú sondu do vnútorného života zrelého muža.
Príjemný sobotný večer, milí priatelia, vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue, ktorú začneme tradične knižnými tipmi. Dúfam, že niektoré z nich vás možno inšpirujú.
Tieto knihy teda nedávno zaujali:
literárneho publicistu Juraja Šlesara - Lyndsay Faye - Bohové Gothamu
básnika Ondreja Kalamára - Zuzana Kuglerová - Hraj (sa so mnou)
spisovateľa Daniela Heviera - Donato Carrisi - Súd duší
Tretia ukážka z knižnej novinky pochádza z najnovšieho detektívneho románu nórskeho spisovateľa a hudobníka Froda Sandera Oiena, píšuceho pod pseudonymom Samuel Björk. V slovenčine sa predstavil svojim prvým detektívnym trilerom nazvaným Cestujem sama. V češtine vyšla pod názvom V lese visí anděl.
Ďalším pokračovaním prípadov jeho detektíva Holgera Muncha je nový triler Sova. Zápletka je opäť dosť bizarná a šokujúca. V lese neďaleko Osla sa v podivnom hniezde zo sovieho peria nájde telo sedemnásťročného dievčaťa, ktoré ušlo z domova pre problémovú mládež.
Niekto ju rituálnym spôsobom zavraždil a umučil. Potom telo opatrne položil na lôžko z vtáčích pier a okolo umiestnil sviečky v tvare pentagramu. Prípadom sa začne opäť zaoberať skúsený detektív Holger Munch so svojim tímom. Vyšetrovanie pre nedostatok stôp začína viaznuť, až kým IT odborníkovi z oddelenia vrážd pošle záhadný hecker nahrávku, ktorá odhalí znepokojivé podrobnosti o osude zabitého dievčaťa. Vo filme sa mihne aj silueta vraha preoblečeného za sovu.
Sova má opäť napínavú zápletku, podobne ako predchádzajúci triler Cestujem sama. Súčasne sa však ponárame hlbšie do súkromia detektívov Holgera Muncha a Mii Krügerovej. Popri tom, ako sa snažia čo najrýchlejšie vyriešiť prípad a zastaviť brutálneho vraha, sa obaja vyšetrovatelia musia vyrovnať aj s množstvom osobných výziev.
Ľubomír Feldek - Životopis vo veršoch
Pri príležitosti nedávnych osemdesiatych narodenín významného slovenského básnika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka vyšla pred niekoľkými dňami krásna výpravná kniha nazvaná Životopis vo veršoch. Zostavila ju dcéra Ľubomíra Feldeka - Anna Lara a o ilustrácie a dizajn sa postaral výtvarník Miroslav Cipár.
Východiskovým žánrom Ľubomíra Feldeka bola vždy poézia, preto základ knihy tvorí prierez jeho básnickou tvorbou. Výber poetických textov je však popretkávaný aj prozaickými formami. Nie je postavený na chronológii zbierok, ale na chronológii autorovho života. Nijaký básnik nereaguje na svoje zážitky systematicky. Na niektoré si spomína a inšpiráciu v nich nachádza až celé desaťročia potom, čo sa odohrali, iné reflektuje v predstihu.
V tvorbe Ľubomíra Feldeka sa navyše nezrkadlí iba jeho vlastný životopis, ale je v ňom prítomný aj „životopis“ spoločnosti, slovenskej literatúry a umenia.
Rudolf Sloboda - Útek z rodnej obce
Keď som v roku 1994 po prvý raz navštívil v Devínskej novej Vsi spisovateľa Rudolf Sloboda, poznal som iba niekoľko jeho kníh. Prečítal som si jeho román Rozum, ktorý na mňa silne zapôsobil, prózu Stratený raj opisujúcu protialkoholické liečenie, detskú knihu Ako som sa stal mudrcom a zaujímavú zbierku esejí Pokus o autoportrét, ktorú som si kúpil v antikvariáte a takisto sa mi veľmi páčila. Dokonca som vtedy Slobodovi nesmierne závidel jeho slobodný život. Krátko pred mojou prvou profesionálnou návštevou v roku 1994 vyšla vo vtedajšom vydavateľstve Daniela Heviera zbierka Slobodových poviedok Útek z rodnej obce. Na obálke mala farebný obrázok, ktorý Rudo Sloboda nakreslil priamo na stenu vo svojej pracovni.
Poviedky z tejto zbierky boli pôvodne publikované v rôznych časopisoch. Obsahujú postavy a postavičky, ktoré prežívajú v podstate jednoduché kolízie a zápletky. V texte Moje názory na poviedku autor píše: „Poviedka by vždy mala byť odrazom nášho vlastného myslenia a trápenia. Pekné na nej je to, ak čitateľ uzná, že aj on mal podobné trápenie alebo radosť." A presne také sú tieto poviedky.
Rudo Sloboda v knihe opísal mnoho udalostí z vlastného života a veľa prezradil o tom ako píše a uvažuje. V týchto dňoch vychádza v reedícia zbierka Útek z rodnej obce – ako súčasť kompletného vydania diel Ruda Slobodu. Táto slobodovská edícia získala nedávno Národnú cenu za dizajn.
Zbierku by som si rád pripomenul ukážkou z poviedky Neusínaj, zažni slnko, ktorú vám prečíta Peter Sklár.
Rosemary Sullivanová - Stalinova dcéra
Na záver som si pre vás nechal aj jednu novinku zo žánru populárno - historickej literatúry. Kanadská spisovateľka a nositeľka viacerých literárnych cien Rosemary Sullivanová prichádza s objavným životopisom Svetlany Allilujevovej, ženy odsúdenej žiť v tieni svojho otca - sovietskeho diktátora Josifa Stalina.
Svetlana Allilujevová sa narodila v roku 1926 a mladosť prežila v časoch prudkého vzrastu moci jej otca i Sovietskeho zväzu v Kremli. O osemdesiatpäť rokov neskôr umrela ako Lana Petersová - bez peňazí, vo vidieckej nemocnici amerického štátu Wisconsin.
Svetlanu jej postavenie ochránilo pred hladom a vraždením, ktorým jej otec vystavil občanov Sovietskeho zväzu, nebola však proti tejto tragédii imúnna. Prišla o takmer každého, koho milovala, vrátane svojej matky, ktorá spáchala samovraždu. Až po otcovej smrti sa dozvedela pravdu o rozsahu jeho ukrutností.
Svojím útekom do Spojených štátov na vrchole studenej vojny Svetlana šokovala svet. Ale ani pobyt v Amerike nebol pre ňu jednoduchý. Spoločenstvo Taliesin založené architektom Frankom Lloydom Wrightom jej na istý čas vytvorilo druhú rodinu. Jej manželstvo s členom spoločenstva Wesleym Petersom, z ktorého vzišlo jedno dieťa, sa vďaka manipuláciám kontroverznej Wrightovej ženy po čase rozpadlo. A hoci sa Svetlana veľmi snažila dištancovať od svojej minulosti, nikdy sa jej nepodarilo striasť citového a psychologického bremena, aké pre ňu predstavoval jej otec.
Vďaka prístupu k materiálom FBI, CIA a Ruského štátneho archívu, ale aj úzkej spolupráci so Svetlaninou dcérou sa Rosemary Sullivanovej podarilo vytvoriť majstrovské životopisné dielo a podať ho s nebývalou intimitou.
Stalinova dcéra umiestňuje Svetlanu do širších geopolitických súvislostí, ale nespúšťa zo zreteľa jej silný ľudský príbeh. Tu je teda šiesta ukážka, ktorú vám v preklade Petra Fridnera prečíta Boris Farkaš.
Na záver pre vás mám ešte krátky rozhovor so súčasným čínskym spisovateľom, ktorý minulý týždeň navštívil Bratislavu. Jü Chua patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov čínskej avantgardy a celosvetovo sa preslávil svojim románom Žiť, ktorý bol aj úspešne sfilmovaný. Častou témou jeho tvorby je obdobie čínskej kultúrnej revolúcie a jej dôsledkov na životy obyčajných ľudí.
Po dvojdielnom románe Bratia vychádza Jü Chuovi v slovenskom preklade skvelý román Siedmy deň, ktorý je satyricko-absudným obrazom dnešnej Číny.
Zvukový archív relácie nájdete na stránke Pantarhei.sk v sekcii Knihožrút. A to je nadnes všetko. Peknú nedeľu vám prajú: Tatiana Horváthová, Rudi Fritzman a autor relácie Dado Nagy.
