Ľubomír Feldek

V septembri 2011 sa dostala na pulty jeho kniha Keď vládzeš ísť, aj keď musíš nadísť, ktorú tvorí výber jeho textov, uverejňovaných v rôznych periodikách. V tom istom mesiaci podpísal deklaráciu na podporu Pamätníka Novembra 1989 na bratislavskom námestí Slobody. V októbri 2011 uviedli na Žilinskom literárnom festivale jeho dielo Žilinská kniha Ľubomíra Feldeka, ktoré je súborom autorových spomienok na rodisko.
      Ľubomír Feldek sa narodil v Žiline 9. októbra 1936. Študoval slovenčinu a literatúru na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Roku 1958 ho prepustili a tak od roku 1959 pracoval ako pomocný robotník v tlačiarni, v rokoch 1960-1961 ako redaktor závodného časopisu Tesla Orava v Nižnej nad Oravou. Do roku 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. V rokoch 1973-1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a odvtedy je spisovateľom v slobodnom povolaní.
      V novembri 1989 spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre. Od mája 1990 do konca roku 1990 viedol týždenník Ahoj, Európa, vychádzajúci ako príloha denníka Verejnosť. Potom žil určité obdobie v Prahe (ČR).
      Ľubomír Feldek je majstrom všetkých literárnych žánrov. Do literatúry vstúpil ako stredoškolák. V čase štúdií v Bratislave vytvoril s Jánom Stacho, Jozefom Mihalkovičom a Jánom Ondrušom Trnavskú skupinu, ktorá do vtedajšej schematickej poézie priniesla zmyslovú konkrétnosť, metaforu a experiment. Svedectvo o neľahkých literárnych a životných osudoch predstaviteľov Trnavskej skupiny podal neskôr Ľubomír Feldek v knihe Prekliata Trnavská skupina (2007).
      V tvorbe pre deti vniesol do tradičnej, moralizátorskej poézie nový spôsob (Hra pre tvoje modré oči - 1959). Vydal básnické zbierky Jediný slaný domov (1961), Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980), Slovák na Mesiaci (1986), Plakať je krásne (1990) a výber z poézie pod názvom Usmiaty otec (1991), Odzemok na rozlúčku a 19 jarmočných piesní (1992), Milovanie v pokročilom veku (1994) a Lekárnička zamilovaných (2004).
      Napísal divadelné hry: Metafora (1977), Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), Utekajte, slečna Nituš (1986), Umenie neodísť (1988), Skúška (1988), Smrť v ružovom (1995) a Teta-neteta (1995). Je autorom filmového scenára k filmu Perinbaba (1984).
      Vyšli mu aj prózy Van Stiphout (1980), Svet je aj inde (v spolupráci s manželkou Oľgou, 1998), napísal eseje Z reči do reči (1977), Homo scribens (1982).
      Z kníh a hier pre deti najväčšmi zaujali: Hlava, ktorú som mal vtedy (1967), O hluchej babke a vnúčikovi Zlatúšikovi (1967), Zelené jelene (1968), Modrá kniha rozprávok (1974), Na motýlích krídlach (1977), 5 x Botafogo (1977), Zelená kniha rozprávok (1983), Perinbaba (1987). Pre nevidiace deti preložil limeriky, ktoré slovenskí moderátori nahovorili na CD knihu s názvom Limeriky z knihy nezmyslov (2010). Limerik je krátka päťveršová báseň, ktorá pomenúva určitý hendikep.
      Neodmysliteľnou súčasťou Feldekových aktivít je jeho bohatá prekladateľská činnosť. Vyšla séria jeho prekladov diel Williama Shakespeara, medzi nimi Romeo a Júlia, Hamlet, Trojkráľový večer, Sen svätojánskej noci. Ďalej prekladal diela takých autorov ako sú: Rabíndranáth Thákur, Karel Jaromír Erben, Ján Kollár, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Alexander Sergejevič Puškin či Julian Tuwim a ďalší. Preložil napríklad aj detskú operu O nakrivo postavenom komíne od Karla Loosa, ktorú uviedli v máji 2011 v rámci rodinných koncertov Slovenskej filharmónie v Bratislave.
      Je držiteľom ocenenia Cena Ivana Krasku za debut Jediný slaný domov (1961) a titulu Zaslúžilý umelec (1979). Krištáľové krídlo dostal za rok 2007 v kategórii literatúra a publicistika.
      V roku 2001 rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, že Slovenská republika porušila ľudské práva spisovateľa a publicistu Ľubomíra Feldeka, s ktorým sa na Slovensku sporil bývalý minister kultúry Dušan Slobodník.

(Zdroj TASR, foto: Wefo)