Zlodeji medu

Čarovný a tajomný Lukáš Luk nás po Príbehoch Považského Sokolca a Záhade Považského bula potešil svojou treťou knihou Zlodeji medu, opäť bibliofilsky veľmi peknou. Predchádzajúce knihy ilustrovali R. Krivoš a M. Laluha, no tentoraz si Luk svoje dielo ozdobil vlastnými vydarenými obrázkami, čo sa nevída veľmi často. Tí, ktorí poznajú Lukovo ľahké pero a nezameniteľný štýl, nebudú sklamaní ani po prečítaní Zlodejov medu. Tentokrát nás autor privádza do 11. storočia niekde na Považie do okolia Skalky, ako môže čitateľ z náznakov vydedukovať.

Už niekoľko generácií sa ľud zhromažďuje okolo kresťanských chrámov, no staré povery sú stále živé. Na územie si nárokuje kráľ Štefan i Boleslav Chrabrý. Sledujeme viacero postáv: bratov brtníkov, z ktorých mladší sa fatálne zamiluje do Medny, dcéry polanského kupca („Nikdy nedovolím, aby si sa vydala za takého horalského trhana!“, vraví otec) , kňaza otca Damiána, „slúžiaceho liturgiu v starej reči“, starú Kvasomilu, „ktorá ovláda čary a zaklínadlá predkov“, mníchov pod „Zubrím vrchom“, kráľovský pár Gizelu a Štefana a mnohých ďalších.

Je to obdobie, kedy sa v hornom Uhorsku šíri vlašský orech, vinič a včelárstvo. Vydarený je aj snový prestrih do súčasnosti na ženu „s divotvorným hríbikom“, proroctvo o „pastierovi, čo bude nosiť červené krpce“ či návod na 40 dňový pôst s jedným orechom denne. No radosť si nového Luka prečítať.