Stojedenročný starček, ktorý sa obával, že priveľa myslí

Kniha pobavila rovnako ako prvý diel. Autor nesklamal. Skvelý relax pri čítaní knihy :-)

Autor má neuveriteľné množstvo slovnej zásoby. Patrične ju využil aj v tomto pokračovaní. Ale na rozdiel od predošlých dielov, kde sa na jednej strane dočítate, čo sa stalo v minulosti a hneď na ďalšej sa ocitáte zasa v prítomnosti, tak tu sa jedná o jeden celistvý príbeh, ktorý je však veľmi aktuálny až alarmujúci. A asi ešte dlho ním zostane. Pán spisovateľ v ňom napísal vkusne to, čo sa ostatní boja povedať nahlas. Za mňa výborný výkon.

Oproti neskutočne vtipnej prvej časti, ktorá ma niekoľkokrát dvihla zo sedla a nútila sa smiať, oproti milej Analfabetke, bohužiaľ, mierne sklamanie. Niekedy je možno lepšie nechať iba prvú časť a nepísať za každú cenu pokračovania. Alan, s ktorým sa ocitáme v súčasnosti a vo veľkej medzinárodnej politike už nie je tým, čím býval. Ale možno to je tým, že minulosť mám radšej, skôr by som prijala jeho stretnutia s historickými osobnosťami. Možno mi len nesadol štýl autora, ale nápaditosť a humor už v tejto knihe dosť chýbali.

Storočný bol úžasný, analfabetka to isté, zabijak Anders trochu sklamal. Na stojedenročného som sa tešila. Začalo to podľa mňa dosť nudne a spočiatku som si myslela, že to autor asi nemal robiť. Niektoré časti ma nudili, nevedela som mu prísť akosi na chuť. V polovici knihu, čo je asi trochu dlho na udržanie čitateľovej pozornosti, sa to zlomilo. Dej dostal výrazný spád, časti ktoré mi pred tým nedávali zmysel, že na čo sú tam, začali do seba zapadať ako puzzle. V tej druhej časti sa to viac podobalo na storočného. Kniha mi pripadala ako jazda na húsenkovej dráhe, ale tej veľkej čo ukazujú v telke. Pomaly , pomaly idete hore a potom strašná rýchlosť na dol a skončíte s vyrazeným dychom a ústami dokorán. Knihu som dočítala v januári 2021(deň po útoku na americký kongres), kedy svet prešiel veľmi výraznými zmenami, či už v politike alebo mimo nej. Predposledná kapitola bola pre mňa dosť zvláštna až šokujúca.