Miroslava Grajciarová

Za morom žili v bohatej zelenej džungli tri sloníčatá. Každé v inom stáde, so súrodencami a rodičmi. Raz začali na džungľu padať z neba horiace hviezdy, zničili všetko živé. Slony ušli, no keď sa vrátili, nemali čo jesť . Ich domov bol zničený. Aby prežili, rozhodli sa poslať najmenšie sloníčatá do bezpečia, do krajiny, kde nikdy nebudú trpieť hladom. Stádo zhromaždilo pre malé sloníky posledné zásoby búrskych orieškov a odprevadilo ich na čln, ktorý patril kapitánovi MiGrantovi. Na ceste zažili veľa strastí. U nás nemáte miesto!, počuli sloníčatá zovšadiaľ. Až sa im od toľkého kriku zväčšili uši. Nikto ich v novej krajine nechcel. Sloníčatá boli usilovné, veľa sa učili o krajine, do ktorej prišli. Len trúbili stále po svojom. V novom domove nebola džungľa, kde by sa usadili. Museli sa uspokojiť s betónovým sídliskom. Smútili za rodičmi, spomínali na priateľov. Našťastie netrvalo dlho a sloníčatá si zvykli a začalo sa im v novom domove páčiť. Po čase si našli aj nových priateľov, chodili na prechádzky do lesa, kúpali sa v riekach. A založili nové slonie stádo s mimoriadne obrovskými ušami. V novej vlasti sa napokon začali cítiť šťastne a spokojne. Knihu ilustroval Rado Repický, dodal neobyčajnú dramatiku aktuálnej téme utečencov. Je prvým dielom Miroslavy Grajciarovej a občianskeho združenia Dva v jednom. Je vhodná pre deti vo veku 3-7 rokov a všetkých, ktorým nie je ľahostajný osud migrantov.

Vydanie prvej ilustrovanej knihy pre seniorov vychádza z osobnej skúsenosti slovenských autoriek Miroslavy Grajciarovej /text/ a Evy Márie Ondovej /ilustrácie/. Príbeh je skutočný, hoci má rozprávkový koniec. Autorky vychádzajú zo skúsenosti, že seniori radi čítajú, ale túto aktivitu im znemožňuje a znepríjemňuje fakt, že zle vidia. Preto prichádzajú s knižnou novinkou - pre seniorov prispôsobenou knihou s 32 farebnými ilustráciami. Grafička Sára Volemanová upravila text /veľkosť a font písma/ a ilustrácie tomuto prirodzenému javu starnutiu, no v istom kontexte zdravotnému handicapu. Skúmala čitateľnosť textu u seniorov, vymyslela ho tak, aby si ho bez okuliarov a námahy mohli vychutnať . Farebnosť ilustrácií Evy Márie Ondovej je unikátna, podobne ako jej obsah. Je nakreslená z podhľadu Eleny, pamätníčky Baťovej školy pripútanej na lôžko. Táto ilustrovaná kniha pre seniorov používa font EIDO. Bol vytvorený v Laboratóriu kognitívnej psychológie na Univerzite Aix-Marseille vo Francúzsku, aby uľahčil čítanie ľuďom, ktorí majú sivý zákal. Font písma je výrazný a je vytlačený na matnom papieri, aby sa dosiahol väčší kontrast a tým bol čitateľnejší pre všetkých, čo majú problém so zrakom. Mimoriadnou pridanou hodnotou publikácie je originálny PODHĽAD výtvarníčky, ktorý, aj keby čitateľ nechcel a bránil sa tomu, musí na vlastnej koži a na vlastné oči uvidieť svet Eleninými očami. Jediné spravodlivé je starnutie, čitateľ si uvedomí, že to, ako ľahostajne sa správame ku staršej generácii, nás raz dobehne. Kniha nebude poučovať, nebude moralizovať! Cez obraz a text sa autorky pokúsia vytvoriť magický priestor pamätníčky Baťovej školy. Príbeh penzistky z Baťovej éry je autentický, pravdivý, dojímavý, je písaný s veľkou dávkou empatie. Citlivo vníma osud ženy, ktorá ostala na svete sama, zneistená žije v penzióne, kde našťastie stretne dievčatko. Elena prosí okoloidúcich, aby si kľakli a pozreli sa dolu, kde ona žije. V suteréne penziónu. Príbeh končí optimisticky. Okolie nie je ľahostajné k Eleninej izolácii. Malé dievčatko ju zo sociálneho suterénu vyvedie von.

Paulínka má odjakživa svoje muchy. Chodieva s nimi všade. Jedného dňa jej vleteli cez pravé ucho do hlavy a niektoré už nevyleteli von. Nevedno prečo. Odvtedy je Paulínka iná ako ostatní. Kvôli muškám, čo vleteli do uška. Ilustrovaný príbeh sa sústreďuje na otázky tolerancie handicapovaných detí a ich integráciu do spoločnosti. Má ambíciu zmierniť smútok, ktorý prežívajú všetci tí, ktorých odmietavý a rezervovaný postoj okolia zraňuje. Jej čítaním si obraz o sebe upevnia a získajú nadhľad. Paulínka ukazuje deťom a dospelým, ako sa stať autonómnymi bytosťami radujúcimi sa zo života. Knihu napísala Miroslava Grajciarová. Rado Repický ju ilustroval a spoločne očakávajú, že vtipnými kresbami a situáciami podporia výchovu k tolerancii, k tomu, aby deti a dospelí nevnímali vlastnú inakosť ako muchu ako handicap.

ViaNočná mora z Paríža je čarotajnou rozprávkou o tom, ako málo stačí, aby nasnežilo aj v Paríži. Zabalená do štedrovečerných papierov ilustrátorky Evy Márie Ondovej a grafickej dizajnérky Sáry Volemanovej. Anička je 5 ročné dievčatko zo Slovenska, ktoré prežíva Vianoce v Paríži. Prihodí sa jej čudná vec. Na Štedrý deň jej strigôň z parížskeho metra fúkne do vláskov snehové vločky, ktoré nevie z hlavy ani striasť, ani vyčesať a ani zmyť. Kúzla a čary sviatočného dňa na pozadí parížskych monumentov a kultúrny dialóg slovenských a francúzskych Vianoc je znásobený vizuálnym dobrodružstvom. Nedajte sa núkať a prisadnite si k Aničkinmu bohatému stolu!

Farebná ilustrovaná kniha a autentický príbeh detských ukrajinských utečencov priblížuje strastiplné putovanie a neistú budúcnosť detí migrantov z Ukrajiny. Cez dobrodružnú cestu troch sloníčat z Ázie a Afriky do Európy sa láskavo prihovára najmladšej vekovej kategórii /najmä deťom predškolského veku 3-6 ročným/. Kniha vychádza v ukrajinskom preklade, pričom zachováva pôvodný slovenský jazyk. Je bilingválna. Už pôvodná, slovenská verzia /Slony kapitána MiGranta, Dva v jednom, Prešov, 2018, ISBN: 978-80-973215-0-5/ zaujala a vyvolala u slovenských čitateľov rôznorodé reakcie, lebo spracováva mimoriadne aktuálnu problematiku detských migrantov.Primeraným jazykom - ilustráciami a veku adekvátnym textom, rozpráva osudy detí putujúcich za novým životom do Európy. Kniha citlivo reaguje na krehké detské duše. Detskí psychológovia potvrdili, že s traumou vojny je lepšie byť konfrontovaný, je lepšie sa s ňou vyrovnať a odsúhlasili túto literárnu formu.Publikáciu ilustroval čoraz populárnejší slovenský výtvarník Radoslav Repický. Do ukrajinského jazyka ju preložil Jaroslav Sisák.

ViaNočná mora z Paríža je čarotajnou rozprávkou o tom, ako málo stačí, aby nasnežilo aj v Paríži. Zabalená do štedrovečerných papierov ilustrátorky Evy Márie Ondovej a grafickej dizajnérky Sáry Volemanovej. Anička je 5 ročné dievčatko zo Slovenska, ktoré prežíva Vianoce v Paríži. Prihodí sa jej čudná vec. Na Štedrý deň jej strigôň z parížskeho metra fúkne do vláskov snehové vločky, ktoré nevie z hlavy ani striasť, ani vyčesať a ani zmyť. Kúzla a čary sviatočného dňa na pozadí parížskych monumentov a kultúrny dialóg slovenských a francúzskych Vianoc je znásobený vizuálnym dobrodružstvom. Nedajte sa núkať a prisadnite si k Aničkinmu bohatému stolu!