Celkom ľudské

Vedela som, že toto bude ťažké čítanie a nemýlila som sa. Spisovateľka ale zvolila zvláštny spôsob rozprávania. Akoby len odrecitovala fakty o postavách. To síce nie je pravda, ale ja som to tak cítila. Chcela som vidieť emócie, ale našla som ich iba na konci. Nazdávam sa však, že čitateľ si ich aj tam musí vytvoriť sám, z toho, čo sa dozvedel a ako to naňho pôsobilo. Dielo by som zaradila do publicistického štýlu. Mala som dojem, akoby som čítala reportáž, no aj v nej je niekedy viac citov...

Isté je, že keď má človek strach, je schopný všetkého.

Neprekvapilo ma, ako to skončilo. Predpokladala som to. V deji sa stretávame s rôznymi názormi. Všetko malo dve strany. Vôbec som netušila, že mužský hlas bude taký presvedčivý. Mala som zimomriavky, keď som si uvedomila, že muži uvažujú až takto odlišne. Bolo mi z toho zle. Autorka sa snažila nestranne priblížiť viaceré pohľady a to sa jej podarilo. Čitateľ je na dne.

Život, váš život, sa v hociktorej chvíli môže obrátiť na tragédiu. Stačí tak málo, aby sme všetko stratili. Myslíte si, že vám sa to nemôže stať? Mýlite sa.

Táto kniha bola napísaná štýlom, ktorý nás nútil zamyslieť sa, lebo každá postava si so sebou ťahala vlastnú pravdu a bola si ňou istá. To mi naháňalo strach. Sila tohto diela tkvie v tom, že sa na situácie pozeráme z viacerých uhlov pohľadu. Príbeh nie je ohraničený len jedným. Preto je výborný, aj napriek tomu, že som musela pocity loviť. Je mi ľúto, že nedám vyššie hodnotenie, no keď si spomeniem, ako som sa na začiatku premáhala, aby som tomuto počinu dala šancu, nemôžem hodnotiť inak. Dúfam, že keď už viete, ako je Celkom ľudské napísané, tak vám to problémy robiť nebude. A možno to takto vnímam len ja a vy tam nájdete to, čo som ja nedokázala.