Iba desať dní

Iba desať dní je názov zaujímavého ženského románu autorky Michaely Brnkovej. Kniha ma zaujala od prvého momentu svojou krásnou obálkou. A o niečo neskôr aj slovami chvály na adresu románu. Dostala som ho ako meninový darček. Musím povedať, že potešil. Ide o klasický ženský román, ktorý má všetko, čo dobrý román má mať. Pútavý príbeh, pestrý dej či super zápletku... A to všetko vsadené do slovenského prostredia. Je to moja prvá knižka z pera tejto autorky, no celkom určite nie je poslednou. Ide o príbeh kľukatej cesty lásky dvoch mladých ľudí - prekladateľky a spisovateľky Veroniky a Matúša - syna bohatých rodičov. Ide o dva rozdielne svety, ktoré sa podarilo spojiť vďaka Veronike, neustále sa prispôsobujúcej novej rodine a Matúšovi. Dvojica žila ako v zlatej klietke vo veľkom dome budúcich svokrovcov.
Všetko sa zmenilo po rodinnej oslave, keď sa na scéne objavili nové postavy - Matúšov bratranec Richard a jeho mama Alena, zlatá žena. Autorka má veľmi príjemný, ľahký štýl písania. Nevedela som sa odtrhnúť od stránok. Veľmi sa mi páčil opis jednotlivých postáv, ich reálnosť a uveriteľná komunikácia. Originálne pôsobila aj SMS komunikácia Veroniky a Richarda. Príbeh ma očaril natoľko, že pokojne si ho viem predstaviť sfilmovaný! Už teraz sa teším na ďalšie knihy od tejto autorky. Tento príbeh je z kategórie kníh, ku ktorým sa rada vraciam a vrelo ho odporúčam. Už teraz sa teším na novú trojdielnu sériu, ktorá na mňa pozerá z poličky.

MICHAELA BRNKOVÁ - IBA DESAŤ DNÍ

Moja prvá kniha od autorky a môžem kľudne vyhlásiť, že si ma s ňou aj hneď získala. Takže sa teším na ďalšie tvorby!

Čítala sa veľmi rýchlo, nevedela som to dať z ruky. Zbožňujem takéto príbehy, keď mi od toľkého napätia "vybuchne" kniha v ruke, kde je veľa humoru, vzrušenia, erotiky (tá nechýbala...ach Richard vreuurr) a emócií.

Veronika bola vždy pozitívna, slobodná žena, ktorá sa riadila mottom čo na srdci to na jazyku. Tlmočníčka a spisovateľka. Kým sa nestretla s Matúšom, bohatým fešákom. Zasnúbili sa a žili u jeho rodičov v "zlatej klietke". Nemohli sa dovtedy zobrať, kým neostala tehotná. To bola jediná podmienka, lebo chceli vedieť či vie zabezpečiť potomka. Úplne sa zmenila, zabudla na to, kto vlastne je - stratila sama seba.

"Môžeš mať oči a byť slepá a môžeš žiť, ale vo vnútri pomaly zomierať."

Všetko sa však zmenilo na jednej rodinnej oslave, kde stretla Matúšovho bratranca, Richarda. Začali si písať (ach tie správy, hlavne keď jej pomáhal s erotickými scénami do knihy) a on jej pomaličky otvoril oči a pomohol jej znovu nájsť samu seba.

"Milovať môžeš všetkých ľudí, ktorí sú pre teba dôležití, ale zaľúbiť sa, to je dar."

Prvú polku knihy ovládlo vzrušenie a humor, v druhej sa autorka už sústredila hlbšie na city. Píše nám z dvoch uhlov pohľadu, takže pochopíme aj jeho pocity a spoznáme srdce trhajúcu minulosť.

"Každý máme svoju lúku."

Najkrajšia metafora v príbehu. Lúka predstavuje naše pochybnosti, veci, od ktorých sa najviac bojíme, ale zároveň aj našu slobodu. Predstavte si, že stojíte pred nádhernou lúkou plnou kvetmi. Ale čo na prvý pohľad nevidíte, že na tej lúke sú aj jamky (menšie aj hlbšie), ktoré predstavujú všetky prekážky v našom živote.

Rozbehli by ste sa na tej lúke? Alebo necháte, aby váš strach vás ovládol a zostanete na jednom mieste stáť?

"Chcieť je nedokonavý stav, niečo, čo sa nikdy nestane a trvá navždy."

Má Veronika a Richard šancu na spoločný život? Keď Richard má vo svojom vnútri toľko bolesti, že sa bojí a tvrdohlavo stojí za tým, že už nikdy v živote nechce vzťah a hlavne nie dieťa!

Čo všetko nečakané im osud prinesie do cesty? Rozbehnú sa na tej lúke alebo sa na tú lúku len budú pozerať?

Odporúčam každému tento krásny príbeh.