Sen o šijacom stroji

Moja prvá skúsenosť s obľúbenou súčasnou talianskou autorkou Biancou Pitzorno dopadla na výbornú. Prekrásne vyrozprávaný príbeh(-y), ktorý ma zaujal hneď po prečítaní anotácie. Potom som však uvidela tú vetu, že pre všetky čitateľky Eleny Ferrante... A vravím si, prečo? Takže môj pohľad je takýto, ak milujete talianske prostredie, prelom 19. a 20. storočia, silné ženy v príbehu, tak toto si prečítajte určite. Tam tá podobnosť ale začína aj končí ????.

Rozprávačkou je krajčírka, teraz už starenka, ale spomína na svoju mladosť, detstvo, keď jej zahynula rodina a ostala iba so svojou babičkou, ktorá sa živila ako krajčírka a v meste si vybudovala dobré meno vďaka svojej pracovitosti, lojálnosti a šikovnosti. Tomuto remeslu priúčala od útleho veku aj svoju milovanú vnučku. Neskôr sa musela uživiť sama, spoliehať sa len na svoju inteligenciu, šikovnosť, čestnosť a pracovitosť. Jej klientkami boli panie vyššej spoločenskej triedy a v týchto domácnostiach si často kadečo vypočula. Prostredníctvom týchto relatívne samostatných príbehov sa dozvedáme veľa zaujímavostí z každodenného života chudobných aj bohatších ľudí z konca 19. storočia, aj aké bolo postavenie žien, ako spoločnosť vnímala samostatné ženy, dokonca bolo pohoršujúce, keď samé cestovali, či nebodaj jazdili na bicykli, ako boli vnímané rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi vrstvami.

Veľmi zaujímavé a pútavé čítanie. Postavy som si obľúbila takmer všetky. Napriek tomu, že ja mám rada dlhšie opisy a viac detailov, a pokojne by som uvítala každý príbeh rozpísať ako samostatnú knihu, autorka dokázala na malom priestore naozaj bohato využiť potenciál námetu aj príbehu a stvorila dokonalé dielo, jednoduché, zaujímavé, ktoré osloví každého súčasného čitateľa.