Odteraz neplačem

Ella je študentkou zdravotnej školy, ktorá sa stará o svoju nevyliečiteľne chorú mamu, popritom si privyrába na živobytie a nemá čas na svoj súkromný život. Od blízkej rodiny pocíti namiesto podpory podrazy, ale nájdu sa i ľudia, ktorí budú chcieť Ellu podržať. Tá chce našetriť mame na drahú rehabilitáciu peniaze, až spraví niečo, na čo nikdy ani nepomyslela. A láska? Môže si na ňu vôbec nájsť čas? Keď sa jej stane to najhoršie v živote a klesne ku dnu, možno jej pomôžu práve tí, o ktorých by to nikdy nebola povedala. Ale to ona bude musieť najprv otvoriť svoje srdce, čo nebude vôbec jednoduché.
Simonkine knihy mám veľmi rada, pretože príbehy v nich sú veľmi realistické a ani v tomto prípade tomu nebolo inak. Výborne podala ťažké témy, pri čítaní ktorých ma miestami mrazilo a mala som slzy na krajíčku. Veľmi dobre sú skĺbené opisy vzťahov v rodine, tajomstvá minulosti, choroba, láska a chcenie pomáhať druhým. Určite sa nepíše ľahko o tak náročných témach, ku ktorým je potrebné si niečo naštudovať, prípadne to konzultovať s odborníkmi, ale Simonka podáva všetko tak, akoby sa slová z nej len hrnuli a nám čitateľom sa potom stránky otáčajú jedna za druhou. Vskutku ide o smutno-krásny emotívny príbeh s peknými myšlienkami ako stvorený na predvianočné obdobie, ale nielen na to. Verím, že Simi nám prinesie ešte veľa krásnych príbehov, i keď určite nie s ľahkými témami. Vrelo vám túto knihu odporúčam, a vlastne všetky od tejto skvelej autorky.

Dalsia kniha od autorky, tentoraz som ju citala v stafete v ramci projektu #podporujemeslovenskychautorov. Jednoducha jemna obalka skryva pribeh plny smutku, bolesti, odopierania. Chorobou netrpi len samotny pacient, trpia aj blizky. Rodinne vztahy su nekonciacou studnicou nametov na knihu. Autorka opisala v knihe niekolko roznych vztahov matka dieta, silne puto, bezpodmienecna laska, opicia laska. Pribeh je plny dobrych postav ale tie dve zaporne to lahko dali do rovnovahy. Zaciatok knihy bol nabalujuca sa snehova gula, zle, horsie a este trochu viac. Uz som sa bala ze sa utopim v trasovisku. Teta s jej prioritami a jej "podareny" syn su ukazkou ako by to nemalo byt. Rodinu si nevyberies. Ella a jej osud mi prisiel ako pribeh popolusky. Druha polovica pribehu zacala naberat na zaujimavosti a uz sa kniha tazko pustala z ruk. Ak by autorka koniec pribehu, Elly, Simona, Tomasa a Stana odklonila inym smerom by som bola sklamana, velmi sklamana. Pri citani pocite obdiv, hnev, smutok. Kolko clovek vydrzi? Vela, verte mi...