Mračná nad Žilinou

---

Vo víre prvej svetovej vojny sa československý legionár na talianskom fronte stretáva so záhadným mužom. Potom ako mu zachráni život, stanú sa nerozlučnými priateľmi a povojnové dianie ich zavedie do mesta pod Dubňom. Tam sa zúčastnia príprav na príchod Vavra Šrobára a jeho čerstvo vzniknutej slovenskej vlády. Svoju úlohu zohrá aj cudzincov medailón. Čas neúprosne plynie ďalej a do životov ľudí zasahujú nové historické zvraty. Zakaždým sa nájde niekto, komu skríži cestu magický artefakt. Či už v povstaleckých zákopoch okolo Kuneradského zámku, alebo v tmavom suteréne rozostavaného obchodného centra na sídlisku. Hrdinovia sa musia popasovať nielen s dobrom či zlom, ale aj s vlastným svedomím. Na pozadí skutočných udalostí, ktoré zasiahli Žilinu, spoznávame mozaiku príbehov, osobných aj dejinných tragédií. Kúsky skladačky do seba zapadnú a vytvoria tak celistvý obraz až po dočítaní poslednej stránky.

O autorovi:
Miňo Tichý (1984) pochádza z mesta pod Dubňom, v ktorom žije s manželkou, dcérou a synom. Aj preto ukotvil dej svojej knižnej prvotiny do Žiliny. Opakovane sa úspešne umiestnil v rôznych literárnych súťažiach (Martinus Cena Fantázie, Poviedka Istroconu, SlavCon). Vďaka tomu sa jeho texty ocitli vo viacerých zborníkoch a poviedkových zbierkach. Tie mu vyšliapali cestu k samostatnému debutu, ktorý práve držíte v rukách.

Ukážka:
Vlak s kvílením bŕzd zastavil v stanici Trenčín. Kapitán Fojt si z pravého oka zložil monokel a zo záhrenia saka vytiahol strieborné hodinky na retiazke. Podľa nich vlak meškal takmer hodinu. Vonku vládla mrazivá zima a chlad sa dobýjal dnu. Z malej piecky sa, našťastie, šírilo príjemné teplo, a tak sa četníkom cestovalo celkom pohodlne.
Poručík Sabol sa náhle nespokojne zamrvil. Mátali ho zle sny. Vlastne sa to dialo, odkedy sa tu ocitol. Vystrašene otvoril oči, preskúmal okolie a opäť sa ponoril do driemania.
Kapitán sa zatváril vážne, Sabolov nepokojný spánok mu robil starosti. Chvíľu naňho s obavami hľadel, no napokon sa zadíval na vločky poletujúce za oknom.
„Aj vtedy snežilo…“ šepol si s povzdychom sám pre seba. V ten deň, keď sa prvýkrát s mužom oproti zoznámil, panovalo vonku takmer rovnaké počasie. Vtedy sa však jeho priateľ a kolega ešte nevolal Lukáš Sabol...
menej