Bednár Alfonz

With their courageous and engaging critique of Communism in the 1950s, these critically acclaimed Slovak classics demask one of the founding myths of modern Slovakia. The Hours and The Minutes was first published in Bratislava in 1956, the year of Nikita Khrushchev’s “secret speech,” in which the Soviet leader formally acknowledged Stalin’s tyranny and opened the way for political reform throughout the Eastern Bloc. Alfonz Bednár’s writing was one of the first free of nationalist and communist propaganda, rejecting earlier ideologization of life by both the fascist right and Stalinist left and finding more empathetic ways to explore the complexity of human experience. His novellas defy traditional heroic depictions and portray the human individual, his relations, and morality as the subject of history rather than a utopian, collectivist ideology. In these five novellas, Bednár is preoccupied with the insensitive, even inhuman, rootless, and amoral modernity that the war and Communist Party import into traditional Slovak life. The destruction of the traditional Slovak countryside during the twentieth century through modernization and urbanization, and with it a particular approach to life, forms his central theme. His spare, epic style and devotion to plot and dynamic narration render The Hours and The Minutes a genuine and gripping read.

Mladý Robinson Crusoe čaká od života viac, ako len kráčať v stopách svojho otca. Zlákaný diaľkami sa vydáva na more a zažíva jedno dobrodružstvo za druhým. Najväčšia skúška však prichádza, keď stroskotá na opustenom ostrove, kde má poruke iba nôž, fajku a trochu tabaku. Pomoc je v nedohľadne, a tak Robinsonovi neostáva iné, ako sa vzdať alebo popasovať s novými výzvami. Ako si zaobstarať jedlo, postaviť strechu nad hlavou alebo sa brániť pred dravcami, ktorí môžu striehnuť kdekoľvek v húštine? Robinsona obklopuje všadeprítomná samota, a tak je jeho príbeh najmä o nachádzaní seba samého a sile ľudskej blízkosti. Navyše, ostrov má svoje nebezpečné tajomstvo... Dobrodružný román z pera anglického spisovateľa Daniela Defoea vyšiel prvý raz v roku 1719. Už vtedy vyvolal u čitateľov živý záujem, ktorý neochladol ani po niekoľkých storočiach, čo dokazujú stovky vydaní a milióny predaných výtlačkov po celom svete.

Najdlhší Hemingwayov román Komu zvonia do hrobu (1940) je kronikou troch dní života amerického lektora španielčiny Roberta Jordana, ktorý prichádza ako dobrovoľník do Španielska v čase občianskej vojny bojovať proti Francovmu fašistickému režimu. Pripojí sa k partizánskej jednotke, ktorá mu pomáha vyhodiť do vzduchu strategicky významný most. Robert splní svoju úlohu, hoci ju považuje za nezmyselnú. Medzi partizánmi spozná mladú Mariu, dievča, ktoré vojna obrala o rodičov a ktoré neuniklo týraniu. Medzi mladými ľuďmi čoskoro vznikne láska. Čas jej trvania je obmedzený, preto je intenzívna a vášnivá...

Najdlhší Hemingwayov román Komu zvonia do hrobu (1940) je kronikou troch dní života amerického lektora španielčiny Roberta Jordana, ktorý prichádza ako dobrovoľník do Španielska v čase občianskej vojny bojovať proti Francovmu fašistickému režimu. Pripojí sa k partizánskej jednotke, ktorá mu pomáha vyhodiť do vzduchu strategicky významný most. Robert splní svoju úlohu, hoci ju považuje za nezmyselnú. Medzi partizánmi spozná mladú Mariu, dievča, ktoré vojna obrala o rodičov a ktoré neuniklo týraniu. Medzi mladými ľuďmi čoskoro vznikne láska. Čas jej trvania je obmedzený, preto je intenzívna a vášnivá...

Literárna postava geniálneho detektíva Sherlocka Holmesa a jeho pomocníka Dr. Watsona preslávila svojho tvorcu po celom svete. Holmes je známy najmä svojou logickou dedukciou, využívaním zručností vo forenzných vedách aj ako neprekonateľný majster v prestrojení. Postava Sherlocka Holmesa sa prvý raz objavila v diele Štúdia v červenom (1877), celkovo vystupuje v 4 románoch a 56 poviedkach. Rozprávačom väčšiny príbehov o Holmesovi je jeho pomocník, priateľ, ale aj kronikár Dr. Watson, ktorý Sherlocka opisuje ako výstredného, trochu arogantného, mierne samoľúbeho bohéma s triezvou a metodickou mysľou a so zlými stravovacími návykmi, ktorý sa v záujme vyriešenia prípadu neštíti ničoho. Pre všetky príbehy je typická atmosféra stupňujúceho sa napätia, suchý anglický humor a neúprosná logika v odhaľovaní naoko neriešiteľných prípadov, čo ani po toľkých rokoch od svojho vzniku nestrácajú svoje čaro.

Výber z próz, filmových scenárov a autobiografických textov Alfonza Bednára sa zameriava na obdobie päťdesiatych a šesťdesiatich rokov, v ktorých mal Bednár mimoriadne tvorivé obdobie a bol čitateľom najbližšie. Kniha zároveň zohľadňuje aj jeho tvorbu pre film. Z kongeniálnej spolupráce s režisérom Štefanom Uhrom, kameramanom Stanislavom Szomolányim a skladateľom Iljom Zeljenkom vzišlo uznanie slovenskej filmovej tvorby doma a aj v zahraničí. Film Organ (1964) získal osobitnú cenu poroty na festivale v Locarne, Slnko v sieti (1962) sa považuje za iniciačné dielo česko-slovenskej novej vlny.