Andrea Riccardi

Dnes je situácia pre Cirkev veľmi náročná. Ide o jednu z mnohých kríz, ktorými kresťanstvo v dejinách prešlo, alebo o definitívny úpadok? Je to otázka, ktorá znepokojuje aj tých, čo sa na kresťanstvo pozerajú zvonka. No kríza nemusí nevyhnutne znamenať koniec. Môže byť príležitosťou otvoriť sa budúcnosti, s vedomím, že veľkým rizikom je uspokojiť sa len s prežívaním a ľutovať „lepšiu minulosť“. Riešením je žiť krízu. Cirkev je dnes povolaná do zápasu – tentoraz nie proti vonkajším nepriateľom, ale proti ľahostajnosti a znevažovaniu. „V noci z 15. na 16. apríla 2019 zachvátil oheň katedrálu Notre-Dame v Paríži.“ Tento požiar – ktorým sa kniha začína – spustošil jedno z historických centier európskeho kresťanstva a zároveň symbolicky predstavoval krízovú situáciu, v ktorej sa Cirkev nachádza už mnoho rokov. V západnej Európe i inde vo svete sme boli svedkami neustáleho úbytku náboženskej praxe, poklesu počtu povolaní a menšej prítomnosti katolíkov vo verejnom živote. Situáciu prázdna, ktorá – ako tvrdí Riccardi – sa týka všetkých, táto kniha dokumentuje nielen číslami a udalosťami, ale aj vyjadreniami hlavných aktérov vnútrocirkevnej diskusie – od pápežov a biskupov, cez teológov až po animátorov hlavných náboženských hnutí. Od významného cirkevného a náboženského historika, ktorý je zároveň známou osobnosťou talianskeho verejného života, prichádza pôsobivá reflexia krízy kresťanského sveta a analýza diskusie i rozličných návrhov, ako z nej vyjsť.

Volanie miliónov mužov a žien po mieri často udúša rinčanie zbraní. Vojna na Ukrajine, v Sýrii, Izraeli a mnohé ďalšie konflikty vo svete vždy znamenajú ničenie, smrť a chaos a rozpútavajú tie najhoršie sily. Andrea Riccardi sa na stránkach knihy Volanie po mieri zamýšľa nad potrebou vytvárať kultúru mieru a duchovného a spoločenského hnutia, ktoré stavia mier do centra záujmu a politiky. Anna Franková, ktorá sa počas honu na Židov skrývala v Amsterdame a napokon zahynula v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, si do denníka napísala: „V ľuďoch je pud ničenia, masakrovania, vraždenia, zúrivosti, a kým nenastane zmena v celom ľudstve bez výnimky, bude besnieť vojna…“ Môžeme sa stať tvorcami pokoja, je to na každom z nás. Je to voľba, ktorá stojí na počiatku budovania mieru. Neodvracať pohľad, ale rozširovať si znalosti, sledovať dianie, prejavovať solidaritu s tými, ktorí trpia vojnou, pamätať na obete vojnových konfliktov v modlitbe a skutkoch milosrdenstva. Živá verejná mienka, ktorá nerezignuje na zlo, môže totiž ovplyvniť a zmeniť beh udalostí i medzinárodnú politiku. Môže dokonca zastaviť vojnu, predchádzať jej a otvárať cesty k mieru.