Viliam Apfel

Zaužívané príslovie pripomína – Kto sa nezaujíma o svoju minulosť, nie je hoden svojej budúcnosti. Môžeme mu dať za pravdu, veď aj naše dejiny ponúkajú plnú náruč nedopovedaných, naružovo prifarbených a či tendenčných údajov o dejoch, ktoré sa stali, o ľuďoch, ktorí žili pred nami. Vždy totiž pôsobili tvorcovia legiend, ktoré – aj keby sme pripustili, že s tým najpočestnejším úmyslom – posúvali kedysi celkom reálnu postavu do novej a pekne (alebo hanlivo) upravenej podoby. Vôňa života sa vytratila a konkrétna osoba, ktorá žila, ustúpila do pozadia, aby na jej miesto mohla zasadnúť akási jej románová podoba, ktorá vystupuje z miznúceho tieňa tej pôvodnej, originálnej a začína namiesto nej žiť vlastný fiktívny život... No predsa jestvuje pravda o dobe a ľuďoch našej minulosti. Je však skrytá v stáročnom prachu archívov, kam laik prenikne málokedy. Len z času načas ktosi vynesie na povrch fakty naplnené podrobnosťami a ostatní žasneme... Legendy odpradávna nebývajú veľmi verné priateľky často nepeknej, skoro vždy pre niekoho nepríjemnej, spoločníčky nášho života, ktorú voláme pravda. Skúsme teda spoločne pozbierať zvyšok odvahy v nás – aj s rizikom istého sklamania z rozbíjania mýtov – a vydajme sa po stopách osudov mužov, ktorí žili a pôsobili na nám blízkom území v rozpätí viac ako päťsto rokov. Viliam Apfel Príbehy Viliama Apfela majú navyše ešte jeden rozmer: on sa pozerá na veľkú národnú históriu cez kľúčovú dierku regiónu a ja si myslím, že súčasná história prežije svoju renesanciu práve prostredníctvom tejto oblasti, oblasti regionálnych dejín, lebo tam je najviac miesta, najviac zanedbaných, ale aj najpríťažlivejších tém. Pavel Dvořák

keď sa o M. R. Štefánikovi napísalo už veľa kníh, stále je čo objavovať. Pozoruhodné sú nielen osudy tejto výnimočnej osobnosti, ale aj - verejnosti takmer neznáme - osudy Štefánikovej mohyly na Bradle. Zrkadlia sa v nich pohnuté slovenské dejiny 20. storočia. Popredný autor literatúry faktu zrekonštruoval dramatický príbeh mohyly - od Štefánikovej tragickej smrti cez genézu projektu D. Jurkoviča, komplikovanú stavbu mohyly, desaťročia zápasu o udržanie pamiatky až po jej obnovu. Dielo prináša mnohé objavné skutočnosti a vzdáva hold dvojici výnimočných osobností, ktorých osud a odkaz mohyla prepojila: M. R. Štefánika a Dušana Jurkoviča.

Kauza tragickej smrti korunného princa Rudolfa Habsburského je stále opradená tajomstvom. Jediný syn cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej, známej pod prezývkou Sissi, bol následníkom trónu, zároveň však známym búrlivákom, anarchistom, bohémom, ktorý svoju manželku podvádzal s viacerými ženami. S pôvabnou baronesou Máriou Vetserovou ho 30. januára 1889 našli v loveckom zámku Mayerling neďaleko Viedne. Mŕtvych. Pozadie záhadnej tragédie nebolo nikdy vysvetlené. Kto mohol mať záujem na odstránení „problémového“ princa? Kto sa snažil zamiesť pod koberec dôkazy a indície? Z viacročného štúdia v domácich i zahraničných archívoch vychádzajú najavo odvážne zistenia.

Príbeh „krvavej grófky“ patrí k veľkým záhadám slovenských dejín. Aké tajomstvá vlastne ukrývajú zrúcaniny starobylého hradu na kremencovom brale Malých Karpát nad Čachticami? Vraždila a mučia Alžbeta Bátoriová, manželka Františka Nádašdyho, nevinné dievčatá? A sú Čachtice miestom jej posledného odpočinku? Kniha vynikajúceho autora literatúry faktu, doplnená o zaujímavé, sčasti unikátne fotodokumenty, opäť trocha poodkrýva závoj tajomstiev, triezvo sumarizuje všetky dostupné historické fakty a najvýznamnejšie interpretačné pokusy, týkajúce sa dodnes neuzavretého prípadu čachtickej hradnej panej. Čelí rôznym módnym pokusom o účelové dezinterpretácie a skreslenia historických faktov a navodzuje podnety na ďalšie bádanie, ktoré by mohli priniesť odpoveď na otázku, kto vlastne bola Bátorička a čo sa skutočne dialo v jej komnatách...