Milan Augustín

Keď jeden zo zakladateľov geopolitiky, generál a profesor Karl Haushofer spáchal v máji roku 1945 spolu so svojou manželkou samovraždu, verejnosť ktorá si ešte nestačila oddýchnuť od apokalyptických hrôz druhej svetovej vojny, to v podstate ani nezaregistrovala. A pritom príbeh dôstojníka, vedca, ale aj mystika a zasvätenca Haushofera je azda kľúčom k pochopeniu otázky, prečo sa ľudská civilizácia dokáže zvrhnúť takým spôsobom, že v encyklopédiách sveta pribudli výrazy ako: konečné riešenie, koncentračný tábor, nadradená rasa a holokaust. Príbeh, ktorý zaznamenáva táto kniha, by sa dal nazvať „ponornou riekou“ oficiálnej histórie. Milan Augustín nám totiž na pozadí historických faktov ponúka zasvätený pohľad do katakomb neoficiálnej, ba priam tajnej diplomacie. Čo bolo v pozadí boľševickej revolúcie v Rusku? Kde sa vzal démonický poddôstojník bývalej nemeckej cisárskej armády Adolf Hitler? Aké sily ho dostali do pozície historicky najväčšieho zlosyna svetových dejín? O nacizme, jeho koreňoch, zverstvách i viac či menej utajených súvislostiach bolo napísaných množstvo kníh. Kniha Uneste pápeža... si neosobuje právo podať definitívne vysvetlenie, prečo naša civilizácia počas druhej svetovej vojny urobila taký nevysvetliteľný krok späť. Autor, pátrajúci po skrytých súvislostiach, nám v príbehu tejto knihy ponúka šancu byť účastníkmi expedície, ktorá v ľudských dejinách hľadá poučenie práve kvôli tomu, aby sa najväčšie chyby ľudstva už neopakovali.

Spisovateľ, výtvarník, historik umenia, cestovateľ časom a jedinečnými zákutiami celého sveta. Narodil sa v znamení Leva 21. 8. 1947 v Banskej Štiavnici. Je autorom literatúry faktu aj osobitých próz postmodernistického charakteru. Viedol expedíciu do Egypta - Sinaj '98. Z tohto prostredia vznikli knihy Dvanásť nocí s kráľovnou Hatšepsut (1999), Pod závojom bohyne Maat (2004), aj encyklopedicky ladený Slovník z Wassetu (2008). Transpacifickú cestu po Francúzskej Polynézii, ktorú absolvoval v roku 2007 z Tahiti cez Markézske súostrovie až na povestný Veľkonočný ostrov - Rapa Nui, opísal v ďalšom encyklopedickom projekte Omyl pána Hayerdahla (2009). Na ostrove Oa Hiva navštívil hrob francúzskeho maliara Paula Gaugina, aby významnému umelcovi a jeho dielu zložil hold otextovaným kamenným fragmentom červeného jaspisu z banskoštiavnickej Kalvárie. Milan Augustín v bohatej literárnej tvorbe nezabudol ani na prostredie svojho rodného mesta. Banskú Štiavnicu zobrazil v knihe Posledný súd štiavnického baníka (1996). Ako bývalý banský technik štiavnického podniku Rudné bane, vždy sa zaujímal o dejiny baníctva, čo využil aj v rámci svojich kníh. Do literatúry faktu vstúpil knihami Cesty medených a bronzových bohov (1993), Kovové križovatky pani histórie (1994) a Cesty za obzor (1994), v ktorých opísal ťažbu i spracovanie drahých kovov a obchod s nimi. Titul Hľadanie súvislostí (1995) je analýzou slovansko - slovensko - hebrejských vzťahov. V dvoch zväzkoch Hľadanie vzťahov I. a II. (1997) opísal dejiny maďarsko - slovenských vzťahov od najstarších čias až po rok 1995. Kniha Hľadanie ciest I. (1998) je rozborom základných dejín euroázijských vzťahov a jej druhý diel s podtitulom Tibet (2000) je pohľadom na dejiny tajuplnej ázijskej krajiny. Milan Augustín v románe Démon mesta namaľoval pestrofarebnú fresku dávneho i nedávneho života, aby svojím videním vydal posolstvo o zaujímavých dejoch a udalostiach, o osudoch ľudí v našom stredoeurópskom priestore aj v celom, neustále sa meniacom svete. Toto dielo na svojich stránkach navždy zaznamenalo a odkrylo veci, ktoré tajomný démon dlho schovával kdesi v podzemí. Spisovateľ ich vyniesol na svetlo sveta a splnil tým svoju neľahkú misiu.