Július Barč-Ivan

Dvaja (1945) Tragiklauniáda s prvkami expresionisticky ladenej absurdnej drámy Dvaja je najmä o medziľudských vzťahoch. Dvoch cirkusových klaunov Maura a Augusta spája spoločná vina. Na lazoch sa stretnú s bývalou kolegyňou, do ktorej boli obaja zaľúbení... Koniec (1948) Dystopicko-filozofická dráma v troch dejstvách Koniec je jedenástou autorovou hrou. Ide o nadčasové a v súčasnosti až príliš aktuálne postapo, v ktorom prežíva iba malá komunita ľudí. Postupne sa v nej odhalia rôzne ľudské charaktery obnažené až na kosť...

Menej známa divadelná hra J. B. Ivana hľadá odpoveď na otázku, aká by bola naša reakcia, keby Ježiš znovu prišiel na svet. Poukazuje na aroganciu moci a rozdiely v kresťanskej morálke proklamované a skutočne žité. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Výber z esejí J. Barča-Ivana. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Rok, za ktorý si, národ môj, videl a mohol slobodne posúdiť, čo môže vykonať pre tvoje blaho tichá, tvorivá práca. A tak si zastal pred zajtrajším dňom, keď rozhodneš, či sa dáš cestou minulosti s myšlienkou na vojnu k pochybnej sláve, alebo si zvolíš cestu pokojnej práce a pôjdeš tak v ústrety novej budúcnosti.“ Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Keď otec vošiel, pozdravil som. Ale k stolu sme si sadli mlčky. Padlo len niekoľko slov. Osemročná sestra Vierka štebotala. Ale nik ju nepočúval.Všetci čakali na to, čo príde. Nepočítal som s tým, že hneď teraz budem môcť prehovoriť s otcom o našej otázke. Očakával som, že mi povie len to, kedy sa budeme môcť porozprávať. Hneď popoludní sa vždy vracia do fabriky. Lenže teraz napodiv neodchádzal, i keď sme obed dokončili. Počkal, kým sa neupratalo zo stola. Potom pozrel na Vierku a povedal jej, aby sa išla hrať na dvor. Tá sa hneď vytratila z izby. Mamke povedal len toľko: „Zostaň, ak chceš!“ Mama zostala. Otec vstal. Bol tučný, ale vysoký. Postava impozantná. Vyzeral teraz ani nejaký prísny kňaz, ktorý chce niekoho pokarhať. Nie podľa Kristových prikázaní, ale ľudskou prísnosťou, ktorá nepozná veľmi milosť a lásku. Zápas generácií. Aj takto by sme mohli v skratke zhrnúť jediný román slovenského dramatika Júliusa Barča-Ivana. Mladý študent túži prejaviť svoj talent a naplniť predstavy o budúcnosti, naráža však na otca, ktorý má o jeho budúcnosti jasný názor a nemieni ho zmeniť. Podarí sa mladému mužovi vymaniť z otcových železných rúk, alebo naveky zostane v zajatí očakávaní? Text knihy bol digitalizovaný z prvého vydania z roku 1948 a boli v ňom vykonané minimálne štylistické a gramatické úpravy.

Július Barč-Ivan je známy predovšetkým ako dramatik. Zväzok Prózy predstavuje ďalšiu oblasť jeho spisovateľskej činnosti – prozaické dielo z tridsiatych a zo štyridsiatych rokov 20. storočia. Výber obsahuje novely zo súborov Pohádka, Predposledný život a Úsmev bolesti, román Železné ruky, ako aj doteraz neuverejnené filmové scenáre a rozprávky z pozostalosti. Do zväzku sú zaradené aj Barčove-Ivanove publicistické a esejistické práce. Výber poskytuje obraz o podobách a vývoji Barčovej-Ivanovej prózy a umožňuje porovnať ju s tvorbou iných autorov tohto obdobia. Zámerom zväzku je predstaviť tvorbu Júliusa Barča-Ivana ako druhovo a žánrovo rôznorodú a zároveň poukázať na jej ideovú, tematickú, kompozičnú i výrazovú vyhranenosť.