Julian Barnes strana 5 z 5

ChcChceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť? Touto dilemou začína štrnásty román anglického spisovateľa Juliana Barnesa, držiteľa Man Bookerovej ceny za titul Pocit konca. V prvej, druhej aj tretej osobe rozpráva o láske medzi devätnásťročným mladým mužom a štyridsaťosemročnou ženou. Jediný príbeh vychádza v edícii –klad, ktorá je zameraná na kvalitnú súčasnú prekladovú beletriu. eli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť? Touto dilemou začína štrnásty román anglického spisovateľa Juliana Barnesa, držiteľa Man Bookerovej ceny za titul Pocit konca. V prvej, druhej aj tretej osobe rozpráva o láske medzi devätnásťročným mladým mužom a štyridsaťosemročnou ženou.

Poslední Barnesova próza Roviny života spojuje – jak to u něj bývá zvykem – „to, co ještě nikdo nikdy nespojil“, aby po textech Žádný důvod k obavám a Vědomí konce vznikla další z jeho meditací dotýkajících se tématu smrti. V nejnovější autorově knize se prolíná téma fotografie a balónového létání a milostný příběh jednoho z prvních vzduchoplavců Freda Burnabyho a slavné francouzské herečky Sarah Bernhartové s velmi osobními úvahami nad ztrátou milované bytosti.

Nový Barnesův román je příběhem lásky mladého studenta a stárnoucí ženy se všemi důsledky, které přináší životům obou protagonistů. Stejně jako většina autorových románů je rozdělen do tří chronologicky následných částí, v nichž dochází k postupnému odhalování a prohlubování pohledu na osudový vztah. Milostný román na pozadí „drobného obrazu“ britské společnosti 60. let, včetně jejích zakořeněných klišé a prudérnosti.

Arthur a George vyrastajú v oddelených svetoch vo Veľkej Británii na konci devätnásteho storočia, Arthur v ošumelom, no noblesnom Edinburgu, George na fare v malej staffordshirskej dedine. Arthur sa stane lekárom a potom spisovateľom, neskôr jedným z najslávnejších mužov svojej doby, George naopak, hoci sa svojou usilovnosťou vypracuje na advokáta, zostáva v ústraní a ťažko sa prediera životom. Tí dvaja si nemôžu byť vzdialenejší. Arthur sa vznáša na obláčiku slávy a dokáže si ju užiť, zatiaľ čo George by rád prešiel životom bez povšimnutia druhých, pokiaľ budú rešpektovať pár jeho neškodných zásad. Ale neklame nás pod vplyvom životopisných klišé zrak? Nestojí pred nami v skutočnosti vdovec sužovaný tým, "že miloval, ako najlepšie vedel muž milovať ženu, ktorú nemiluje”? A na druhej strane mladík „mierne nevhodnej" pleti, ktorému tunelové videnie nedovoľuje pochopiť, že sa stal terčom rasovej nenávisti, ktorá mu kladie za vinu neslýchané násilnosti páchané na zvieratách?