Blažej Belák

V samom názve Scherzo amabile sa nádherne zrkadlí obsah i spôsob napísaného, ako aj špecifický prístup k téme, o ktorú sa autor chce deliť s čitateľom. Kritický, pritom dobromyseľný, nezatracujúci postoj k spoločenskej skutočnosti aktuálnych dní so všetkými jej konzekventno-nekonzekventnými prejavmi životno-rutinérskeho myslenia a konania s klapkami na očiach a na ušiach, dobrovoľného podriaďovania sa zabehaným konvenčným schémam, ba i samovoľného štrikovania a nadštrikúvania takých konvencií. Postoj úsmevný, ale karikujúci, postoj nezhadzujúci, ale s trpkými liečivými pilulkami. Možno nám ním a v ňom autor s láskou núka v liečiteľskom zámere i blahočinné placebo, lebo veď nie každý neduh si vyžaduje práve drastickú kúru. Blažej Belák má veľký dar reči, veľké srdce, dosť veľké na to, aby sa jemu (isto) a nám (aspoň by mohla trošku byť) drahá reč celá doň vošla a prebývala v nádhernom teplúčku. Lenže tento niekedy tvrdohlavý a možno puristický obranca čistého jazyka zrazu v prítomnej zbierke ľahučko naskakuje na hojdacieho koníka hovorovosti a doslova nás na ňom húpe, kolíše, rozmaznáva. Schopnosť nájsť príbeh pre báseň a naopak báseň pre príbeh je ďalším darom muža s nevšednou optikou. Darom, ktorý si za roky aktívnej tvorby pestoval, cizeloval a vážil, súc si dobre vedomý jeho vzácnosti či ceny.

V knihe autora Balžeja Beláka sa nachádza 10 povestí písaných veršovanou formou. Povesti dopĺňajú ilustrácie Andreja Mazúra.

Klasické povesti z povodia rieky Bebrava zachytávajú oblasť od Trenčína, cez Bánovce n/Bebravou a Chynorany. Mimoriadne kvalitne napísané dielo majstra pera, ktorého poznáme aj ako autora Turčianských povestí a celého radu iných kníh.

Kniha známeho slovenského spisovateľa Blažeja Beláka Hrnčiarovo pole obsahuje pätnásť poviedok – pútavých príbehov týkajúcich sa rôznorodých životných situácií človeka s časovým rozpätím od povojnových čias až po súčasnosť. Človek v epickom priestore Blažeja Beláka je konfrontovaný vždy s komplikovanou realitou, v ktorej nachádza spravidla východisko, ak sa pridržiava hodnôt korešpondujúcich s kresťanským svetonázorom. Belákove prózy v kontexte jeho epického diela sú svojím spôsobom modernistické a možno ich zaradiť napríklad do príbuznosti neskorých Jarošových prác. Belák si však udržiava jemný odstup od zobrazovanej reality a dbá na vytváranie svojskej atmosféry, v ktorej sa odohráva ten-ktorý epický príbeh. Na margo knihy básnik Teofil Klas napísal: „Zbierka Belákových poviedok je čosi ako prehliadka strateného, ale i nájdeného času. Zo všetkých sa zračí vyhranený autorský mravný postoj. Nájdeme tu niektoré podstatné znaky toho, chvalabohu, už minuvšieho obdobia skarikované – pritom bez preháňania, veď sme to zažili – do podoby, ktorá je nám, jeho súčasníkom, totiž dôverne známa a ktorú si sčasti neradi pripomíname: pretože je nám (veď už aj vtedy bola) bytostne cudzia (ibaže sme si veľmi nevedeli pomôcť). Cez všetko preniká, ako úsmev cez slzy, svetlo pravdy“.

Povesti z povodia Bebravy od Blažeja Beláka. Pútavou formou spracované povesti napr. z Čiernej Lehoty - o pehavej Apolke, Trebichova – kamenné vráta a iné

Základom výberu Belákovej knihy Slovo robí človeka (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) sú glosy uverejňované v Slovenských národných novinách v rokoch 2005 – 2009 a v revue Kultúra a Kultúra slova v rokoch 2009 – 2013. Zaoberá sa praktickými otázkami jazyka a jazykovej kultúry. Autor sa opiera o publikovanú odbornú literatúru a v jednotlivých glosách rozoberá rôzne aspekty fenoménu jazyka, ktorý ako tvorivý nástroj sám využíva, preto sú jeho krátke literárne útvary trefné, presné a užitočné pre praktickú činnosť. Pretože práve v praxi – pri používaní jazyka v printových médiách, v televízii a rozhlase, v politike, v reklame s dopadom na jazyk používaný radovým občanom – sa v dnešnej dobe robia prehrešky, na ktoré treba upozorniť a dať ich aj do pozornosti odbornej verejnosti, aby sa hľadali spôsoby na ich systematické odstraňovanie, aby jazyk, ako dedičstvo národa, ostal čistý a nedeformovaný. Kniha ponúka aj veľmi zjednodušený, ale aj veľmi praktický „slovníček“ jazykových prehreškov s paralelne uvádzanými správnymi či aspoň vhodnejšími slovami a slovnými spojeniam. Belákove glosy mali v čitateľskej verejnosti priaznivý ohlas, preto je predpoklad, že verejnosť privíta aj sumárne dielo tohto autora.

Zbierka Andante je slovesnou paralelou veršovo zväčša voľne plynúcich a melodicky vyrovnaných (na spôsob hudobného andante) exkurzií do závažných tém, ktorými žije spoločnosť aj jednotlivec na Slovensku. Jednotlivé básne chcú prostredníctvom objektívneho poznania a primeraného pátosu sprostredkovať pravdivý pohľad na život dnešného človeka a vystihnúť jeho perspektívu. Epicky formované útvary a skratky typických udalostí umožňujú dosahovať lyrický aj ideologický zisk: báseň vierohodne potvrdzuje, ako sa v historicky známych udalostiach prejavuje a zároveň stráca tvár dnešného slovenského človeka. Neskrývané vlastenectvo a politický pátos ? to sú rozhodujúce znaky zbierky, ktorá ako celok chce byť teda skúšobným laboratóriom protirečivého procesu poľudšťovania i odľudšťovania nášho súčasníka.

Nová kniha príbehov a povestí z Turca. Zaujme každého čitateľa, ktorého zaujímajú naše dejiny, ale aj pútavé a príťažlivé príbehy z najzaujímavejšej lokality Slovenska, ktorá je opradená množstvom tajomstiev.

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov rovnakého mena autor cez kolektívneho rozprávača zjavne vidieckeho pôvodu štylizovane komentuje a v nestráženej chvíli pretŕha náhlou metaforickou skratkou v snahe vydolovať z epicky formulovaného príbehu poznávacie a lyrické maximum. Formálnym dôsledkom takéhoto zámeru je voľný, nerýmovaný verš, dostatočne civilný na to, aby uniesol vonkajšiu „epiku“. Rytmus podania sa preto len minimálne viaže na využívanie zvukových nástrojov a organizáciu verša má na starosti členenie témy a spád výrokov.

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov rovnakého mena autor cez kolektívneho rozprávača zjavne vidieckeho pôvodu štylizovane komentuje a v nestráženej chvíli pretŕha náhlou metaforickou skratkou v snahe vydolovať z epicky formulovaného príbehu poznávacie a lyrické maximum. Formálnym dôsledkom takéhoto zámeru je voľný, nerýmovaný verš, dostatočne civilný na to, aby uniesol vonkajšiu „epiku“. Rytmus podania sa preto len minimálne viaže na využívanie zvukových nástrojov a organizáciu verša má na starosti členenie témy a spád výrokov.

Publikácia oboznamuje s korešpondenciou jednej z najvýznamnejších postáv protikomunistickej rezistencie na Slovensku – študenta medicíny Alberta Púčika (*7. október 1921 Dolné Motešice, okr. Trenčín, – †20. február 1951 Bratislava). A. Púčik svoj nesúhlas s politickými pomermi po roku 1945 prejavil tým, že sa zapojil do letákových akcií. Toto angažovanie mu vynieslo prvé zaistenie a proces 25. októbra 1946 s trestom 7 mesiacov väzenia, hoci vo vyšetrovacej väzbe strávil 11 mesiacov. Krátko po prepustení z väzby však nasledovalo zaradenie do pracovného tábora v Ústí nad Oravou na 6 mesiacov. Púčik po týchto skúsenostiach začal pochybovať o možnosti zaradiť sa do normálneho života a dokončiť si bratislavské štúdiá. Keď dostal ponuku emigrovať do Rakúska, využil túto možnosť a v novembri 1947 skutočne ilegálne prekročil štátne hranice. Zapojil sa do skupiny spravodajských aktivistov Jozef Vicen a Jozef Mikula, ktorá bola v kontakte s americkou CIC. Niekoľkokrát prekročil štátnu hranicu, aby získaval informácie a organizoval protikomunistický odboj. Jeho pohyb po Slovensku však zaregistrovalo vojenské obranné spravodajstvo a nasadilo naňho svojho agenta. Nasledovalo zaistenie A. Púčika 4. januára 1949, tvrdé vyšetrovanie a napokon súdny proces pred Štátnym súdom v Bratislave 21. mája 1949. Súdny senát ho odsúdil na doživotie a odvolací senát Najvyššieho súdu po zákulisných machináciách dňa 16. septembra 1950 zmenil rozsudok na trest smrti. Ten istý prípad postihol aj ďalších dvoch z Púčikovej skupiny – Antona Tunegu a Eduarda Tesára. Trest smrti bol vykonaný v Bratislave 20. februára 1951. Výber korešpondencie A. Púčika zachytáva obdobie od jeho vysokoškolských štúdií v Bratislave až po jeho násilnú smrť. Ide o časové rozpätie ohraničené rokmi 1944 – 1951. Dielo prináša kolekciu 84 listov, ktoré odzrkadľujú jeho zmýšľanie, odkrývajú jeho vnútorný svet, ale vovádzajú nás aj do rodinných pomerov, priateľských vzťahov a dobových spoločenských pomerov na Slovensku.

Poutavá kniha s atraktivní grafickou úpravou vhodná jako praktická příručka do každé knihovny. Publikace je určena nejen žákům základních a středních škol, ale všem, kteří si chtějí anglickou gramatiku po letech připomenout či osvěžit svoje základní věd